Hudba recenzie

Druhý album anglickej soulom a džezom strihnutej pesničkárky Corinne Bailey Rae mal pôvodne vyjsť o dva roky skôr. V marci 2008 však zomrel Corinnin manžel, džezový saxofonista Jason Rae. Práca na albume sa preto z pochopiteľných príčin zastavila. Smútok však citlivú Corinne nezlomil, ale inšpiroval. A asi aj posilnil. Album The Sea je v porovnaní s debutom (Corinne Bailey Rae, 2006) pokojnejší, intímnejší a pestrofarebnejší. Citlivo zaranžované pesničky o láske, smútku, samote a nádeji majú v sebe neobyčajný pôvab a nenápadnú silu. Corinne spieva väčšinou potichu, v tichších a nižších plochách sa jej zamatový hlas láme do nežného chrapotu, vo výškach znie ľahko a suverénne. Oboje je veľmi pôvabné. Soul, džez, pop – vôbec na tom nezáleží. Dôležitá je čistota, presvedčivosť a krása. Veľa krásy.

5/5

Po 40. rokoch vyšla vlani konečne i na domácej pôde reedícia prvého, „francúzskeho“ albumu Vladimíra Mertu. Vydavateľstvo Galén pristúpilo k jeho obnovenému vydaniu citlivým spôsobom. Kompaktnosť pôvodného obsahu nebola narušená pridanými bonusmi, taktiež zvuková podoba zachováva autenticitu. Obohatený je predovšetkým obal albumu, ktorý okrem pôvodného obrázka a základných informácií ponúka aj celý, takmer rozprávkový príbeh vzniku nahrávky, potvrdzujúci, že náhoda praje pripraveným. 22-ročný študent architektúry Merta bol v revolučnom roku 1968 nabitý energiou dobových udalostí, spoznávania nového sveta i doširoka otvorenej budúcnosti, na ktorej prahu stál už nie ako chlapec a ešte nie ako muž / pesničkár na úpätí lákavého vrchu umeleckej kariéry. Možno ešte nie vyzretý a s nadhľadom, no s o to pôsobivejšou víziou a vibrujúcim talentom.

4/5

Vzniká hudba, ktorú som začal nazývať „anglosaská world music“. Existovala aj v minulosti, lenže teraz pribúda čoraz viac umelcov, ktorí ju hrajú a preniká na alternatívnu scénu. Americká skupina Fool´s Gold spája na svojom rovnomennom debute hudbu Afriky a USA.  Nie je ako Simonov Graceland, má bližšie ku gitarovému, tanečnému  africkému rocku, aký kedysi  preslávili Bhundu Boys. Najviac to počuť v úvodnej skladbe Surprise Hotel. Slová v niektorých textoch však neznejú ako z čiernej Afriky, sú hebrejské!  Luke Top, spevák Bláznovho zlata, totiž pochádza z Izraela. Guláš kultúr? Áno, ale chutný. Občas zaznie aj anglosaský spev, no vzápätí ho vystrieda štýl z Etiópie (Nadine) alebo Mali (Ha Dvash), a tak to pokračuje až do konca. Šéf  kapely Lewis Pesacov musí byť odvážny hudobný dobrodruh. Chvalabohu, lebo hudba potrebuje aj takých.

4/5

Zjednodušene povedané – na albumoch českého kontrabasistu Jaromíra Honzáka už tradične nachádzame to, čo chýba väčšine projektov našich domácich džezmenov. Aj tentoraz líder predstavuje pozoruhodnú hráčsku zostavu (s nevtieravo dominujúcim americkým saxofonistom Chrisom Cheekom) a niekoľko nápaditých autorských skladieb s vyrovnaným balansom medzi prekomponovanými plochami a improvizáciou. Napriek úcte k tradícii sa Honzák nehanbí za mimožánrové presahy ani za citlivé využívanie digitálnych efektov. A v baladách s éterickými gitarami Davida Dorůžku a zvonivým Fender pianom Michała Tokaja dokazuje, že krehké spevné témy majú miesto aj v modernom džeze. Nečudo, že Little Things s prehľadom zvíťazil v ankete Českej jazzovej spoločnosti o album roka 2009. A to ich českí džezmeni vydali v minulom roku dvadsaťpäť!  

4/5

Archie Bronson Outfit, jeden z krčmových objavov šéfa labelu Domino Laurenca Bella, sa po štyroch rokoch vrátili s platňou Coconut! Špinavý garážový blues-punk-rock týchto akademicky podkutých nezávislákov zaúčinkoval už na debute Fur a následnej dvojke Derdang, Derdang. Táto platňa je potvrdením predošlých chvál. Sam Windett (spev, gitara), Dorian Hobday (basa, gitara) a Mark Cleveland (bicie) sa neúnavne hrajú s rôznymi formami originálnej gitarovej ponurosti, ktorá vás zničí už v úvodnej Magnetic Warrior, upúta v pomalej a nenápadnej Hunt You Down, pilotnej singlovke Shark’s Tooth s deštruktívnou melodikou, ostrými gitarami a fantastickým lo-fi spevom, na väčšej ploche v Harness (Bliss) či vo Wild Strawberries evokujúcej šialených Clinic. Palec hore aj za výber producenta, ktorým je Tim Goldsworthy (The Rapture, Massive Attack). 

5/5

Ben Harper and Relentless 7: Live from Montreal International Jazz Festival EMI 

Americký hudobník Ben Harper je doma pesničkárskym hrdinom, ktorý tam vypredáva veľké haly. Na starom kontinetne by si však zaslúžil viac pozornosti. Tí, ktorí o ňom nikdy nepočuli, predstavte si Lennyho Kravitza, ktorý ide ešte hlbšie ku koreňom hudby, líznutého hudbou Jimiho Hendrixa, Otisa Reddinga a Boba Dylana. Harpera dlhé roky sprevádzala skupina The Innocent Criminals, ktorú však minulý rok rozpustil, pretože jeho duša túžila po drsnejšej rockovejšej hudbe. Spolu s novou partiou hudobníkov Relentless 7 nahral minulý rok skvelý album White Lies For Dark Times. Okolo neho sa krúti aj tento kanadský koncert. Živý záznam na spoločnom CD a DVD len potvrdzuje, že na pódiu je stále neprekonateľný - výborne spieva a skvele mu to hrá. Stačí si len vypočuť verziu bluesovej Red House od Jimi Hendrixa a je to tam. Dôležité je, že aj keď  čerpá z tých istých zdrojov (blues, rock, folk, soul), jeho hudba sa neustále vyvíja. Pomáha mu v tom jeho nová kapela, ktorá hrá oproti „nevinným kriminálnikom"  úspornejšie, prieraznejšie a drsnejšie, ale aj stále skvelé pesničkárstvo. Ben Harper je soulovým rebelom dnešných čias. 

4/5 

Peter BáliK