Stále aktuálny rovnaký problém. Prečo médiá, televízia, rádio, noviny venujú toľký priestor negatívnym informáciám. Nepriatelia negatívnych informácií, a to sme v podstate všetci, by s tým chceli niečo robiť.
Zdá sa im, ba vlastne sú presvedčení, že keby nebolo negatívnych informácií, nebolo by ani negatívnych skutočností. Pravdaže, vieme, že to tak nie je. Že realita nie je závislá od správ o nej, ale naopak. Lenže, namietne prívrženec pozitívnych správ, prinášajte negatívne a pozitívne informácie v prijateľnom pomere. Prijateľný pomer znamená, že pozitívnych informácií bude o niečo viac, alebo aspoň toľko ako negatívnych. Lenže...každý mediálny manažér vám povie, že čitatelia, poslucháči a diváci chcú čítať, počuť a vidieť práve katastrofické správy, také, ktoré vyvolávajú strach a paniku. Alebo aspoň také, ktoré vzrušujú. Predstavte si televízne spravodajstvo, z ktorého by ste sa dozvedeli toto: V zime bude zima, bude mrznúť a napadne sneh. Každý televízny divák by sa najprv schuti zasmial. Že v zime bude zima? No a?
Veď v zime vždy býva zima. Potom by sa naštval a zavolal by do televízie. Také spravodajstvo si strčte za klobúk, že v zime bude zima, viem aj bez vás. Je jasné, že sledovanosť poklesne. Divák potrebuje počuť o zime inú informáciu. V zime bude na niektorých miestach Európy tropické počasie, ľadovce v Grónsku sa do desiatich rokov roztopia, očakávame obrovské povodne. To už hej, povie si televízny divák. To sú správy, ktoré za niečo stoja. Zoberie mobil a zavolá priateľovi. Počul si, v zime budú tropické horúčavy a Európu zatopí voda z grónskych ľadovcov. A už je to tu, ľudia komunikujú, združujú sa v očakávaní katastrofy, majú tému. Je o čom debatovať na rautoch, je o čom diskutovať na sympóziách, je sa o čom baviť dokonca aj v posteli s milenkou. Pravdaže, v čase pauzy, medzi dvoma milovaniami. Počula si, že v zime bude teplo? Fajn, vieš, že mám teplo rada, mimochodom, kedy sa už konečne rozvedieš? V tomto prípade, žiaľ, negatívna informácia nezachráni situáciu, aspoň nie nadlho, milenec so záväzkami sa rúti z jednej katastrofy (tropická zima) do druhej (rozvod). Šírenie negatívnych informácií pravdepodobne svedčí o tom, že žijeme v celkovo bezpečných a stabilizovaných pomeroch. Samozrejme, nie všetci. V Afganistane je to iste inak. Tam nepotrebujú negatívne informácie, aby ich to vzrušilo. Tam sú negatívne informácie správou o realite. My, čo žijeme v relatívne pokojnom svete, potrebujeme nejaké vzrušenie. Pravdaže, stačí nám to mediálne. Prináša to dvojaký efekt. Po negatívnej správe sa najprv preľakneme, a potom sa naštveme, prečo to vysielajú. A tým sa, našťastie, celá hrôza končí.
Zdá sa im, ba vlastne sú presvedčení, že keby nebolo negatívnych informácií, nebolo by ani negatívnych skutočností. Pravdaže, vieme, že to tak nie je. Že realita nie je závislá od správ o nej, ale naopak. Lenže, namietne prívrženec pozitívnych správ, prinášajte negatívne a pozitívne informácie v prijateľnom pomere. Prijateľný pomer znamená, že pozitívnych informácií bude o niečo viac, alebo aspoň toľko ako negatívnych. Lenže...každý mediálny manažér vám povie, že čitatelia, poslucháči a diváci chcú čítať, počuť a vidieť práve katastrofické správy, také, ktoré vyvolávajú strach a paniku. Alebo aspoň také, ktoré vzrušujú. Predstavte si televízne spravodajstvo, z ktorého by ste sa dozvedeli toto: V zime bude zima, bude mrznúť a napadne sneh. Každý televízny divák by sa najprv schuti zasmial. Že v zime bude zima? No a?
Veď v zime vždy býva zima. Potom by sa naštval a zavolal by do televízie. Také spravodajstvo si strčte za klobúk, že v zime bude zima, viem aj bez vás. Je jasné, že sledovanosť poklesne. Divák potrebuje počuť o zime inú informáciu. V zime bude na niektorých miestach Európy tropické počasie, ľadovce v Grónsku sa do desiatich rokov roztopia, očakávame obrovské povodne. To už hej, povie si televízny divák. To sú správy, ktoré za niečo stoja. Zoberie mobil a zavolá priateľovi. Počul si, v zime budú tropické horúčavy a Európu zatopí voda z grónskych ľadovcov. A už je to tu, ľudia komunikujú, združujú sa v očakávaní katastrofy, majú tému. Je o čom debatovať na rautoch, je o čom diskutovať na sympóziách, je sa o čom baviť dokonca aj v posteli s milenkou. Pravdaže, v čase pauzy, medzi dvoma milovaniami. Počula si, že v zime bude teplo? Fajn, vieš, že mám teplo rada, mimochodom, kedy sa už konečne rozvedieš? V tomto prípade, žiaľ, negatívna informácia nezachráni situáciu, aspoň nie nadlho, milenec so záväzkami sa rúti z jednej katastrofy (tropická zima) do druhej (rozvod). Šírenie negatívnych informácií pravdepodobne svedčí o tom, že žijeme v celkovo bezpečných a stabilizovaných pomeroch. Samozrejme, nie všetci. V Afganistane je to iste inak. Tam nepotrebujú negatívne informácie, aby ich to vzrušilo. Tam sú negatívne informácie správou o realite. My, čo žijeme v relatívne pokojnom svete, potrebujeme nejaké vzrušenie. Pravdaže, stačí nám to mediálne. Prináša to dvojaký efekt. Po negatívnej správe sa najprv preľakneme, a potom sa naštveme, prečo to vysielajú. A tým sa, našťastie, celá hrôza končí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.