Pod pseudonymom píše historické hororové romány pre ženy, pod vlastným menom je známa ako autorka feministickej poézie. Každý, s kým sa stretáva, pozná len časť jej pravej osobnosti, pred každým niečo skrýva a čoraz viac sa do svojich hier zamotáva. V podstate každá blízka osoba v jej živote žije podobný dvojtvárny život, rodičia, milenci aj manžel. Keď je všetko až príliš zamotané, hrdinka sa snaží pred tým utiecť, keď prihára, nafinguje vlastnú smrť. A predstiera ďalej.
Atwoodová napísala ten román dávno predtým, ako sa z nej stala aj rôznymi významnými cenami ovenčená spisovateľka, je to však kniha zrelá, s bohatým dejom a rozprávaním, ktoré spočiatku pôsobí náhodne, napokon však do seba všetko perfektne zapadne. Je plná jej príznačného humoru a irónie. Muž by povedal feministickej irónie, pretože mužskí hrdinovia od nej dostanú poriadne zabrať, ale v skutočnosti to autorka nedaruje žiadnej postave. Literárny teoretik v tejto knihe možno vidí paródiu na červenú knižnicu. Ja by som ju z Atwoodovej pera s radosťou čítala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.