tak nejako to bolo aj v prípade bratislavského koncertu Editors, v rámci ktorého sa po Pohode spred dvoch rokov opäť vrátili na Slovensko. Veľa ľudí stlačených na príliš malej ploche dávalo logicky menšie možnosti tešiť sa, takpovediac, individuálne, ale malo to aj svoje čaro, napríklad, keď celá Aréna smutne spievala geniálny text piesne The Racing Rats. No, predsa len, Editors to vedia výborne na veľkých pódiách a pred čo najviac ľuďmi, tam ich hudba nadobúda presne tie veľkolepé rozmery, aké sa v nej skrývajú.
V tomto prípade to bolo, zrejme vynútené, no aj tak trochu sploštené. Koncertný setlist bol síce najmä prehliadkou vecí z aktuálnej, tretej platne In This Light and on This Evening, no Editors napriek neraz proklamovanému zvukovému posunu v nových veciach nezostali nič dlžní ani fanúšikom tých starších. Zazneli krásy z druhej radovky An End Has a Start i najväčšie hitovky z debutu The Back Room. Najsilnejšími momentmi boli okrem spomínanej The Racing Rats nesporne aj Escape The Nest, predprídavková Smokers Outside the Hospital Doors, výborne zahraté veci Bullets, Munich, Blood či Bones. Oddaný, naliehavý a citlivý spev Toma Smitha a kongenialita ďalších spoluhráčov, najmä šikovného, sympaticky do publika kývajúceho basgitaristu Russella Leetcha, nemuseli dlho presviedčať (a fanúšikov už vôbec nie), že aj tento koncert bude patriť medzi tie vydarené.
„Počas skladby Papillon skákali aj pôvodne sediaci diváci, čím spôsobili celkom rytmické otriasanie zvýšených podlaží.“
Synthpopové novinky síce občas trochu nudili, ale práve preto vždy potešilo, keď ich partička z Birminghamu poprepletala svojimi staršími podobami. Aby sme však nekrivdili celému novému albumu, ktorý bol najväčším dôvodom, aby sa Editors zastavili aj u nás, pochváľme napríklad koncertnú podobu skladby Papillon (bola tretím prídavkom), pri ktorej skákali aj pôvodne sediaci diváci, čím spôsobili celkom rytmické otriasanie zvýšených podlaží. Jedným z mála slabých štvrtkových momentov bolo zaradenie „zapaľovačového dojáku“ No Sound But The Wind. Zronený Tom Smith sediaci sám za klavírom (išlo o prvý prídavok a kapela bola v zákulisí) pôsobil ako Elton John, už toľkýkrát spievajúci o sviečke vo vetre - veru, taká poloha Editors ani samotnému Smithovi až tak nepristane.
Kapela odohrala štandardne dobrý koncert, ktorý trval približne hodinu a pol. Páčil sa aj po česky hovoriacim mladíkom, ktorí si po Novom moste vykračovali do nočnej Bratislavy s plagátmi v ruke. Tak si prajme, nech k nám chodí čoraz viac takých dobrých kapiel a vďaka nim aj návštevníkov zo zahraničia.
Editors, 8. marec 2010, divadlo Aréna.