V druhom turnuse, ktorého som sa zúčastnil spolu s hosťom Honzom Muchowom (Ecstasy Of St. Theresa) a Lindou Hammelovou, zodpovednou za celý česko-slovenský tím, zanechal všetkých úcastníkov ešte dlho po svojom odchode s otvorenou pusou najmä istý Peter Zinovieff. Jeho perfektne pripravená poldruhahodinová prezentácia jedného z najdôležitejších zariadení v histórii modernej hudby 20. storočia, syntetizéra EMS, bola poučná a vtipná. Syn ruských emigrantov, žijúci v Anglicku, bol v 60. rokoch istý čas jediným človekom planéty, ktorý si mohol dovoliť skutočne výkonné moderné počítače (vzal si bohatú ženu, ktorá ho na prezentácii sprevádzala), a neskôr vyvinul nielen vlastný jazyk, ale aj kláves, ktorému vďačia Pink Floyd či Kraftwerk naozaj za veľa. Zúčastnených bavil nie len vlastnými historkami ("Áno, Stockhausen sa u mňa asi týždeň ponevieral, vŕtal sa mi v počítači, ale nič nespravil. Ja som mal za ten čas hotovú polku partitúry"), ale aj dobovými televíznymi šotmi. Úsmevný dojem zanechal na gauči aj Kode 9, možno vôbec najdôležitejšia postava dubstepovej scény. Šéf labelu Hyperdub síce nie je rodený rečník, ale na otázky o dokonalom basovom priestore v hudbe, na margo Buriala (jeho najúspešnejšieho albumu v katalógu) a o svojej novej knihe, v ktorej hľadí na hudbu a zvuk ako na potenciálnu zbraň, sa rozrečnil až vášnivo.
Príjemným a originálnym bolo podujatie 12x12 v Scale, na ktorom zahralo 12 lektorov, medzi nimi legendy britskej tanečnej a elektronickej hudby typu Jazzie B, MJ Cole, Arthur Brown, A Guy Callaed Gerald, Roni Size či Martyn Ware (Heaven 17) 12 minút svojej hudby, pričom výťažok poputoval na konto nadácie War Child (charitatívny rozmer kultúrnych podujatí bol prakticky všadeprítomný).
Po Toronte a Barcelone som bol zvedavý na to, čím prekvapí Londýn. Samozrejme, okrem predvídateľne vyššieho počtu večerných podujatí (vrátane vystúpení úcastníkov, z tých známejších napríklad Tokimonsta, Illumsphere či Kidkanevil) a kvalitných akademických novín v neuveriteľnom dennom náklade 80-tisíc kusov. Ohurujúcimi boli ľudia, ktorí sa na chode celého bohumilého podujatia podieľali. Profesionalita a súčasne antistresový postoj v kombinácii s nefalšovaným záujmom.
Vhodnejšiu krajinu ako tú, kde sa žije - okrem futbalu - hudbou, si pre hudobnú akadémiu ťažko predstaviť. Chvíľu ešte potrvá, kým sa u nás s päťdesiatnikom taxikárom pobavíte o dubstepe a Stevovi Reichovi.
Autor je hudobný redaktor Rádia FM.
Príjemným a originálnym bolo podujatie 12x12 v Scale, na ktorom zahralo 12 lektorov, medzi nimi legendy britskej tanečnej a elektronickej hudby typu Jazzie B, MJ Cole, Arthur Brown, A Guy Callaed Gerald, Roni Size či Martyn Ware (Heaven 17) 12 minút svojej hudby, pričom výťažok poputoval na konto nadácie War Child (charitatívny rozmer kultúrnych podujatí bol prakticky všadeprítomný).
Po Toronte a Barcelone som bol zvedavý na to, čím prekvapí Londýn. Samozrejme, okrem predvídateľne vyššieho počtu večerných podujatí (vrátane vystúpení úcastníkov, z tých známejších napríklad Tokimonsta, Illumsphere či Kidkanevil) a kvalitných akademických novín v neuveriteľnom dennom náklade 80-tisíc kusov. Ohurujúcimi boli ľudia, ktorí sa na chode celého bohumilého podujatia podieľali. Profesionalita a súčasne antistresový postoj v kombinácii s nefalšovaným záujmom.
Vhodnejšiu krajinu ako tú, kde sa žije - okrem futbalu - hudbou, si pre hudobnú akadémiu ťažko predstaviť. Chvíľu ešte potrvá, kým sa u nás s päťdesiatnikom taxikárom pobavíte o dubstepe a Stevovi Reichovi.
Autor je hudobný redaktor Rádia FM.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.