Už sme si zvykli na to, že politici sú v boji s tým nešvárom najhlasnejšími bojovníkmi, ale zďaleka nestoja v prvých šíkoch. Z vysokého postu generála na konci bojiska sa buď snažia kričať vidím svetlo, to ak sú práve pri moci, alebo - ešte nevidím dno, to ak sa práve k moci chcú dostať. Vždy počuť viac tých prvých, a tak verejnosť túžobne očakáva, kedy sa konečne objaví pokles ukazovateľa, s ktorým sme dlho dominovali celej Únii. Smutnou správou je, že na očakávania výraznejšieho zlepšenia je zatiaľ málo dôvodov.
Na to, aby sme lepšie pochopili vážnosť situácie a vlažnosť prijímaných opatrení, je dobré pozrieť sa za hranice. Slovensko je malá, proexportne orientovaná ekonomika a karty sa v globalizovanom svete rozdávajú niekde inde. Najsilnejšia ekonomika sveta - Spojené štáty americké - tromfy z rukáva tak skoro ťahať nezačne. Už aj tamojší vládni predstavitelia začínajú priznávať, že nezamestnanosť je príliš vysoká a na neakceptovateľnej úrovni ostane ešte veľmi dlho. Tie slová graduje americká centrálna banka FED, podľa ktorej bude nezamestnanosť na úrovni 9,7 percenta ďalej rásť. USA zažívajú najvyššie prepady zamestnanosti od druhej svetovej vojny. Zdvihnutým prstom je dĺžka predpokladanej rekonvalescencie. Po kríze z roku 2001 trvalo americkému trhu práce 47 mesiacov, kým zamestnanosť dosiahla predkrízové hodnoty. Súčasné rekordné prepady dávajú tušiť, že teraz si počkáme ešte dlhšie. Plurál používam preto, že situácia u najsilnejšieho spotrebiteľa sveta bude podmieňovať aj situáciu v Európe, kde priemerná nezamestnanosť stúpla na februárových 9,6 percenta a päť a pol roka trvalo, kým klesla v roku 2008 na minimum 7,7 percenta.
Vráťme sa na Slovensko. Dnešnú 13-percentnú nezamestnanosť zažilo Slovensko naposledy na prelome rokov 2004 a 2005. Na najpriaznivejšiu mieru nezamestnanosti 7,4 percenta sme čakali do augusta 2008. A to sme zažívali roky nevídaného ekonomického rastu poháňaného protrhovými reformami a masívnym príchodom zahraničných investícií a temer neuhasiteľného zahraničného dopytu.
Súčasná vláda sa dovtedy na raste podieľala len tým, že ho významne neobmedzovala. Potom prišla ekonomická recesia a nevyhnutnosť konať. Otázku, či vláda zareaguje na krízu posilňovaním úlohy štátu, alebo hmatateľným zlepšovaním podnikateľského prostredia, zodpovedali jej protikrízové balíčky. Tie boli v oblasti trhu práce zamerané hlavne na udržanie zamestnanosti. Už sám koncept udržania existujúcich ohrozených pracovných miest aj za cenu vyšších verejných výdavkov hovorí o nepochopení významu krízy, ktorá predstavuje ozdravný reštrukturalizačný proces sprevádzaný presunom kapacít medzi jednotlivými sektormi. Umelé udržiavanie zamestnanosti na náklady budúcich generácií nie je efektívnym krokom, a to ani z pohľadu vývoja hospodárstva, ani z pohľadu dlhodobého vývoja verejných financií, a dokonca ani z pohľadu nezamestnaných čakajúcich na svoju príležitosť opäť speňažiť svoje jediné aktívum - vlastnú prácu.
Vláda by mala v prvom rade akceptovať fakt, že nie ona a jej dotácie, ale súkromný sektor vytvára pracovné miesta. Mala by sa preto zamerať na zabezpečenie takého prostredia, ktoré umožní ekonomike rýchlo transformovať svoju štruktúru doteraz budovanú na základe neudržateľnej spotreby v západných krajinách.
Neexistujú žiadne zázračné opatrenia a vôbec ich netreba vymýšľať vyše 60. Pomôcť môže hlavne odstránenie bariér, ktoré pred podnikateľov stavia legislatíva. Spružnenie Zákonníka práce, zníženie odvodov a odstránenie administratívnych bariér podnikania. Bolo by naivné očakávať, že tie kroky prinesú zmenu za pár mesiacov. Podnikateľské projekty zrejú často roky, kým dôjde k zamestnaniu desiatok ľudí. Zdravý rast nebýva prudký, ale pevnejší. A nejde iba o domácich podnikateľov, ale aj o zahraničných, bez ktorých rýchla cesta zo zaostávania za vyspelými krajinami nie je možná. Aj preto je ťažko pochopiteľné, že za takých okolností vláda vysiela signály o zvyšovaní progresivity zdanenia a ochrane strategických podnikov. Už len stačí zaviesť vyššie dane pre úspešné podniky, zvýšiť minimálnu mzdu - a vygumovanie Slovenska z mapy investorov bude zaručené.
Obdobie pred voľbami nie je vhodné na kroky, ktoré neprinášajú body okamžite. Nepresvedčivé oživenie ekonomiky v posledných štvrťrokoch, ťahané najmä vládnym fiškálnym dopingom, vysiela varovanie, že ani 11,7-percentná nezamestnanosť, akú na rok 2012 prognózuje ministerstvo financií, sa nemusí podariť dosiahnuť. Na viac práce si aj pre nečinnosť volených zástupcov budeme musieť zrejme počkať dlhšie.
Autor je riaditeľ INESS
Na to, aby sme lepšie pochopili vážnosť situácie a vlažnosť prijímaných opatrení, je dobré pozrieť sa za hranice. Slovensko je malá, proexportne orientovaná ekonomika a karty sa v globalizovanom svete rozdávajú niekde inde. Najsilnejšia ekonomika sveta - Spojené štáty americké - tromfy z rukáva tak skoro ťahať nezačne. Už aj tamojší vládni predstavitelia začínajú priznávať, že nezamestnanosť je príliš vysoká a na neakceptovateľnej úrovni ostane ešte veľmi dlho. Tie slová graduje americká centrálna banka FED, podľa ktorej bude nezamestnanosť na úrovni 9,7 percenta ďalej rásť. USA zažívajú najvyššie prepady zamestnanosti od druhej svetovej vojny. Zdvihnutým prstom je dĺžka predpokladanej rekonvalescencie. Po kríze z roku 2001 trvalo americkému trhu práce 47 mesiacov, kým zamestnanosť dosiahla predkrízové hodnoty. Súčasné rekordné prepady dávajú tušiť, že teraz si počkáme ešte dlhšie. Plurál používam preto, že situácia u najsilnejšieho spotrebiteľa sveta bude podmieňovať aj situáciu v Európe, kde priemerná nezamestnanosť stúpla na februárových 9,6 percenta a päť a pol roka trvalo, kým klesla v roku 2008 na minimum 7,7 percenta.
Vráťme sa na Slovensko. Dnešnú 13-percentnú nezamestnanosť zažilo Slovensko naposledy na prelome rokov 2004 a 2005. Na najpriaznivejšiu mieru nezamestnanosti 7,4 percenta sme čakali do augusta 2008. A to sme zažívali roky nevídaného ekonomického rastu poháňaného protrhovými reformami a masívnym príchodom zahraničných investícií a temer neuhasiteľného zahraničného dopytu.
Súčasná vláda sa dovtedy na raste podieľala len tým, že ho významne neobmedzovala. Potom prišla ekonomická recesia a nevyhnutnosť konať. Otázku, či vláda zareaguje na krízu posilňovaním úlohy štátu, alebo hmatateľným zlepšovaním podnikateľského prostredia, zodpovedali jej protikrízové balíčky. Tie boli v oblasti trhu práce zamerané hlavne na udržanie zamestnanosti. Už sám koncept udržania existujúcich ohrozených pracovných miest aj za cenu vyšších verejných výdavkov hovorí o nepochopení významu krízy, ktorá predstavuje ozdravný reštrukturalizačný proces sprevádzaný presunom kapacít medzi jednotlivými sektormi. Umelé udržiavanie zamestnanosti na náklady budúcich generácií nie je efektívnym krokom, a to ani z pohľadu vývoja hospodárstva, ani z pohľadu dlhodobého vývoja verejných financií, a dokonca ani z pohľadu nezamestnaných čakajúcich na svoju príležitosť opäť speňažiť svoje jediné aktívum - vlastnú prácu.
Vláda by mala v prvom rade akceptovať fakt, že nie ona a jej dotácie, ale súkromný sektor vytvára pracovné miesta. Mala by sa preto zamerať na zabezpečenie takého prostredia, ktoré umožní ekonomike rýchlo transformovať svoju štruktúru doteraz budovanú na základe neudržateľnej spotreby v západných krajinách.
Neexistujú žiadne zázračné opatrenia a vôbec ich netreba vymýšľať vyše 60. Pomôcť môže hlavne odstránenie bariér, ktoré pred podnikateľov stavia legislatíva. Spružnenie Zákonníka práce, zníženie odvodov a odstránenie administratívnych bariér podnikania. Bolo by naivné očakávať, že tie kroky prinesú zmenu za pár mesiacov. Podnikateľské projekty zrejú často roky, kým dôjde k zamestnaniu desiatok ľudí. Zdravý rast nebýva prudký, ale pevnejší. A nejde iba o domácich podnikateľov, ale aj o zahraničných, bez ktorých rýchla cesta zo zaostávania za vyspelými krajinami nie je možná. Aj preto je ťažko pochopiteľné, že za takých okolností vláda vysiela signály o zvyšovaní progresivity zdanenia a ochrane strategických podnikov. Už len stačí zaviesť vyššie dane pre úspešné podniky, zvýšiť minimálnu mzdu - a vygumovanie Slovenska z mapy investorov bude zaručené.
Obdobie pred voľbami nie je vhodné na kroky, ktoré neprinášajú body okamžite. Nepresvedčivé oživenie ekonomiky v posledných štvrťrokoch, ťahané najmä vládnym fiškálnym dopingom, vysiela varovanie, že ani 11,7-percentná nezamestnanosť, akú na rok 2012 prognózuje ministerstvo financií, sa nemusí podariť dosiahnuť. Na viac práce si aj pre nečinnosť volených zástupcov budeme musieť zrejme počkať dlhšie.
Autor je riaditeľ INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.