Chcel som naštudovať pieseň Keď mi srdce choré a mal som v úmysle pri druhej slohe brumendom podfarbovať recitáciu Katrinákovho životopisu, ktorú som chcel zveriť Pikulíkovej. Lenže Pikulíková o tom nechcela ani počuť, desilo ju, že Katrinák, kedykoľvek sa mu prihovorila so svojou jehovistickou agitáciou, skríkol na ňu, aby dala pokoj, že aj Ježiš bol komunista. No, nerád by som to veľmi komentoval, komunista možno bol, ale rozhodne nebol v strane, lebo medzi komunistom a členom strany je teda nebotyčný rozdiel, o tom som sa presvedčil. Ak by som mal vyjadriť reálny pomer medzi komunistom a straníkom, tak minimálne jeden ku stotisíc, a to som ešte dosť veľký optimista. Ja sám som v živote stretol jedného naozajstného komunistu. Po štyridsiatom ôsmom dostal dvadsať rokov, z toho si desať odsedel a keď sa vrátil z basy, ešte stále bol komunista. Katrinák nebol ozajstný komunista, on bol len nasratý, že komunizmus padol a jeho na to dopredu neupozornili. Ale späť k voicebandu. Nacvičili sme nádherný program pre deti. Obľúbené rozprávky podfarbované hudobne, napríklad tá o Červenej čiapočke (keď som bol malý, volala sa Karkuľka). Pikulíková rozpráva príbeh, pod tým znie pieseň Kukulienka kde si bola, to keď ide Čiapočka po lese k starej mame a keď sa blíži k jej chalúpke, zaznie temné brumendo, ktoré dáva tušiť, že niečo nie je v poriadku, neskôr je to s textom vlky-plky-vlky-plky, až sa ozve vlk preoblečený za starú mamu. Vlka hrá Bandy Oláh, hodí sa na to fyziognómiou a je aj trochu tmavší v tvári. Niektorí vravia že je čiastočne rómskeho pôvodu, iní, že pečeň. Nech je ako chce, vlka robí dobre, najmä tú pasáž "stará mama a prečo máš také veľké zuby?" a Bandy skríkne "aby som ta mohla zežrat, Čápečka!" Nevie sa to naučiť spisovne, ale vlk môže hovoriť aj nárečím, aspoň ja si to myslím, lebo keby vlk ako záporná postava hovoril spisovne, tak by to trochu mýlilo. V momente, keď toto Bandy skríkne, nastane tma, teda vypnem svetlo a zbor doslova zakvíli "Hory sú čierne, veľmi čierne, Čiapočka mizne v nedohľadne". Tú pasáž recitujú, lebo hudba na to neexistuje, aj keď som sa snažil. Potom príde ten horár a tam sme si vypomohli českou piesňou "Já jsem malý mysliveček". Dúfam, že to nebude vadiť, pre istotu sme to poňali trochu groteskne, akože si robíme prču z Čechov. Pozvali nás s tým do detského domova a skončilo sa to fiaskom. Tí puberťáci sa rehotali už od začiatku, vykrikovali na Čiapočku, aby ukázala kozy a keď sa vlk vrhol na to dievčatko a nastala tma, niekto strašne grgol a skríkol "chcem repete!" Boli sme zúfalí až do chvíle, kým nás riaditeľ domova neubezpečil, že taký zážitok ich chovanci už dávno nemali a keď budeme mať niečo nové, máme sa ozvať. Nuž, neviem. Emil, ozvi sa radšej ty. Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.