Marek Hanulík by dodal niečo v tom zmysle, prečo aj Pur nemá sviatky. Dilema Jar či Pur bola kedysi niečím ako kuchynská obdoba súboja medzi metalistami a depešákmi. My sme mali väčšinou Jar. Ale nie o tom som chcel, inak, mojou lingvistickou zaujímavosťou je to, že prípravok na umývanie riadu Jar je pre mňa ten Jar, čiže umývam Jarom a nie Jarou, čo je zase zaujímavé smerom k menu Jaro, napríklad taký Jaro Gešvantner je fajn chlapík, aj jeho otec, ktorý sa volá tiež Jaro, zaujímavým javom v súvislosti s ich menom je to, že obaja majú radi aj leto, jeseň a zimu. Oslavujú naozaj radi, preto by sa mali volať Všetkyštyriročnéobdobiaoslav, také meno ale nie je v kalendári. Obľuba Veľkej noci nie je taká masová preto, lebo sa nedávajú darčeky a dievčatám zase zalúžene lezie na nervy oblievanie, za čo ešte majú dať oblievačovi vypiť, no katastrofa. Ja oblievam rád aj v tomto veku, keď sme boli malí, tak sme robili úplné nájazdy, bolo vzrušujúce, niekomu vpadnúť do bytu, narobiť tam spúšť a ešte aj byť odmenení. Najvášnivejším polievačom je môj brat Marián, ten si dáva vodu na noc do chladničky a ráno svoju manželku Renátu obleje ešte počas spánku tou ľadovou triešťou a teší sa ako malý chlapec. Aj našu babku, aj keď mala po osemdesiatke, aj tú vždy zlial ako tínedžerku, my sme ho vždy upokojovali, on nám sľúbil, že sa bude krotiť a potom šup a všetko bolo ako vždy. Tatko mi raz povedal, že sa oblieva preto, lebo ľudia sa tak tešili z toho, že Ježiš vstal z mŕvych, až im začalo z toho trošku preskakovať, a tak sa oblievali hlava-nehlava. Pekný zvyk je to, mám rád podobné veci, ktoré sa vymykajú každodennej sterilite zošraubovaného ľudstva v novom miléniu. Teším sa na pondelok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.