Slovenské rusofilstvo

No známym rusofilom bol i Svetozár Hurban Vajanský. Ruské veľvyslanectvo vo Viedni finančne podporovalo vydávanie Slovenských národných novín. Rusofilstvo zdieľali katolíci aj evanjelici, na ktorých sa vtedy delila slovenská spoločnosť. V roku 1867 navštívila Všeruskú etnografickú výstavu v Petrohrade slovenská delegácia na čele s katolíckym kňazom Andrejom Radlinským. Delegáciu prijali s pompou. V 19. storočí nepriťahoval Slovákov k Rusku ani plyn, ani ropa. Bolo to uvedomenie si faktu, že ruštine ako  jazyku veľkého národa rozumieme ľahšie než nemčine, francúzštine či iným západným jazykom. Bol to záujem o ruskú kultúru. Ruská literatúra 19. storočia je, jednoducho, najväčšia na svete. Bolo to vtedy možno málo artikulované vedomie, že Rusko je objektívne oporou slovanských národov. Dialektika dejín sa prejavuje niekedy podivne. Ale v 19. storočí bolo Rusko jediným samostatným slovanským štátom. Po dvoch svetových vojnách majú svoje štáty všetky slovanské národy. Najmä francúzska historiografia obe vojny charakterizuje ako zápas medzi slovanstvom a germánstvom. V roku 1943 britská vládna komisia odporučila vláde usporiadať pomery v Európe tak, aby nedochádzalo k vojnám medzi Slovanmi a Germánmi. Hlavnú ťarchu oboch vojen nieslo Rusko. V slovenskom rusofilstve sa prepletajú pragmatické kalkulácie aj emocionálna náklonnosť. Na národnom cintoríne v Martine sú dodnes hroby, na ktorých je azbukou napísané: Večnaja pamjať. Zásadné politické otázky na Slovensku vedeli niekedy jednoduchí ľudia riešiť lepšie než vlády. Keď vláda slovenského štátu v roku 1941 vyslala slovenských vojakov po boku Wehrmachtu proti Sovietskemu zväzu, slovenskí vojaci jednoducho prebiehali na druhú stranu, takže vláda musela divízie z Východného frontu stiahnuť. 

Komunizmus zaodel v 20. storočí dialektiku dejín do podivuhodného hávu. Ale Rusko pod názvom Sovietsky zväz zlomilo nemecký Drang nach Osten a vytvorilo základné podmienky na súčasné mierové spolunažívanie v Európe. Nakoniec bolo treba oslobodiť od komunizmu aj Rusko, ale hranice, ktoré vybojovala najmä Červená armáda, zatiaľ zostávajú. 

Aké je slovenské rusofilstvo v súčasnosti?

Je silnejšie než v minulosti. Nebrzdí ho politika Budapešti alebo Prahy. Je vecnejšie. Týka sa kultúry, ekonomiky, politiky. Je zároveň pre Slovensko výzvou ako nikdy doteraz. Popri všetkom svojom rusofilstve sme väčšinu svojej národnej existencie súčasťou Západu. Výzva spočíva v tom, ako dokážeme zlúčiť v sebe Západ a Východ. Najdôležitejšie je, aby sme sa nenechali vtiahnuť do obkľučovania Ruska. Nesmieme sa dať zneužiť na ohrozovanie bezpečnostných záujmov Ruska. Slovenskí vojaci nesmú tiahnuť na Rusko a ani slovenské územie nemožno dovoliť použiť nikomu na útok proti Rusku.  Stačil rok 1941, keď slovenskí vojaci boli poslaní s cudzími útočníkmi na Rusko. Ďalšia výzva je mierová, civilizačná. Ide v nej o to, ako dokážeme v sebe zachovať západnú dimenziu so všetkými jej dobrými stránkami zoči-voči Rusku a ako dokážeme v sebe zachovať východnú dimenziu zoči-voči Západu. Zatiaľ sa to iba učíme. Bodaj by nám dejiny dopriali dlhý čas mieru, aby sme sa to mohli naučiť dokonale. Sme členmi Európskej únie, členstvo sme si slobodne vybrali a chceme dodržiavať jej pravidlá, ktoré sú často odlišné od ruských. Samo vedomie, že na východe je veľká krajina, nám kultúrne príbuzná, ktorá k nám prechováva priateľské vzťahy, posilňuje naše sebavedomie a umožňuje lepšie si udržiavať vlastnú identitu. Nie sme odkázaní na poklonkovanie Západu. Ako sebavedomý národ sme zaujímavejší aj pre Západ. 

Transcendentnú väzbu medzi spoločnosťou a dejinami vesmíru predstavujú náboženstvá. Dejiny zariadili, že väčšinovým náboženstvom na Slovensku je katolicizmus, ale za národných vierozvestov pokladáme svätých Cyrila a Metoda, ktorí k nám prišli z Byzancie a v dnešnom zmysle by boli pravoslávni. Moskovský patriarcha Alexij II. počas návštevy Slovenska konštatoval, že pravoslávnym sa na Slovensku darí dobre. Na druhej strane katolícki kňazi a rehoľníci zo Slovenska odchádzajú do Ruska a taktiež sú úspešní. Slovenský katolicizmus pôsobiaci v Rusku nemá na sebe historickú ťarchu, ktorá viazne na poľskom katolicizme v Rusku. Arcibiskup zo Slovenska má dokonca významné postavenie vo Vatikáne so zameraním na východné cirkvi. 

Slovenské rusofilstvo je nenútené a také má aj zostať. Naši hokejisti vedia na Rusov zahrať hokej a naši stavbári či podnikatelia v Rusku si vedia vypiť s Rusmi vodku. Nakoniec sa o veľké dubisko opierame čoraz viac.