Český hudobný kritik Vojtěch Lindaur považuje Koncerty mladosti v Pezinku za vydarený pokus o „československý Woodstock,“ a najviac ho prekvapila ústretovosť Pezinčanov. Vie, že bol svedkom niečoho, čo sa už nikdy nezopakuje.
.ako si spomínate na Koncerty mladosti v Pezinku?
Bol to pokus o československý Woodstock a a hneď na prvýkrát sa to výborne podarilo.
Čím bol festival zvláštny z hudobného hľadiska?
Pamätám sa, že v roku 1977, čo bola veľmi vypätá doba, lebo bolo krátko po Charte 77, mal v Pezinku úžasné vystúpenie Jarda Hutka, Vlasta Třešňák a ďalší. Celý ten festival išiel naprieč žánrami. Hrali tam džezmeni ako Gabriel Jonáš a Rudolf Dašek, pesničkári aj rockový Mišík so svojím Etc.
.koľko ste mali vtedy rokov?
Mal som dvadsať rokov a bol to pre mňa a pre mojich kamarátov skutočne veľký zážitok, na ktorý som doteraz nezabudol. K tomu len malá poznámka: v Prahe sa šírila informácia, že Pezinok sa bude konať aj v roku 1978, a tak sme sa tam vybrali. Už na železničnej stanici nás odchytávali policajti s tým, že žiadny festival sa nekoná.
.aká bola atmosféra na festivale?
Festival v roku 1977 bol nádherný. Bol plný zvláštnej ústretovosti. A tým myslím ústretovosť obyvateľov mesta Pezinok. Miestne starenky nás pozývali na praženicu. Keď videli tých hladných vlasatých ľudí, jednoducho im ich prišlo ľúto.
.nebáli sa vás?
Vôbec nie. To bolo na tom to úžasné. Pripadali sme si tam ako v rozprávke. V čase, keď sa v Prahe máničkám nesmelo v krčmách nalievať, tety z Pezinku nás pozývali na raňajky.
.je pravda, že predtým sa nič podobné v Československu nekonalo?
Nie úplne. V Čechách bolo niekoľko pokusov o „československý Woodstock“, ale Pezinok bol zo všetkých najdôležitejší. Nič také veľké a nič s takým dosahom tu predtým nebolo.
.nebolo to tým, že Pezinok bol predsa len „v závetrí“?
Nemyslím si to. My sme mali problémy všade. V Pezinku to skúsili a podarilo sa to. Agnes Snopko a miestni organizátori to urobili výborne. A my sme boli tí šťastní, ktorí si to celé užili.
.čo vám prvé napadne, keď počujete slovo „Pezinok“?
Žltá ponorka, na to si spomeniem okamžite. Ale hneď druhá vec, ktorá mi napadne, je, že som bol svedkom niečoho, čo sa už nikdy nebude opakovať.
.jk
.ako si spomínate na Koncerty mladosti v Pezinku?
Bol to pokus o československý Woodstock a a hneď na prvýkrát sa to výborne podarilo.
Čím bol festival zvláštny z hudobného hľadiska?
Pamätám sa, že v roku 1977, čo bola veľmi vypätá doba, lebo bolo krátko po Charte 77, mal v Pezinku úžasné vystúpenie Jarda Hutka, Vlasta Třešňák a ďalší. Celý ten festival išiel naprieč žánrami. Hrali tam džezmeni ako Gabriel Jonáš a Rudolf Dašek, pesničkári aj rockový Mišík so svojím Etc.
.koľko ste mali vtedy rokov?
Mal som dvadsať rokov a bol to pre mňa a pre mojich kamarátov skutočne veľký zážitok, na ktorý som doteraz nezabudol. K tomu len malá poznámka: v Prahe sa šírila informácia, že Pezinok sa bude konať aj v roku 1978, a tak sme sa tam vybrali. Už na železničnej stanici nás odchytávali policajti s tým, že žiadny festival sa nekoná.
.aká bola atmosféra na festivale?
Festival v roku 1977 bol nádherný. Bol plný zvláštnej ústretovosti. A tým myslím ústretovosť obyvateľov mesta Pezinok. Miestne starenky nás pozývali na praženicu. Keď videli tých hladných vlasatých ľudí, jednoducho im ich prišlo ľúto.
.nebáli sa vás?
Vôbec nie. To bolo na tom to úžasné. Pripadali sme si tam ako v rozprávke. V čase, keď sa v Prahe máničkám nesmelo v krčmách nalievať, tety z Pezinku nás pozývali na raňajky.
.je pravda, že predtým sa nič podobné v Československu nekonalo?
Nie úplne. V Čechách bolo niekoľko pokusov o „československý Woodstock“, ale Pezinok bol zo všetkých najdôležitejší. Nič také veľké a nič s takým dosahom tu predtým nebolo.
.nebolo to tým, že Pezinok bol predsa len „v závetrí“?
Nemyslím si to. My sme mali problémy všade. V Pezinku to skúsili a podarilo sa to. Agnes Snopko a miestni organizátori to urobili výborne. A my sme boli tí šťastní, ktorí si to celé užili.
.čo vám prvé napadne, keď počujete slovo „Pezinok“?
Žltá ponorka, na to si spomeniem okamžite. Ale hneď druhá vec, ktorá mi napadne, je, že som bol svedkom niečoho, čo sa už nikdy nebude opakovať.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.