Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kader Abdolah Dom pri mešite

.zuzana Mojžišová .časopis .literatúra

V iránskom hnutí odporu proti teokratickej vláde ajatolláhov bojovali aj kardiológ Kader a architekt Abdolah. Keď mladý spisovateľ Hossein Sadjadi Ghaemmaghami Farahani (1954) v osemdesiatych rokoch minulého storočia napísal o nich knihu, potreboval pseudonym, aby chránil v totalitnom režime svoju identitu.

A tak, aby vyjadril úctu aj dvom nespravodlivo prenasledovaným mužom, zvolil si umelecké meno Kader Abdolah.  Študoval fyziku, písal protivládne články, neskôr emigroval do Holandska: „Ani som nevedel, kde Holandsko je. Nikdy som o ňom nepočul. A nemal som peniaze.“ Napriek tomu sa v novej krajine udomácnil a veľmi rýchlo začal písať v holandčine. Jeho román s výrazným autobiografickým nádychom Dom pri mešite sa stal bestsellerom. Odohráva sa v iránskom meste Senedžan, v rodine duchovných vodcov miestnej mešity. Imámova dcéra Sedik je dievča súce na vydaj. Vyberie si ju Mohamed Galgal, mladík s čiernym turbanom –  čo je znak, že je potomkom proroka Mohameda – a radikálnymi názormi, ktoré sčeria dovtedy už mnoho storočí pokojnú hladinu váženej senedžanskej rodiny. Dejinné udalosti neraz pripomínajú parný valec s pokazenými brzdami. Z politických a náboženských idolov (trebárs z Chomejního) sa stávajú démonickí padlí anjeli, v  svete zamorenom zlom len ťažko možno (alebo vôbec nemožno?) pestovať dobro. „Ajatolláhovia zavraždili najdrahších členov mojej rodiny.  (...) Je povinnosťou spisovateľov ukazovať temnotu a potom ukázať aj cestu k svetlu. Nemajú inú možnosť."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite