Jeho krehký hlas bude pekne podfarbovať slová o rozbíjaní štátu našimi Maďarmi, o útokoch na vládu, na našu suverenitu. Medulienka bude pekným pozadím pre útoky na maďarskú dievčinu (áno, zas a znova to pripomeniem, lebo v celom tomto zahanbujúcom prípade ide len a len o to, aby sme na šikanovanie Hedvigy zabudli). Neviem, či zahrá aj pesničku s útrpnou metaforou o kamaláskach, predsa len, kamaláska nie je spisovne, čo na to ministerstvo kultúry? Banán prekvapil. Herec, ktorého som prvýkrát videl v undergroundovej Stoke, teraz v ženských šatách podporuje politický mainstream. Treba uznať, že je peknou metaforou, že si Ficovci berú na mítingy chlapa prezlečeného za ženu, ktorá je srdcom mafiánskej seriálovej rodinky – je to vlastne zhutnenie toho, čo tu Smer so svojimi kamarátmi posledné roky robí. Tvári sa na to, čo nie je, k mafii pristupuje s láskavosťou a vtipné to nie je ani trochu. Samozrejme, ani pekár neskúma, komu predáva chleba... Nuž, ten pekár nepečie ten chleba na mítingoch, nedáva svoje meno ako záštitu, a čuduj sa svete, nikto pekárov na predvolebné zhromaždenia účinkovať nepozýva. Tak ako si v obchode môže kúpiť chleba každý, tak aj mafiánske historky môže v telke pozerať kto chce, aj na koncerty či festivaly môže prísť hocikto. Z niečoho ale musia umelci žiť, však? Áno. To isté si môžu povedať všetci. Aj tí, čo nakladali ľudí do dobytčákov, robili iba svoju prácu, ktorú im niekto zaplatil. Možno som extrémista, ale Konárikovo pivo som nepil, ani chleba od pekára, ktorý by verejne vypekal chleba na mítingoch Slovenskej pospolitosti, by som nejedol. Predvolebný čas je super. O politikoch sa dozvedáme väčšinou prifarbené nepravdy a o nepolitikoch neprifarbené pravdy. Chúďa Medulienka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.