IGGY POP AND THE STOOGES
RAW POWER
Sony Music
Keď na Slovensko v rámci festivalu Hodokvas zavítal Iggy Pop so svojou kapelou The Stooges, dýchol na nás kus histórie. Starí páni vtedy svojím priamočiarym a drsným rokenrolom ukázali, že nežijú len z minulosti, ale ich hudba po nedávnom boome garážových kapiel je stále aktuálna. Rovnako sviežo pôsobí aj ich tretí album Raw Power z roku 1973, ktorý práve teraz vychádza v dvojdiskovej reedícii. Hovorí sa o prvom skutočnom punkovom albume, no v ich hudbe stále počuť dozvuky šesťdesiatych rokov. Len namiesto lásky Iggy a spol. spievajú o krutej realite tej doby. Raw Power, ktorý produkoval David Bowie, Iggyho veľký fanúšik, je päťhviezdičkový "masterpiece". Hovorí sa, že album trpí divným mixom, no žiadne štúdio na svete nedokáže pochovať silu piesní ako Search and Destroy a Gimme Denger, ktoré vtedy skladal Iggy s gitaristom Jamesom Williamsonom.
5/5
.peter Bálik
ANDREW LLOYD WEBER
LOVE NEVER DIES
(Phantom) Universal
Meno jedného z najinvenčnejších skladateľov muzikálov 20. storočia je takou silnou značkou, že všetko nové z jeho pera bude merané tým najprísnejším metrom predošlých úspechov. Dlho pripravované pokračovanie Fantóma opery sa nestretlo s nadšenými ováciami kritiky, no ak sa povznesieme nad vykonštruovaný dej, výskyt nápadov obsiahnutých v hudbe je stále nadpriemerný. Nie je to sled nesmrteľných melódií, tak ako v Jesus Christ Superstar. Hudba tu neraz slúži len na zvýraznenie dramatického vývoja celku. Jej spracovanie je tradičné. Ctí formu definovanú broadwayskými muzikálmi ako My Fair Lady. Nezainteresovaný poslucháč by ju mohol prisúdiť ktorejkoľvek výpravnejšej dysneyovke. Ale nosné melodické témy, ako aj majstrovsky vystavaný, pestrý a zároveň vyvážený celok vyvolávajú potrebu púšťať si 2CD opakovane a nachádzať v ňom stále niečo nové.
3/5
.martin Chrobák
VINICIO CAPOSSELA
THE STORY - FACED MAN
Nonesuch
Hudobný cirkusant, kúzelník, taliansky Tom Waits. Tak ho prezývajú. No neočakávajte napodobeninu. Keď taliansky, tak naozaj taliansky. Nespieva po anglicky ani chrapľavým hlasom, je poetický, bizarný. Vinicio Capossela je originál a tento kompilačný album jeho skladieb to potvrdzuje. V krátkosti ich nie je možné opísať. No pokúsim sa. Základ tvorí klavírny undergroundový kabaret a cez neho sa prepletá raz roztopašná tarantella, inokedy nostalgický valčík, no sú tam aj prísady popu, rocku, blues, džezu, tanga, folku, filmovej hudby i uletené experimenty . Je to aj o vzťahu medzi kultúrou Talianska a USA, spolupráca s Američanmi Calexico, Marcom Ribotom, Jimmy Scottom a zároveň Macedónčanmi Kočani Orkestar. Album sa začína arabskou príchuťou, prelieta ako obrovská konfeta cez celý svet a končí v talianskom bare. Harmónium, pozauna, kontrabas, theremin maľujú tóny starodávneho, romantického sveta. Fantastico!
5/5
.miro Potoček
RADŮZA
MILUJU VÁS
Radůza Records/Indies
Česká speváčka Radůza už dlho nevydala "štandardný" album, za ktorý by ju mohli ortodoxní fanúšikovia pochváliť. V salonu barokních dam obsahoval krásne, ale zložité kusy, a rozprávkovo-pesničkový dvojalbum O Mourince a Lojzíkovi bol určený deťom. Materstvo robí aj s pankáčskymi šansoniérkami divy... No a tento? Valčík sa valí, pochod duní, uspávanka kolíše, básnický jazyk je presný, jasný a nabrúsený ako britva a hlas získal ešte väčšie hĺbky ako predtým. Aranžérsky je to rekapitulácia doteraz použitých prístupov - od kusov so sólo akordeónom cez folk-rockové brnkačky až po cimbalovú muziku. Radůzina hudba, a do istej miery aj texty, sú podobne ako niektoré songy Vysockého, Okudžavu, Redla, či Nohavicu schopné zľudovieť ešte za autorkinho života. Okrem toho má Radůza schopnosť prepašovať do piesní osobné príbehy a pocity (v prípade nového albumu aj fotografie z rodinného albumu), s ktorými sa môže poslucháč stotožniť a milovať ich. To, koho miluje Radůza, sa dozviete z albumu.
5/5
.vladimír Potančok
JÓNSI
GO
XL
Jón Thór Birgisson, známy ako Jónsi, spevák a "sláčikový" gitarista Sigur Rós, využíva prázdniny svojej domácej kapely produktívne. Minulý rok nahral so svojím partnerom Alexom Somersom ambientný album Riceboy Sleeps a tento týždeň vydal sólový debut Go. Veľké hudobné plochy, typické pre Sigur Rós, sú tu skoncentrované do párminútových pesničiek. Pesničky sú to, podobne ako ich autor, neobyčajné. Jónsiho nádherný hlas (v "normálnej" aj falzetovej polohe) ľahko surfuje na hravých vlnách klávesov, píšťaliek a elektroniky (Jónsi), nad hrkálkami, bubnami a perkusiami (Samuli Kosminen), nad negýčovými sláčikmi (aranžoval Nico Muhly) a vrstvami sviežich vokálov (všetky naspieval Jónsi). Je to čisté ako detské piesne, je to radostné ako niečo, čo nepatrí celkom do tohto sveta. Jednu guľôčku si nechávam na najbližší album Sigur Rós. Go, Jónsi, Go!
4/5
.juraj Kušnierik
DOVES
THE PLACES BETWEEN: THE BEST OF DOVES
EMI
Desať rokov po debute, so štvoricou štúdiových albumov v diskografii, rozhodli sa manchesterskí Doves spraviť čiaru za minulosťou a po aktuálnom turné si dať od muziky na chvíľu pokoj. Z nezúčastneného pohľadu je to trochu paradox: Doves boli jednou z mála skupín, ktoré na slušnej úrovni udržiavali ostrovnú gitarkovú kontinuitu bez toho, aby bolo okamžite možné posmešne zvolať "aha, ďalší The Beatles, The Smiths, The Jam, The Dosaďtesiľubovoľne!". Doves znejú ako Doves. Melancholicky a pritom nadupane, a na trio s extrémne bohatým zvukom a štruktúrami, ktoré by vydali na ďalšie single. Lenže Doves nehrajú na "toto bude stačiť" alebo "toto treba takto". Nikdy neboli hviezdami. Odmenou za fanúšikovskú vernosť je tento výberový dvojalbum singlov (Black and White Town, Catch The Sun, Kingdom of Rust...) , doplnený nevydanými bonusmi, napríklad v podobe skvelého pilotného singla Andalucia. Mimochodom, s výnimkou jednej zimnej vydali Doves všetky svoje platne na jar.
4/5
RAW POWER
Sony Music
Keď na Slovensko v rámci festivalu Hodokvas zavítal Iggy Pop so svojou kapelou The Stooges, dýchol na nás kus histórie. Starí páni vtedy svojím priamočiarym a drsným rokenrolom ukázali, že nežijú len z minulosti, ale ich hudba po nedávnom boome garážových kapiel je stále aktuálna. Rovnako sviežo pôsobí aj ich tretí album Raw Power z roku 1973, ktorý práve teraz vychádza v dvojdiskovej reedícii. Hovorí sa o prvom skutočnom punkovom albume, no v ich hudbe stále počuť dozvuky šesťdesiatych rokov. Len namiesto lásky Iggy a spol. spievajú o krutej realite tej doby. Raw Power, ktorý produkoval David Bowie, Iggyho veľký fanúšik, je päťhviezdičkový "masterpiece". Hovorí sa, že album trpí divným mixom, no žiadne štúdio na svete nedokáže pochovať silu piesní ako Search and Destroy a Gimme Denger, ktoré vtedy skladal Iggy s gitaristom Jamesom Williamsonom.
5/5
.peter Bálik
ANDREW LLOYD WEBER
LOVE NEVER DIES
(Phantom) Universal
Meno jedného z najinvenčnejších skladateľov muzikálov 20. storočia je takou silnou značkou, že všetko nové z jeho pera bude merané tým najprísnejším metrom predošlých úspechov. Dlho pripravované pokračovanie Fantóma opery sa nestretlo s nadšenými ováciami kritiky, no ak sa povznesieme nad vykonštruovaný dej, výskyt nápadov obsiahnutých v hudbe je stále nadpriemerný. Nie je to sled nesmrteľných melódií, tak ako v Jesus Christ Superstar. Hudba tu neraz slúži len na zvýraznenie dramatického vývoja celku. Jej spracovanie je tradičné. Ctí formu definovanú broadwayskými muzikálmi ako My Fair Lady. Nezainteresovaný poslucháč by ju mohol prisúdiť ktorejkoľvek výpravnejšej dysneyovke. Ale nosné melodické témy, ako aj majstrovsky vystavaný, pestrý a zároveň vyvážený celok vyvolávajú potrebu púšťať si 2CD opakovane a nachádzať v ňom stále niečo nové.
3/5
.martin Chrobák
VINICIO CAPOSSELA
THE STORY - FACED MAN
Nonesuch
Hudobný cirkusant, kúzelník, taliansky Tom Waits. Tak ho prezývajú. No neočakávajte napodobeninu. Keď taliansky, tak naozaj taliansky. Nespieva po anglicky ani chrapľavým hlasom, je poetický, bizarný. Vinicio Capossela je originál a tento kompilačný album jeho skladieb to potvrdzuje. V krátkosti ich nie je možné opísať. No pokúsim sa. Základ tvorí klavírny undergroundový kabaret a cez neho sa prepletá raz roztopašná tarantella, inokedy nostalgický valčík, no sú tam aj prísady popu, rocku, blues, džezu, tanga, folku, filmovej hudby i uletené experimenty . Je to aj o vzťahu medzi kultúrou Talianska a USA, spolupráca s Američanmi Calexico, Marcom Ribotom, Jimmy Scottom a zároveň Macedónčanmi Kočani Orkestar. Album sa začína arabskou príchuťou, prelieta ako obrovská konfeta cez celý svet a končí v talianskom bare. Harmónium, pozauna, kontrabas, theremin maľujú tóny starodávneho, romantického sveta. Fantastico!
5/5
.miro Potoček
RADŮZA
MILUJU VÁS
Radůza Records/Indies
Česká speváčka Radůza už dlho nevydala "štandardný" album, za ktorý by ju mohli ortodoxní fanúšikovia pochváliť. V salonu barokních dam obsahoval krásne, ale zložité kusy, a rozprávkovo-pesničkový dvojalbum O Mourince a Lojzíkovi bol určený deťom. Materstvo robí aj s pankáčskymi šansoniérkami divy... No a tento? Valčík sa valí, pochod duní, uspávanka kolíše, básnický jazyk je presný, jasný a nabrúsený ako britva a hlas získal ešte väčšie hĺbky ako predtým. Aranžérsky je to rekapitulácia doteraz použitých prístupov - od kusov so sólo akordeónom cez folk-rockové brnkačky až po cimbalovú muziku. Radůzina hudba, a do istej miery aj texty, sú podobne ako niektoré songy Vysockého, Okudžavu, Redla, či Nohavicu schopné zľudovieť ešte za autorkinho života. Okrem toho má Radůza schopnosť prepašovať do piesní osobné príbehy a pocity (v prípade nového albumu aj fotografie z rodinného albumu), s ktorými sa môže poslucháč stotožniť a milovať ich. To, koho miluje Radůza, sa dozviete z albumu.
5/5
.vladimír Potančok
JÓNSI
GO
XL
Jón Thór Birgisson, známy ako Jónsi, spevák a "sláčikový" gitarista Sigur Rós, využíva prázdniny svojej domácej kapely produktívne. Minulý rok nahral so svojím partnerom Alexom Somersom ambientný album Riceboy Sleeps a tento týždeň vydal sólový debut Go. Veľké hudobné plochy, typické pre Sigur Rós, sú tu skoncentrované do párminútových pesničiek. Pesničky sú to, podobne ako ich autor, neobyčajné. Jónsiho nádherný hlas (v "normálnej" aj falzetovej polohe) ľahko surfuje na hravých vlnách klávesov, píšťaliek a elektroniky (Jónsi), nad hrkálkami, bubnami a perkusiami (Samuli Kosminen), nad negýčovými sláčikmi (aranžoval Nico Muhly) a vrstvami sviežich vokálov (všetky naspieval Jónsi). Je to čisté ako detské piesne, je to radostné ako niečo, čo nepatrí celkom do tohto sveta. Jednu guľôčku si nechávam na najbližší album Sigur Rós. Go, Jónsi, Go!
4/5
.juraj Kušnierik
DOVES
THE PLACES BETWEEN: THE BEST OF DOVES
EMI
Desať rokov po debute, so štvoricou štúdiových albumov v diskografii, rozhodli sa manchesterskí Doves spraviť čiaru za minulosťou a po aktuálnom turné si dať od muziky na chvíľu pokoj. Z nezúčastneného pohľadu je to trochu paradox: Doves boli jednou z mála skupín, ktoré na slušnej úrovni udržiavali ostrovnú gitarkovú kontinuitu bez toho, aby bolo okamžite možné posmešne zvolať "aha, ďalší The Beatles, The Smiths, The Jam, The Dosaďtesiľubovoľne!". Doves znejú ako Doves. Melancholicky a pritom nadupane, a na trio s extrémne bohatým zvukom a štruktúrami, ktoré by vydali na ďalšie single. Lenže Doves nehrajú na "toto bude stačiť" alebo "toto treba takto". Nikdy neboli hviezdami. Odmenou za fanúšikovskú vernosť je tento výberový dvojalbum singlov (Black and White Town, Catch The Sun, Kingdom of Rust...) , doplnený nevydanými bonusmi, napríklad v podobe skvelého pilotného singla Andalucia. Mimochodom, s výnimkou jednej zimnej vydali Doves všetky svoje platne na jar.
4/5
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.