Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mediár Eleny Akácsovej

.elena Akácsová .časopis .médiá

"Dnes večer nie sú žiadne nové správy," povie moderátor a nasleduje pätnásť minút klavírnej hudby. Dnes nepredstaviteľné, ale stalo sa. Ako minulý týždeň pripomenula ČTK, pamätný "deň bez správ" nastal v rádiu BBC pred osemdesiatimi rokmi presne 18. apríla 1930 na Veľký piatok. Nešlo o žiadnu provokáciu, ani si redaktori svojvoľne neurobili veľkonočné prázdniny. Deň bez správ mal hneď niekoľko príčin. V skutočnosti to vlastne ani nebol deň bez dôležitých udalostí, začali sa napríklad nepokoje na území vtedajšej Indie, správy o nich sa však do redakcie nedostali včas.

Na svojej stránke BBC vysvetľuje, že v tom čase sa rozhodli obmedziť napojenie svojho spravodajstva na agentúrne materiály a rôzne oficiálne správy ministerstiev, dopravné informácie či dobré rady, že pred sviatkami treba posielať pohľadnice v dostatočnom predstihu. Chceli sa sústrediť na to, aby ich spravodajstvo obsahovalo skutočné správy pripravené vlastnými redaktormi a ostatným informáciám vyhradili iné relácie. Preto museli v spravodajskej redakcii preinštalovať zariadenia a zmeniť organizáciu práce. Situáciu skomplikovala aj snaha ministerstva vnútra pozastaviť počas sviatkov informáciu o rozhovore s ministrom. Na jeden deň tým úplne vyschol prísun akýchkoľvek informácií do spravodajstva, a tak zaznela pamätná veta plus klavír.
Nebola to však žiadna výnimočná situácia, aspoň sa to tvrdí vo výročnej správe BBC z toho roku. Celkom otvorene tam píšu, že ak neboli k dispozícii závažné správy, moderátor to priamo oznámil. Podľa britského profesora žurnalistiky Tima Crooka to bol závažný nedostatok novinárskych schopností a čistá amatérčina, mňa to, naopak, nadchlo. Je pravda, že dovtedy v rádiu zamestnávali skôr prepisovačov agentúrnych správ ako skutočných žurnalistov. Mne sa však zdá rozhodnutie nepustiť von žiadnu správu a odpáliť klavírny koncert  namiesto vyprodukovania nejakej samoúčelnej kraviny o šibačoch či hárajúcej sa prasnici, len aby bol zaplnený vyhradený priestor, prejavom absolútnej novinárskej profesionality.
Rozoznať podstatné od nedôležitého, odfiltrovať hlušinu a ponúknuť čitateľovi, poslucháčovi či divákovi výber dôležitých informácií je práca na plný úväzok a má ju robiť redaktor, nie úbohý konzument. Potom sa nestačíme čudovať, čo si z tej haldy správ vyberie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite