Bebe začal hrať elektroniku ešte v čase, keď sa všetky jej odnože medzi pospolitým ľudom na Slovensku označovali za techno vrátane toho, čo malo od techna na míle ďaleko. Prečo sa vraví na míle ďaleko, keď nie sme anglosasi, a používame kilometre, neviem, možno by to vedel vysvetliť niekto kompetentný, ale kto to je? Ak ide o námorné míle, tak potom ide o výnimočné vážnu záležitosť, to by mal riešiť minimálne parlament, toto! Nuž a raz som Bebemu povedal, že hrá len techno skryté za house, on nehral ani jedno, ani druhé, on sa len smial. Potom som ho raz počul v Klube Za zrkadlom a pohltilo ma to. Hneď sa tanečná scéna ocitla aj na našom festivale, vždy som sa v noci zastavil na ich pódiu, chvíľu som počúval a bol som nabitý ako po dobrom spánku. Najradšej mám drum and bass, lebo zbožňujem basové linky, ktoré nie sú ako v heavy metale a pope iba jednotónove tutututu, ale majú aspoň dva tóny a motív sa minimalisticky opakuje, aj hudbu začínam vymýšľať vždy od basy. Techno mi vyhovuje, lebo ide priamo na vec, bez ozdobných, zväčša príšerných melódií, aké sú bežné napríklad v trance. Ale som múdry, čo? Inak Dji ma poväčšinou nudia, kto to však vie, ten dokáže divy. Podobný pocit ako vtedy v Zrkadláči som mal nedávno v Ostrave. Hrali Ink Midget a Pjoni. Sú úchvatní, inovatívni, hraví, vťahujúci. Obaja kedysi hrali v skupine Tucan na živé nástroje, teraz pozerajú do počítačov a kúzlia. Introvertnejší Adam a milo pošahane poskakujúci Jonatán sú stále ešte veľmi mladí, ale vek dôležitý nie je. Dôležité je to, že robia niečo výnimočné. Ak váhate, a tak trošku pohŕdate mašinkármi, pozrite si ich koncert. Ich "techno skryté za house" je parádnou hudbou, ktorú robia dvaja mimoriadni muzikanti. Len tak ďalej, páni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.