Máme konečne na dohľad breh?

Veľký piatok 2010 bol viac než len dôležitým míľnikom kresťanov. Ako vždy v prvý piatok zverejnilo americké ministerstvo práce údaje o stave na americkom trhu práce. Práve pokles pracovných miest, ktorý sa začal hneď po začiatku recesie v januári 2008, spôsoboval najvážnejšie vrásky pri hodnotení vyhliadok globálnej hospodárskej lokomotívy, ktorou USA sú. Prostredie prepúšťania a rastúcej nezamestnanosti nie je najlepším podhubím pre spotrebiteľskú dôveru, ani pre oživenie ekonomiky závislej od domáceho dopytu. Chmúrne vyhliadky na dôležitom exportnom trhu nie sú dobrou správou ani pre Nemecko, ktoré je obratom najdôležitejším vývozným partnerom Slovenska.

Zverejnená štatistika priniesla dôležitý zlom: americká ekonomika vytvorila 162-tisíc nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti (9,7 percenta) sa tak už piaty mesiac po sebe udržala pod hranicou októbrových 26-ročných rekordov (10,1 percenta). Hoci jedna lastovička leto nerobí, treba dodať, že marcový prírastok bol už tretí po miernejších kladných výsledkoch v novembri (+64 tisíc) a januári (+14 tisíc). Marcové zmŕtvychvstanie amerického trhu práce bolo najvýraznejším kladným výsledkom za ostatné tri roky. Po tejto správe na veľkonočnú nedeľu Alan Greenspan pre televíznu stanicu ABC vyhlásil, že oživenie hospodárstva „naberá na zotrvačnosti“ a riziko opätovného hospodárskeho oslabenia „v ostatných dvoch mesiacoch veľmi výrazne kleslo“.

Veľkonočné obdobie prinieslo viacero optimistických signálov aj zo starého kontinentu. Index nemeckej podnikateľskej dôvery, ktorý mapuje inštitút Ifo, v marci zaznamenal prekvapivé zlepšenie na najvyššiu úroveň od júna 2008. Barometer priemyselnej aktivity v eurozóne, ktorý je zostavený na základe prieskumu medzi manažérmi nákupu a logistiky, si zapísal najlepší výsledok od novembra 2006. Medziročné zotavenie slovenskej priemyselnej produkcie v prvých dvoch mesiacoch tohto roka citeľne predbieha susedné krajiny (Česko a Maďarsko), pri ktorých možno argumentovať vlaňajšou nižšou porovnávacou základňou. Nové priemyselné objednávky rastú v úvode roka viac než 20-percentným tempom, ich februárový medzimesačný nárast (+ 5,8 %) bol za ostatných 12 mesiacov už ôsmy. Podľa prieskumu ŠÚ SR bol v marci podnikateľský optimizmus medzi priemyselníkmi najlepší od apríla 2008.

V tomto roku sa budú ľudia bez práce ekonómov pýtať, načo sú im grafy s pozitívnymi číslami, keď necítia zlepšenie na trhu práce. Po očistení od sezónnych vplyvov výsledky registrovanej nezamestnanosti za prvé dva mesiace roka signalizujú opatrnú stagnáciu registrovanej miery nezamestnanosti. Netreba však zabúdať na to, že najprv sa musí dariť hospodárstvu, aby sa neskôr mohlo dariť aj domácnostiam. Po ostatnej miernej recesii v roku 1999 kulminovala miera nezamestnanosti na Slovensku až v januári 2001. Doslova učebnicový bol aj posun medzi „rastom na grafoch“ a trhom práce aj v zámorí. Hospodárske oživenie sa tam začalo vlani v treťom štvrťroku, citeľnejšie oživenie na trhu práce priniesol až tohtoročný marec.

V prostredí vyššej než zvyčajnej miery nevyužitých priemyselných kapacít (28 percent v eurozóne) dochádza k zintenzívneniu konkurenčného boja. Na zlepšenie konkurencieschopnosti je kľúčové zvýšenie produktivity, čo v prostredí postupného zotavovania obratu znamená pokračujúci tlak na optimalizáciu nákladov vrátane zamestnanosti. Netreba zabúdať ani na to, že mierne oživenie aktivity je len návratom k vyššej miere využitia priemyselných kapacít a mierne tempo hospodárskeho oživenia ešte v úvodných fázach nemusí byť samo osebe garanciou rýchleho oživenia tvorby nových pracovných miest. Za ostatné dve desaťročia sa obdobia klesajúcej nezamestnanosti spájali prevažne s hospodárskym rastom aspoň na úrovni 3 - 4 percent, čo tento rok ešte nemusí byť tak ľahko dosiahnuteľné.

Vážnou hrozbou oživenia môže byť vlaňajší spásonosný komplex politikov, ktorí popustili uzdy rozpočtových deficitov. V čase, keď sa javí, že svetové hospodárstvo má to najhoršie za sebou, môže byť olejom do ohňa turbulencií nestabilita, ktorá sa spája s neochotou dostatočne šetriť v rozpočtoch a vrátiť verejné financie po recesii čo najskôr späť do normálu. V tej fáze môže byť snaha o „pumpovanie fiškálnymi stimulmi“ nielen jalová, ale aj krátkozraká a ako sa presviedča Grécko, skôr či neskôr aj škodlivá.

V stave núdze, aký udrel na svetové hospodárstvo v ostatných dvoch rokoch, je prioritou číslo jeden udržanie nezatekajúcej strechy, a nie zvyšovanie teploty vnútri za cenu pálenia šindľov. Krátkodobo také správanie zahreje, dlhodobo bude nielen zima, ale navyše aj mokro.

Hoci kombinácia bezprecedentných rozpočtových a menových stimulov v ostatných rokoch hrala úlohu záchrannej siete pred pádom do ešte hlbšej rokliny, späť po hrboľatom kopci rastu sa musí súkromný podnikateľský sektor škriabať opäť už sám. Musí inovovať a hľadať spôsob, ako pri aktuálnych podmienkach tvoriť hodnotu a investovať. Na stále hrboľatej ceste podnikateľský sektor potrebuje – viac než stimuly či dotácie od vlády – stabilnú krajnicu (zdravé verejné financie bez gréckych mín), prípadne metlu odhŕňajúcu cestu od zbytočných prekážok sťažujúcich podnikateľské a investorské prostredie. 

Ako vždy, až čas ukáže, či prelomová americká štatistika trhu práce pripadla práve na Veľký piatok naozaj len náhodou.