McLaren bol geniálnym manipulátorom a "majstrom chaosu", ktorému sa z hnevu mladých ľudí 70. rokov podarilo vyťažiť maximum.
Keby sa robil rebríček desiatich najvplyvnejších manažérov rockových skupín všetkých čias, určite by obsadil jedno z prvých troch miest. The Beatles mali Briana Epsteina, Led Zeppelin Petra Granta a Sex Pistols McLarena. Pohrebný sprievod za prítomnosti legiend punku, ktorý mu v polovici minulého týždňa vystrojili v uliciach Londýna, len svedčí o tom, že odišiel veľmi dôležitý človek. Pochod s klasickou londýnskou drožkou a rakvou s jeho telom, na ktorej bol nápis Too Fast To Live, Too Fast To Die, pripomínal odchod bláznivého, ale dôležitého kráľa.
McLaren bol dieťaťom revolty šesťdesiatych rokov, no na rozdiel od spolupútnikov, ktorí sa stratili, rozplynuli v drogách a šedivom živote, anarchistické myšlienky posunul do nasledujúceho desaťročia. Jeho pôvodným zamestnaním bol butik Let It Rock, kde spolu so svojou priateľkou Vivianne Westwoodovou navrhovali a predávali kožený fetiš. V snahe šokovať a odlíšiť sa ho neskôr premenovali na Sex.
V rámci hudby začínal ako manažér americkej skupiny New York Dolls, ktorá na začiatku 70. rokov predznamenala nástup punku. Ako po jeho smrti povedal gitarista David Sylvian, New York Dolls vymysleli punk, no McLarenovi sa ho podarilo zviditeľniť.
Po rozpade pätice, ktorú ich manažér obliekal do ženských šiat, sa vrátil do Anglicka, plný nadšenia z toho, čo sa deje na newyorskej undergroundovej scéne.
V roku 1975 dal dohromady štyroch chalanov, ktorí navštevovali jeho obchod. Jedným z nich bol aj John Lydon, ktorý si hovoril Johnny Rotten. Zaujal ho svojím tričkom (Nenávidím Pink Floyd), naštvaným výrazom a svojskou inteligenciou.
Tak vznikli Sex Pistols. Dlho nevydržali, pretože šlo skôr o McLarenovu víziu ako o skutočnú skupinu, no ich debutový album Never Mind The Bollocks je dodnes jednou z najlepších rockových nahrávok všetkých čias.
McLarenov vklad spočíval v skvelom anti-marketingu, ktorý šokoval prudérnu Britániu natoľko, že "punkoví chuligáni" boli v roku 1976 a 1977 jednou z hlavných tém vtedajšej tlače. Umelo nafúknutá hystéria spôsobila veľký punkový boom, ktorý inšpiroval takmer celý svet vrátane bývalého Československa. Dôkazom sú kapely ako Zóna A, Slobodná Európa, Davová Psychóza alebo Visací Zámek.
Podobnú revolúciu už nikdy nezopakoval. Začiatkom osemdesiatych rokov bodoval v hitparáde s hip-hopom, aj keď jeho hudobné vzdelanie bolo takmer minimálne. Neskôr sa vrátil k móde, bol častým hosťom TV a dokonca si zahral aj v Celebrity Campe. Médiá dlhé roky rozoberali jeho slovné prestrelky s ex-členmi Sex Pistols, ktorí v rozhovoroch o ňom rozprávali ako o idiotovi, šašovi a zlodejovi, ktorý kapelu obral posledný cent.
No smrť veľa vecí zmení. Keď 8. apríla zomrel vo veku 64 rokov, John Lydon bol jedným z prvých hudobníkov, ktorí mu vzdali hold. "Malc zostane pre mňa skutočným entertainerom. Bol všetkým možným, no hlavne zabávačom. Bude mi chýbať a mal by aj ostatným."
Telo McLarena pochovali na známom londýnskom cintoríne Highgate Cemetery, kde je pochovaný aj spisovateľ Douglas Adams alebo otec komunizmu Karl Marx. Počas smútočného obradu sa čítali aj odkazy od jeho rodiny, spolupracovníkov a hudobníkov. Steve Jones, niekdajší gitarista Sex Pistols, sa s ním rozlúčil takto: "Malcolm, zobral si zo sebou aj peniaze? Sú v rakve? Nevadilo by ti, keby som sa zajtra zastavil a vykopal ich? Vždy som mal na teba slabosť. Ukázal si mi veľa, keď som mal sedemnásť. Dlhujem ti, ako si mi vtedy ukázal, že život sa dá prežiť aj úplne inak."
Keby sa robil rebríček desiatich najvplyvnejších manažérov rockových skupín všetkých čias, určite by obsadil jedno z prvých troch miest. The Beatles mali Briana Epsteina, Led Zeppelin Petra Granta a Sex Pistols McLarena. Pohrebný sprievod za prítomnosti legiend punku, ktorý mu v polovici minulého týždňa vystrojili v uliciach Londýna, len svedčí o tom, že odišiel veľmi dôležitý človek. Pochod s klasickou londýnskou drožkou a rakvou s jeho telom, na ktorej bol nápis Too Fast To Live, Too Fast To Die, pripomínal odchod bláznivého, ale dôležitého kráľa.
McLaren bol dieťaťom revolty šesťdesiatych rokov, no na rozdiel od spolupútnikov, ktorí sa stratili, rozplynuli v drogách a šedivom živote, anarchistické myšlienky posunul do nasledujúceho desaťročia. Jeho pôvodným zamestnaním bol butik Let It Rock, kde spolu so svojou priateľkou Vivianne Westwoodovou navrhovali a predávali kožený fetiš. V snahe šokovať a odlíšiť sa ho neskôr premenovali na Sex.
V rámci hudby začínal ako manažér americkej skupiny New York Dolls, ktorá na začiatku 70. rokov predznamenala nástup punku. Ako po jeho smrti povedal gitarista David Sylvian, New York Dolls vymysleli punk, no McLarenovi sa ho podarilo zviditeľniť.
Po rozpade pätice, ktorú ich manažér obliekal do ženských šiat, sa vrátil do Anglicka, plný nadšenia z toho, čo sa deje na newyorskej undergroundovej scéne.
V roku 1975 dal dohromady štyroch chalanov, ktorí navštevovali jeho obchod. Jedným z nich bol aj John Lydon, ktorý si hovoril Johnny Rotten. Zaujal ho svojím tričkom (Nenávidím Pink Floyd), naštvaným výrazom a svojskou inteligenciou.
Tak vznikli Sex Pistols. Dlho nevydržali, pretože šlo skôr o McLarenovu víziu ako o skutočnú skupinu, no ich debutový album Never Mind The Bollocks je dodnes jednou z najlepších rockových nahrávok všetkých čias.
McLarenov vklad spočíval v skvelom anti-marketingu, ktorý šokoval prudérnu Britániu natoľko, že "punkoví chuligáni" boli v roku 1976 a 1977 jednou z hlavných tém vtedajšej tlače. Umelo nafúknutá hystéria spôsobila veľký punkový boom, ktorý inšpiroval takmer celý svet vrátane bývalého Československa. Dôkazom sú kapely ako Zóna A, Slobodná Európa, Davová Psychóza alebo Visací Zámek.
Podobnú revolúciu už nikdy nezopakoval. Začiatkom osemdesiatych rokov bodoval v hitparáde s hip-hopom, aj keď jeho hudobné vzdelanie bolo takmer minimálne. Neskôr sa vrátil k móde, bol častým hosťom TV a dokonca si zahral aj v Celebrity Campe. Médiá dlhé roky rozoberali jeho slovné prestrelky s ex-členmi Sex Pistols, ktorí v rozhovoroch o ňom rozprávali ako o idiotovi, šašovi a zlodejovi, ktorý kapelu obral posledný cent.
No smrť veľa vecí zmení. Keď 8. apríla zomrel vo veku 64 rokov, John Lydon bol jedným z prvých hudobníkov, ktorí mu vzdali hold. "Malc zostane pre mňa skutočným entertainerom. Bol všetkým možným, no hlavne zabávačom. Bude mi chýbať a mal by aj ostatným."
Telo McLarena pochovali na známom londýnskom cintoríne Highgate Cemetery, kde je pochovaný aj spisovateľ Douglas Adams alebo otec komunizmu Karl Marx. Počas smútočného obradu sa čítali aj odkazy od jeho rodiny, spolupracovníkov a hudobníkov. Steve Jones, niekdajší gitarista Sex Pistols, sa s ním rozlúčil takto: "Malcolm, zobral si zo sebou aj peniaze? Sú v rakve? Nevadilo by ti, keby som sa zajtra zastavil a vykopal ich? Vždy som mal na teba slabosť. Ukázal si mi veľa, keď som mal sedemnásť. Dlhujem ti, ako si mi vtedy ukázal, že život sa dá prežiť aj úplne inak."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.