Budúcnosť základne
"Môžete to nazvať revolúciou. Môžete to nazvať revoltou ľudí. V jednom aj druhom prípade je to spôsob, ako chceme povedať, že chceme spravodlivosť a demokraciu," povedala Roza Otunbajevová, líderka opozície, ktorá sa po vypuknutí násilností chopila v Kirgizsku moci. Zdá sa však, že to bude trošku zložitejšie. S Otunbajevovou aj s demokraciou.
Kirgizsko je bývalou súčasťou ZSSR, leží v strednej Ázii medzi Kazachstanom a Čínou, obyvateľov má asi ako Slovensko, rozlohu zhruba päťkrát väčšiu. Do minulého utorka mu vládol Kurmanbek Bakijev, ktorý sa dostal k moci v roku 2005 po takzvanej tulipánovej revolúcii, keď jeho predchodca Askar Akajev po nekrvavom puči opustil krajinu. Kirgizsko je oficiálne demokratickým štátom s deľbou moci, krajine však vládnu klany a najmä korupcia, keďže tá republika patrí medzi 20 najskorumpovanejších štátov na svete. A práve korupcia viedla aj k pádu Bakijeva.
Bakijeva začali masívne kritizovať ruské médiá, ktoré sú v Kirgizsku veľmi sledované, vzťahy s Moskvou sa zhoršili, Rusi zvýšili ceny energií, na ktorých import je Biškek odkázaný, a začali sa problémy. Vypukli násilnosti, ktoré stáli život 68 ľudí a po dvoch dňoch, keď situáciu nikto nekontroloval, sa obnovil základný poriadok. Moc prevzala 59-ročná Roza Otunbajevová, ktorá pôsobila už v komunistických štruktúrach ZSSR, potom v Akajevovej a aj v Bakijevovej vláde. Tá je podľa New York Times kompromisnou voľbou a ženou bez zázemia a prezidentských ambícii. Uznala ju Moskva (telefonoval s ňou premiér Putin), lojalitu prejavila armáda aj polícia. Exprezident, ktorý sa nechce vzdať postu, je na úteku. Zdá sa teda, že transfer moci je zavŕšený a krajina sa pripraví na mimoriadne voľby.
Kirgizská revolúcia však zaujíma aj svet, a najmä Američanov a krajiny NATO. Američania majú totiž v Manase jednu z najdôležitejších základní pre vojnu v Afganistane. Základňu dlho kritizovali najmä Rusi, neskôr s prítomnosťou Američanov vyjadrili podmienečný súhlas a pomohli Washingtonu vyjednať aj predĺženie zmluvy s prezidentom Bakijevom, keď ju náhle zrušil. Aká bude budúcnosť strategicky dôležitej základne? "Stále dostávame otázky o jej budúcnosti. Dajte nám trochu času, vypočujeme si všetky strany a všetko vyriešime," povedala pre New York Times Otunbajevová. Takže uvidíme. Ale zdá sa, že Američania si budú musieť minimálne priplatiť.
.jd
Dve tváre
Turecký premiér ukázal minulý týždeň dve tváre. Počas návštevy Francúzska vyhlásil, že ak sa Turecko stane členom EÚ, Únia bude najdôležitejším mierovým projektom v histórii. Sarkozy to odmietol a o prístupových konaniach s Erdoganom vôbec nehovoril. Erdogan, naopak, kritizuje sankcie proti Teheránu a za najväčšiu prekážku mieru na Blízkom východe považuje Izrael.
.jd
Šiesty máj
Po veľkonočnom víkende Briti čakali, či sa premiér Gordon Brown vyjadrí o dátume parlamentných volieb. Vyjadril sa - voľby budú 6. mája. Najväčší poplach nastal v parlamente, ktorý sa tým pádom musí baliť a 12. mája je oficiálne rozpustený. Dňa 15. mája sa koná prvá z televíznych predvolebných debát za účasti Gordona Browna, Davida Camerona a Nicka Clegga.
.mg
Výnimočný stav
Mesiac trvajúce demonštrácie v Thajsku, kde opozícia žiada vypísanie predčasných volieb, prerástli do radikálnejších akcií. Thajská vláda musela vrtuľníkom evakuovať z budovy parlamentu poslancov a ministrov. Radikálni protestujúci totiž prerazili nákladným autom bránu a na budovu zaútočili. Na výzvu opozície sa stiahli, ale vláda vyhlásila v Bangkoku výnimočný stav.
.tg
Išlo o jüan?
V Pekingu rokovali americký minister financií Timothy Geithner a čínsky vicepremiér Wang Čchi-šan. Ani jedna strana krátke rokovanie nechcela komentovať, no predpokladá sa, že schôdzka bola zameraná na otázku hodnoty čínskeho jüanu, ktorý je podľa americkej strany dlhodobo umelo podhodnotený. Spojené štáty presviedčajú Čínu, aby svoj postoj k národnej mene zmenila.
.tg
Gréci váhajú
Grécki politici stále chlapácky vyhlasujú, že pomoc na vyriešenie dlhov krajiny nepotrebujú. Ratingové agentúry, ktoré hodnotia schopnosť krajiny splácať záväzky, varujú, že Grécko by ponúkanú pomoc štátov EÚ aj MMF malo prijať čo najskôr. Grécke štátne dlhopisy, ktoré majú získať zdroje na splácanie, sa totiž veľmi nepredávajú a majú vysokú rizikovú prirážku. Vysoký úrok zvyšuje budúce náklady Grécka pri splácaní dlhu.
.jr
Benjamin Netanjahu/
Premiér Izraela nepríde tento týždeň na Obamov nukleárny summit do Washingtonu, zastúpi ho člen vlády. Dôvod? Obava, že nálady na summite sa otočia proti Izraelu, jedinému štátu s jadrovými zbraňami na Blízkom východe.
Gordon Bajnai/
Krátko pred voľbami si končiaci maďarský premiér urobil očko za Dunajom, keď vyhlásil, že napriek sporom s bratislavskou vládou o postavenie maďarskej menšiny vďačí Maďarsko za to, čo dosiahlo v rámci Európy, aj spolupráci so Slovenskom.
Linda Douglass/
Hovorkyňa Bieleho domu pre otázky zdravotníckej reformy zložila funkciu - vraj potrebuje oddych. Bývalá reportérka ABC žala kritiku, už keď prišla do Obamovho predvolebného tímu. Teraz sa špekuluje, či dostala trest za pomerne nízku podporu reformy vo verejnosti.
"Môžete to nazvať revolúciou. Môžete to nazvať revoltou ľudí. V jednom aj druhom prípade je to spôsob, ako chceme povedať, že chceme spravodlivosť a demokraciu," povedala Roza Otunbajevová, líderka opozície, ktorá sa po vypuknutí násilností chopila v Kirgizsku moci. Zdá sa však, že to bude trošku zložitejšie. S Otunbajevovou aj s demokraciou.
Kirgizsko je bývalou súčasťou ZSSR, leží v strednej Ázii medzi Kazachstanom a Čínou, obyvateľov má asi ako Slovensko, rozlohu zhruba päťkrát väčšiu. Do minulého utorka mu vládol Kurmanbek Bakijev, ktorý sa dostal k moci v roku 2005 po takzvanej tulipánovej revolúcii, keď jeho predchodca Askar Akajev po nekrvavom puči opustil krajinu. Kirgizsko je oficiálne demokratickým štátom s deľbou moci, krajine však vládnu klany a najmä korupcia, keďže tá republika patrí medzi 20 najskorumpovanejších štátov na svete. A práve korupcia viedla aj k pádu Bakijeva.
Bakijeva začali masívne kritizovať ruské médiá, ktoré sú v Kirgizsku veľmi sledované, vzťahy s Moskvou sa zhoršili, Rusi zvýšili ceny energií, na ktorých import je Biškek odkázaný, a začali sa problémy. Vypukli násilnosti, ktoré stáli život 68 ľudí a po dvoch dňoch, keď situáciu nikto nekontroloval, sa obnovil základný poriadok. Moc prevzala 59-ročná Roza Otunbajevová, ktorá pôsobila už v komunistických štruktúrach ZSSR, potom v Akajevovej a aj v Bakijevovej vláde. Tá je podľa New York Times kompromisnou voľbou a ženou bez zázemia a prezidentských ambícii. Uznala ju Moskva (telefonoval s ňou premiér Putin), lojalitu prejavila armáda aj polícia. Exprezident, ktorý sa nechce vzdať postu, je na úteku. Zdá sa teda, že transfer moci je zavŕšený a krajina sa pripraví na mimoriadne voľby.
Kirgizská revolúcia však zaujíma aj svet, a najmä Američanov a krajiny NATO. Američania majú totiž v Manase jednu z najdôležitejších základní pre vojnu v Afganistane. Základňu dlho kritizovali najmä Rusi, neskôr s prítomnosťou Američanov vyjadrili podmienečný súhlas a pomohli Washingtonu vyjednať aj predĺženie zmluvy s prezidentom Bakijevom, keď ju náhle zrušil. Aká bude budúcnosť strategicky dôležitej základne? "Stále dostávame otázky o jej budúcnosti. Dajte nám trochu času, vypočujeme si všetky strany a všetko vyriešime," povedala pre New York Times Otunbajevová. Takže uvidíme. Ale zdá sa, že Američania si budú musieť minimálne priplatiť.
.jd
Dve tváre
Turecký premiér ukázal minulý týždeň dve tváre. Počas návštevy Francúzska vyhlásil, že ak sa Turecko stane členom EÚ, Únia bude najdôležitejším mierovým projektom v histórii. Sarkozy to odmietol a o prístupových konaniach s Erdoganom vôbec nehovoril. Erdogan, naopak, kritizuje sankcie proti Teheránu a za najväčšiu prekážku mieru na Blízkom východe považuje Izrael.
.jd
Šiesty máj
Po veľkonočnom víkende Briti čakali, či sa premiér Gordon Brown vyjadrí o dátume parlamentných volieb. Vyjadril sa - voľby budú 6. mája. Najväčší poplach nastal v parlamente, ktorý sa tým pádom musí baliť a 12. mája je oficiálne rozpustený. Dňa 15. mája sa koná prvá z televíznych predvolebných debát za účasti Gordona Browna, Davida Camerona a Nicka Clegga.
.mg
Výnimočný stav
Mesiac trvajúce demonštrácie v Thajsku, kde opozícia žiada vypísanie predčasných volieb, prerástli do radikálnejších akcií. Thajská vláda musela vrtuľníkom evakuovať z budovy parlamentu poslancov a ministrov. Radikálni protestujúci totiž prerazili nákladným autom bránu a na budovu zaútočili. Na výzvu opozície sa stiahli, ale vláda vyhlásila v Bangkoku výnimočný stav.
.tg
Išlo o jüan?
V Pekingu rokovali americký minister financií Timothy Geithner a čínsky vicepremiér Wang Čchi-šan. Ani jedna strana krátke rokovanie nechcela komentovať, no predpokladá sa, že schôdzka bola zameraná na otázku hodnoty čínskeho jüanu, ktorý je podľa americkej strany dlhodobo umelo podhodnotený. Spojené štáty presviedčajú Čínu, aby svoj postoj k národnej mene zmenila.
.tg
Gréci váhajú
Grécki politici stále chlapácky vyhlasujú, že pomoc na vyriešenie dlhov krajiny nepotrebujú. Ratingové agentúry, ktoré hodnotia schopnosť krajiny splácať záväzky, varujú, že Grécko by ponúkanú pomoc štátov EÚ aj MMF malo prijať čo najskôr. Grécke štátne dlhopisy, ktoré majú získať zdroje na splácanie, sa totiž veľmi nepredávajú a majú vysokú rizikovú prirážku. Vysoký úrok zvyšuje budúce náklady Grécka pri splácaní dlhu.
.jr
Benjamin Netanjahu/
Premiér Izraela nepríde tento týždeň na Obamov nukleárny summit do Washingtonu, zastúpi ho člen vlády. Dôvod? Obava, že nálady na summite sa otočia proti Izraelu, jedinému štátu s jadrovými zbraňami na Blízkom východe.
Gordon Bajnai/
Krátko pred voľbami si končiaci maďarský premiér urobil očko za Dunajom, keď vyhlásil, že napriek sporom s bratislavskou vládou o postavenie maďarskej menšiny vďačí Maďarsko za to, čo dosiahlo v rámci Európy, aj spolupráci so Slovenskom.
Linda Douglass/
Hovorkyňa Bieleho domu pre otázky zdravotníckej reformy zložila funkciu - vraj potrebuje oddych. Bývalá reportérka ABC žala kritiku, už keď prišla do Obamovho predvolebného tímu. Teraz sa špekuluje, či dostala trest za pomerne nízku podporu reformy vo verejnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.