Keď Elvis Presley 16. augusta 1977 zomrel, informoval o tom vo svojich správach aj prudko znormalizovaný Československý rozhlas a Rádio Devín dokonca promptne zaradilo do svojho programu jeho profil. Elvis bol jednoducho Kráľ.
V súčasnosti, tridsať rokov po svojej smrti, patrí Elvis stále medzi najlepšie zarábajúcich spevákov. Podľa informácií denníka The New York Times v súčasnosti zarába ročne okolo sto miliónov dolárov a s miliardou predaných hudobných nosičov je zrejme najúspešnejším sólovým umelcom všetkých čias. Dom, či skôr opulentný palác Graceland na Elvis Presley Boulevard v Memphise, v ktorom spevák posledných dvadsať rokov života býval, je od novembra 1991 vyhlásený za americkú „národnú kultúrnu pamiatku“.
.biely černoch
Elvis Aaron Presley sa narodil 8. januára 1935 v mestečku Tupelo, v štáte Mississippi, do chudobnej rodiny. Keď mal jedenásť rokov, presťahovali sa Presleyovci do Memphisu v štáte Tennessee. Toto mesto považoval Elvis celý život za svoj domov a v roku 1957 si tu od vydavateľa miestnych novín S. E. Toofa kúpil vilu, pomenovanú po Toofovej dcére Grace, v ktorej o dvadsať rokov neskôr skonal a dnes je v jej záhrade pochovaný.
Elvis spieval na všelijakých rodinných, susedských a cirkevných oslavách od útleho detstva. Hudbu vstrebával podľa všetkého dosť eklekticky – počúval všetko. Teda hlavne gospelové zbory v pentekostálnom kostole, do ktorého s matkou chodieval, ale aj country a blues z rádia. V júli 1953 využil možnosť nahrať a nechať si vyrobiť v miestnom štúdiu Sun Record Company za 3 doláre a 98 centov „singel“, ktorý údajne daroval svojej mame k narodeninám (trochu bizarný darček, keďže Presleyovci v tom čase nemali doma gramofón). Ďalší „súkromný singel“ vytvoril v januári 1954 a na jar toho istého roku nahral v tom istom štúdiu na skúšku pieseň Without Love (There Is Nothing) s gospelovým kvartetom The Songfellows. Gospelovým spevákom sa Elvis – v tom čase zamestnaný ako šofér nákladného auta – nezdal dosť kvalitný. Pesničku si však náhodne vypočul majiteľ štúdia Sam Phillips a prizval ho na niekoľko ďalších demo nahrávok. Phillips vtedy hľadal „bieleho muzikanta s čiernym cítením“ (chcel totiž priblížiť černošskú hudbu širšiemu, solventnejšiemu, no černochov neuznávajúcemu bielemu publiku) a v mladom Elvisovi ho okamžite rozpoznal. Prizval k nemu muzikantov so skúsenosťami z country hudby aj z džezu, gitaristu Scottyho Moora a kontrabasistu Billa Blacka, a tí spolu nahrali pieseň That´s All Right Mama. Bol to prvý singel Elvisa Presleyho.
.rýchla cesta hore
Tých singlov nakoniec Sam Phillips nahral päť a medzi hudobnými historikmi nie je zriedkavý názor, že ide o najlepšie piesne, aké kedy Elvis naspieval. Spájajú v sebe „čierny“ rythm & blues s „bielym“ country & western a výsledkom je originálny štýl rockabilly. Aby to bolo akceptovateľnejšie pre širšie publikum, bluesová štruktúra sa prekrýva s popovými aranžmánmi a blíži sa tak tomu, čo vtedy znalci označovali ako „rock and roll“.
Pesničky v Presleyho podaní sa začali pomerne rýchlo predávať – najprv v Memphise, potom v Tennessee a v priebehu roku 1955 už v celých USA. Úspech nepadol celkom „z neba“. Elvis s kapelou cestoval po mestách a mestečkách, hosťoval v miestnych rozhlasových programoch a napriek počiatočnému nezáujmu a neskoršiemu odporu konzervatívnejšie orientovaného obyvateľstva útočil na vrcholy hitparád. Niekedy v tomto období prichádza na scénu legendárny plukovník Tom Parker, Elvisov celoživotný manažér a finančný poradca. O hviezdnom potenciáli, ktorý v spevákovi s krásnym hlasom a vášnivou pódiovou prezentáciou rozpoznali hudobní biznismeni, svedčí suma, za ktorú Sam Phillips v roku 1955 predal svoj kontrakt s Presleym veľkej gramofirme RCA: 35 000 dolárov. Nuž, ani dnes to nie je úplne málo. Keby však bol starý Phillips aspoň pár mesiacov počkal, mohol by k sume ešte zo dve nuly pripísať.
V januári 1956 vydáva Presley singel Heartbreak Hotel, ktorý sa v apríli dostáva na vrchol americkej hitparády a predáva sa v miliónoch. V marci toho istého roku vychádza Elvisova prvá a z hudobného hľadiska najlepšia platňa Elvis Presley. Nasleduje jeden hit za druhým, pričom malá platňa s piesňami Hound Dog a Don´t Be Cruel sa stáva najpredávanejším singlom na celom svete.
Hoci Elvis stále koncertuje, plukovník Parker to nepovažuje za dostatočné a svojho klienta nasmeruje do Hollywoodu. Jeho prvý film má názov Love Me Tender a tak ako v prípade všetkých ďalších išlo o lacný, sentimentálny muzikál, ktorý nemal iné opodstatnenie, než nechať Elvisa na plátne zaspievať zopár zamilovaných piesní. Z obchodného hľadiska ide, samozrejme, o obrovský úspech. Keď v roku 1957 odchádza Elvis na dvojročnú vojenskú službu (strávi ju prevažne v Nemecku) jeho popularite to nijako neuškodilo. Do zásoby toho nahral toľko, že hitové single vychádzali celé dva roky bez prestávky. Keď sa v roku 1960 vrátil do civilu, jeho popularita bola taká veľká, ako keď na vojnu odchádzal.
.dlhá cesta dolu
Popularita a komerčný úspech je jedna vec, hudobná kvalita je vec druhá. U málokoho to vidieť tak plasticky ako u Elvisa. V nových nahrávkach a vo filmových soundtrackoch čoraz viac prevládajú sentimentálne presladené balady. V šesťdesiatych rokoch nahráva Elvis priemerne tri filmy za rok, no za pozretie dnes nestojí ani jeden z nich. Keď na scénu prichádzajú pestrofarebné a hudobne mimoriadne tvorivé deti kvetov, Elvis pozvoľna odchádza do hudobnej histórie – a to má ešte len 30 rokov. V rokoch 1967 a 1968 sa nie bez úspechu snaží o comeback. Objavuje sa v televízii, nahráva svoj posledný zaujímavý album Elvis In Memphis a niekoľko týždňov vystupuje dvakrát denne pred vypredaným hľadiskom v Las Vegas. A to všetko v kožených nohaviciach a s imidžom ostrého rockera.
V šesťdesiatych rokoch sa z búrlivého rebela stáva sentimentálny spevák sladkých kantilén a v sedemdesiatych rokoch sa zo speváka Elvisa stáva ikona Elvis. Vystupuje už menej, koncerty sú čoraz kratšie, Kráľ rock and rollu bojuje s nadváhou, rozpadajúcimi sa vzťahmi a s chemickými závislosťami. Posledné mesiace trávi s výnimkou polhodinových vystúpení v posteli.
Pre speváka a človeka Elvisa bol 16. august 1977 najdramatickejším a posledným dňom života. Pre ikonu Elvisa to bol deň, keď sa rozpútala ďalšia vlna kultového obdivu. Z Gracelandu sa stalo pútnické miesto, Ameriku zaplavili stovky Elvisových dvojníkov a dodnes existujú ľudia, ktorí veria, že skutočný Elvis nikdy nezomrel.
Elvisa Presleyho možno hodnotiť ako hudobného inovátora, ako speváka a ako kultúrnu celebritu. Pre inovátora boli zlatými rokmi tie päťdesiate, keď – podobne ako Chuck Berry z druhého brehu – preklenul priepasť medzi americkou čiernou a bielou hudbou. Spevák bol výborný až do konca, hoci tá pulzujúca vášeň, ktorú objavil niekde na začiatku, sa už dávno stratila. Príbeh Elvisa ako celebrity je – ako to už v príbehoch celebrít často býva – vyslovene tragický. Človek, ktorý mal všetko, no stratil pritom normálny kontakt s normálnym svetom. Najslávnejšia postava popmusic, umierajúca v osamelosti.
Ale pustite si Heartbreak Hotel, Jailhouse Rock alebo All Shook Up, nájdite niekde na internete Mystery Train alebo Good Rockin´ Tonight a uznáte, že kráľovský titul si Elvis Aaron Presley zaslúžil.
.juraj Kušnierik
V súčasnosti, tridsať rokov po svojej smrti, patrí Elvis stále medzi najlepšie zarábajúcich spevákov. Podľa informácií denníka The New York Times v súčasnosti zarába ročne okolo sto miliónov dolárov a s miliardou predaných hudobných nosičov je zrejme najúspešnejším sólovým umelcom všetkých čias. Dom, či skôr opulentný palác Graceland na Elvis Presley Boulevard v Memphise, v ktorom spevák posledných dvadsať rokov života býval, je od novembra 1991 vyhlásený za americkú „národnú kultúrnu pamiatku“.
.biely černoch
Elvis Aaron Presley sa narodil 8. januára 1935 v mestečku Tupelo, v štáte Mississippi, do chudobnej rodiny. Keď mal jedenásť rokov, presťahovali sa Presleyovci do Memphisu v štáte Tennessee. Toto mesto považoval Elvis celý život za svoj domov a v roku 1957 si tu od vydavateľa miestnych novín S. E. Toofa kúpil vilu, pomenovanú po Toofovej dcére Grace, v ktorej o dvadsať rokov neskôr skonal a dnes je v jej záhrade pochovaný.
Elvis spieval na všelijakých rodinných, susedských a cirkevných oslavách od útleho detstva. Hudbu vstrebával podľa všetkého dosť eklekticky – počúval všetko. Teda hlavne gospelové zbory v pentekostálnom kostole, do ktorého s matkou chodieval, ale aj country a blues z rádia. V júli 1953 využil možnosť nahrať a nechať si vyrobiť v miestnom štúdiu Sun Record Company za 3 doláre a 98 centov „singel“, ktorý údajne daroval svojej mame k narodeninám (trochu bizarný darček, keďže Presleyovci v tom čase nemali doma gramofón). Ďalší „súkromný singel“ vytvoril v januári 1954 a na jar toho istého roku nahral v tom istom štúdiu na skúšku pieseň Without Love (There Is Nothing) s gospelovým kvartetom The Songfellows. Gospelovým spevákom sa Elvis – v tom čase zamestnaný ako šofér nákladného auta – nezdal dosť kvalitný. Pesničku si však náhodne vypočul majiteľ štúdia Sam Phillips a prizval ho na niekoľko ďalších demo nahrávok. Phillips vtedy hľadal „bieleho muzikanta s čiernym cítením“ (chcel totiž priblížiť černošskú hudbu širšiemu, solventnejšiemu, no černochov neuznávajúcemu bielemu publiku) a v mladom Elvisovi ho okamžite rozpoznal. Prizval k nemu muzikantov so skúsenosťami z country hudby aj z džezu, gitaristu Scottyho Moora a kontrabasistu Billa Blacka, a tí spolu nahrali pieseň That´s All Right Mama. Bol to prvý singel Elvisa Presleyho.
.rýchla cesta hore
Tých singlov nakoniec Sam Phillips nahral päť a medzi hudobnými historikmi nie je zriedkavý názor, že ide o najlepšie piesne, aké kedy Elvis naspieval. Spájajú v sebe „čierny“ rythm & blues s „bielym“ country & western a výsledkom je originálny štýl rockabilly. Aby to bolo akceptovateľnejšie pre širšie publikum, bluesová štruktúra sa prekrýva s popovými aranžmánmi a blíži sa tak tomu, čo vtedy znalci označovali ako „rock and roll“.
Pesničky v Presleyho podaní sa začali pomerne rýchlo predávať – najprv v Memphise, potom v Tennessee a v priebehu roku 1955 už v celých USA. Úspech nepadol celkom „z neba“. Elvis s kapelou cestoval po mestách a mestečkách, hosťoval v miestnych rozhlasových programoch a napriek počiatočnému nezáujmu a neskoršiemu odporu konzervatívnejšie orientovaného obyvateľstva útočil na vrcholy hitparád. Niekedy v tomto období prichádza na scénu legendárny plukovník Tom Parker, Elvisov celoživotný manažér a finančný poradca. O hviezdnom potenciáli, ktorý v spevákovi s krásnym hlasom a vášnivou pódiovou prezentáciou rozpoznali hudobní biznismeni, svedčí suma, za ktorú Sam Phillips v roku 1955 predal svoj kontrakt s Presleym veľkej gramofirme RCA: 35 000 dolárov. Nuž, ani dnes to nie je úplne málo. Keby však bol starý Phillips aspoň pár mesiacov počkal, mohol by k sume ešte zo dve nuly pripísať.
V januári 1956 vydáva Presley singel Heartbreak Hotel, ktorý sa v apríli dostáva na vrchol americkej hitparády a predáva sa v miliónoch. V marci toho istého roku vychádza Elvisova prvá a z hudobného hľadiska najlepšia platňa Elvis Presley. Nasleduje jeden hit za druhým, pričom malá platňa s piesňami Hound Dog a Don´t Be Cruel sa stáva najpredávanejším singlom na celom svete.
Hoci Elvis stále koncertuje, plukovník Parker to nepovažuje za dostatočné a svojho klienta nasmeruje do Hollywoodu. Jeho prvý film má názov Love Me Tender a tak ako v prípade všetkých ďalších išlo o lacný, sentimentálny muzikál, ktorý nemal iné opodstatnenie, než nechať Elvisa na plátne zaspievať zopár zamilovaných piesní. Z obchodného hľadiska ide, samozrejme, o obrovský úspech. Keď v roku 1957 odchádza Elvis na dvojročnú vojenskú službu (strávi ju prevažne v Nemecku) jeho popularite to nijako neuškodilo. Do zásoby toho nahral toľko, že hitové single vychádzali celé dva roky bez prestávky. Keď sa v roku 1960 vrátil do civilu, jeho popularita bola taká veľká, ako keď na vojnu odchádzal.
.dlhá cesta dolu
Popularita a komerčný úspech je jedna vec, hudobná kvalita je vec druhá. U málokoho to vidieť tak plasticky ako u Elvisa. V nových nahrávkach a vo filmových soundtrackoch čoraz viac prevládajú sentimentálne presladené balady. V šesťdesiatych rokoch nahráva Elvis priemerne tri filmy za rok, no za pozretie dnes nestojí ani jeden z nich. Keď na scénu prichádzajú pestrofarebné a hudobne mimoriadne tvorivé deti kvetov, Elvis pozvoľna odchádza do hudobnej histórie – a to má ešte len 30 rokov. V rokoch 1967 a 1968 sa nie bez úspechu snaží o comeback. Objavuje sa v televízii, nahráva svoj posledný zaujímavý album Elvis In Memphis a niekoľko týždňov vystupuje dvakrát denne pred vypredaným hľadiskom v Las Vegas. A to všetko v kožených nohaviciach a s imidžom ostrého rockera.
V šesťdesiatych rokoch sa z búrlivého rebela stáva sentimentálny spevák sladkých kantilén a v sedemdesiatych rokoch sa zo speváka Elvisa stáva ikona Elvis. Vystupuje už menej, koncerty sú čoraz kratšie, Kráľ rock and rollu bojuje s nadváhou, rozpadajúcimi sa vzťahmi a s chemickými závislosťami. Posledné mesiace trávi s výnimkou polhodinových vystúpení v posteli.
Pre speváka a človeka Elvisa bol 16. august 1977 najdramatickejším a posledným dňom života. Pre ikonu Elvisa to bol deň, keď sa rozpútala ďalšia vlna kultového obdivu. Z Gracelandu sa stalo pútnické miesto, Ameriku zaplavili stovky Elvisových dvojníkov a dodnes existujú ľudia, ktorí veria, že skutočný Elvis nikdy nezomrel.
Elvisa Presleyho možno hodnotiť ako hudobného inovátora, ako speváka a ako kultúrnu celebritu. Pre inovátora boli zlatými rokmi tie päťdesiate, keď – podobne ako Chuck Berry z druhého brehu – preklenul priepasť medzi americkou čiernou a bielou hudbou. Spevák bol výborný až do konca, hoci tá pulzujúca vášeň, ktorú objavil niekde na začiatku, sa už dávno stratila. Príbeh Elvisa ako celebrity je – ako to už v príbehoch celebrít často býva – vyslovene tragický. Človek, ktorý mal všetko, no stratil pritom normálny kontakt s normálnym svetom. Najslávnejšia postava popmusic, umierajúca v osamelosti.
Ale pustite si Heartbreak Hotel, Jailhouse Rock alebo All Shook Up, nájdite niekde na internete Mystery Train alebo Good Rockin´ Tonight a uznáte, že kráľovský titul si Elvis Aaron Presley zaslúžil.
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.