.ako si sa Ty, pražský chlapec, dostal do Nemecka?
Musel som utiecť. Utiekol som s pánom, ktorý je aj na Slovensku známy, pochádza z Bernolákova a volá sa Laco Déczi. Hrali sme vtedy spolu v kapele a ja som vlastne utekal za ním. Občas mi zavolal do Prahy, že hľadá saxofonistu a že tí Nemci sú "na hovno" a že mám prísť.
.to si vtedy musel byť veľmi mladý...
No áno. Mal som osemnásť rokov. Ja som tu v Česku nemal čo stratiť. Bolo to v roku 1986, heslo bolo So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak...
.od radostného úteku za Lacom Déczim po založenie kapely N.O.H.A prešlo niekoľko rokov. Ako si ich strávil?
Chceli sme ísť do New Yorku, a tak sme spolu s Lacom na americkej ambasáde v Nemecku žiadali o vízum. Décziovci vízum dostali, no ja nie. Ten týpek z americkej ambasády sa ma pýtal, či som bol v armáde. Ja som mu povedal, že nie, že som tam nechcel vstúpiť a radšej som si vybavil modrú knižku. On sám však bol vojak a tým pádom som si to, takpovediac, posral.
.nemál rád nevojakov?
Presne tak. Jemu bolo jedno, či to je východná, alebo západná armáda. Vojak je prosto vojak. A tak som vízum nedostal.
.takže si musel zostať v Nemecku?
Zostal som v Nemecku a musel som tam nejako fungovať. Naučil som sa reč - ja, danke, bitte a podobne - začal som na jednej škole učiť hru na saxofóne, a potom som sa dostal na rok do Londýna. Tam bola úplne iná energia. Stále som hrával, aj s celkom známymi ľuďmi, lebo v Londýne si v centre diania. Problém bol v tom, že mi nemohli dávať peniaze, lebo som nebol člen hudobných odborov. Na to by som potreboval pracovné povolenie, a to bol s československým pasom problém. Takže som síce hral, ale zadarmo. Býval som v Londýne, ale zarábať som si chodil do Nemecka na všelijaké estrády. Bolo to zvláštne. Vrátil som sa preto z Londýna a založil som skupinu N.O.H.A..
.ten názov je vlastne tvoja prezývka.
Tú mi dal Laco Déczi. Ja som totiž už ako trinásťročný mal veľkosť nohy 43 (Smiech.) On ma preto volal Noha, a to mi prischlo. Keď to počul Chevy, ten černoch, ktorý s nami rapuje, tak povedal, že to by mohla byť skratka Noise Of Human Art. Takže názov sme mali. Niektoré kapely hľadjú meno aj rok, nám to trvalo asi päť sekúnd.
.chcel si na začiatku hrať takú hudbu, akú N.O.H.A. hrá, alebo to vzniklo tým, akí ľudia v kapelu tvoria?
My sme si nepovedali, že budeme hrať world music a drum'n'bass dokopy. Jednoducho sa to tak stalo. Začali sme ako inštrumentálna kapela. Nahrali sme tri tracky v štúdiu, kde bol vtedy náš klávesista zamestnaný ako zvukár. Poslali sme ich rôznym agentúram a zrazu sme dostali list s tým, že jedna z nich má pre nás turné. My sme však v sprievodnom dopise napísali, že sme šesťčlenná kapela, čo nebola pravda. Tak sme rýchlo dávali dokopy kapelu a písali sme skladby. Nakoniec sa nám podarilo dať včas dokopy šesť ľudí. Z tej pôvodnej zostavy dnes hráme v kapele traja: "černoušek" Chevy Hadley, klávesista Jochen Eichenberg. V roku 2004 k nám prišla speváčka Minerva Diáz Pérez a odvtedy sa trochu zmenil aj smer našej hudby.
.posunuli ste sa smerom k latino...
Minerva najprv skúšala spievať po anglicky, ale jej originalita vynikla až vtedy, keď začala spievať po španielsky. Teraz spieva po anglicky len občas - angličtina má totiž niekedy lepší zvuk, španielčina býva niekedy príliš tvrdá.
.ty si džezmen a džezmeni radi hrajú veľa a rýchlo...
(Smiech.) To je jeden z dôvodov, prečo som džezové kruhy opustil. Oni sami seba často považujú za zvláštnych ľudí, ktorým ostatní nerozumejú. Sú to väčšinou vynikajúci hudobníci a bravúrne ovládajú svoje nástroje. Nemajú však cit pre mieru a často ľudí nakoniec nudia. Zahrá sa často krátka, 12-taktová téma, a potom máte na pódiu desať muzikantov, ktorí sú uplne nažhavení na to, aby zahrali to najlepšie, čo vedia a aby to každého položilo na zem. Je to taká zvláštna olympiáda. Často nejde o to, ako kapela znie, ale ktorý jej člen zahrá najlepšie.
.nemáš chuť niekedy vypúšťať zo saxofónu tie "coltraneovské hady," teda dlhé, virtuózne sóla?
Za hadmi si radšej zájdem do zoologickej záhrady... Ale vážne: nemám na to chuť. Na poslednej platni mám jedno sólo na bariton saxofóne. Nemám chuť sa predvádzať.
.ako vznikajú vaše skladby?
Keď je to pieseň, tak sa nahrá najprv inštrumentálna verzia, kde je melódia, ktorá sa spevákovi predloží. On sa jej tak na päťdesiat percent drží, pričom si vytvorí vlastný text. Potom to skúšame, hráme naživo, meníme to, upravujeme... Je to väčšinou dosť dlhý proces.
.mnohí sme vás videli v lete na Pohode. Čo sa odvtedy zmenilo?
Zostava kapely sa nezmenila. Máme nové skladby a úplne najnovšia vec je to, že platňu Respect The Menu vydávame v dvoch vydaniach. Na prvom vydaní bude asi sedem trackov, na druhom, ktoré vyjde začiatkom decembra, bude štrnásť skladieb a budú tam aj nejaké fotky a videá. Ten nápad vznikol z toho, že vždy, keď sme nahrali album, a potom sme išli na turné, v jeho priebehu nám napadlo veľa nových vecí, nové úpravy, no keďže platňa už bola hotová, nedalo sa na nej nič zmeniť. Teraz sme nahrali hudbu, budeme ju hrať a rozvíjať na turné, a potom sa znovu vrátime do štúdia. Som zvedavý ako to bude fungovať.
Filip "Noha" Šebánek / Narodil sa v Česku, už ako tínedžer hral na saxofóne v kapele Laca Décziho. V roku 1986 emigroval do Západného Nemecka, kde odvtedy žije. V roku 1996 založil kapelu N.O.H.A., ktorá v roku 2009 s veľkým úspechom zahrala na Pohode a v piatok 30. apríla zahrá v bratislavskom MMC (bývalý Babylon).
Musel som utiecť. Utiekol som s pánom, ktorý je aj na Slovensku známy, pochádza z Bernolákova a volá sa Laco Déczi. Hrali sme vtedy spolu v kapele a ja som vlastne utekal za ním. Občas mi zavolal do Prahy, že hľadá saxofonistu a že tí Nemci sú "na hovno" a že mám prísť.
.to si vtedy musel byť veľmi mladý...
No áno. Mal som osemnásť rokov. Ja som tu v Česku nemal čo stratiť. Bolo to v roku 1986, heslo bolo So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak...
.od radostného úteku za Lacom Déczim po založenie kapely N.O.H.A prešlo niekoľko rokov. Ako si ich strávil?
Chceli sme ísť do New Yorku, a tak sme spolu s Lacom na americkej ambasáde v Nemecku žiadali o vízum. Décziovci vízum dostali, no ja nie. Ten týpek z americkej ambasády sa ma pýtal, či som bol v armáde. Ja som mu povedal, že nie, že som tam nechcel vstúpiť a radšej som si vybavil modrú knižku. On sám však bol vojak a tým pádom som si to, takpovediac, posral.
.nemál rád nevojakov?
Presne tak. Jemu bolo jedno, či to je východná, alebo západná armáda. Vojak je prosto vojak. A tak som vízum nedostal.
.takže si musel zostať v Nemecku?
Zostal som v Nemecku a musel som tam nejako fungovať. Naučil som sa reč - ja, danke, bitte a podobne - začal som na jednej škole učiť hru na saxofóne, a potom som sa dostal na rok do Londýna. Tam bola úplne iná energia. Stále som hrával, aj s celkom známymi ľuďmi, lebo v Londýne si v centre diania. Problém bol v tom, že mi nemohli dávať peniaze, lebo som nebol člen hudobných odborov. Na to by som potreboval pracovné povolenie, a to bol s československým pasom problém. Takže som síce hral, ale zadarmo. Býval som v Londýne, ale zarábať som si chodil do Nemecka na všelijaké estrády. Bolo to zvláštne. Vrátil som sa preto z Londýna a založil som skupinu N.O.H.A..
.ten názov je vlastne tvoja prezývka.
Tú mi dal Laco Déczi. Ja som totiž už ako trinásťročný mal veľkosť nohy 43 (Smiech.) On ma preto volal Noha, a to mi prischlo. Keď to počul Chevy, ten černoch, ktorý s nami rapuje, tak povedal, že to by mohla byť skratka Noise Of Human Art. Takže názov sme mali. Niektoré kapely hľadjú meno aj rok, nám to trvalo asi päť sekúnd.
.chcel si na začiatku hrať takú hudbu, akú N.O.H.A. hrá, alebo to vzniklo tým, akí ľudia v kapelu tvoria?
My sme si nepovedali, že budeme hrať world music a drum'n'bass dokopy. Jednoducho sa to tak stalo. Začali sme ako inštrumentálna kapela. Nahrali sme tri tracky v štúdiu, kde bol vtedy náš klávesista zamestnaný ako zvukár. Poslali sme ich rôznym agentúram a zrazu sme dostali list s tým, že jedna z nich má pre nás turné. My sme však v sprievodnom dopise napísali, že sme šesťčlenná kapela, čo nebola pravda. Tak sme rýchlo dávali dokopy kapelu a písali sme skladby. Nakoniec sa nám podarilo dať včas dokopy šesť ľudí. Z tej pôvodnej zostavy dnes hráme v kapele traja: "černoušek" Chevy Hadley, klávesista Jochen Eichenberg. V roku 2004 k nám prišla speváčka Minerva Diáz Pérez a odvtedy sa trochu zmenil aj smer našej hudby.
.posunuli ste sa smerom k latino...
Minerva najprv skúšala spievať po anglicky, ale jej originalita vynikla až vtedy, keď začala spievať po španielsky. Teraz spieva po anglicky len občas - angličtina má totiž niekedy lepší zvuk, španielčina býva niekedy príliš tvrdá.
.ty si džezmen a džezmeni radi hrajú veľa a rýchlo...
(Smiech.) To je jeden z dôvodov, prečo som džezové kruhy opustil. Oni sami seba často považujú za zvláštnych ľudí, ktorým ostatní nerozumejú. Sú to väčšinou vynikajúci hudobníci a bravúrne ovládajú svoje nástroje. Nemajú však cit pre mieru a často ľudí nakoniec nudia. Zahrá sa často krátka, 12-taktová téma, a potom máte na pódiu desať muzikantov, ktorí sú uplne nažhavení na to, aby zahrali to najlepšie, čo vedia a aby to každého položilo na zem. Je to taká zvláštna olympiáda. Často nejde o to, ako kapela znie, ale ktorý jej člen zahrá najlepšie.
.nemáš chuť niekedy vypúšťať zo saxofónu tie "coltraneovské hady," teda dlhé, virtuózne sóla?
Za hadmi si radšej zájdem do zoologickej záhrady... Ale vážne: nemám na to chuť. Na poslednej platni mám jedno sólo na bariton saxofóne. Nemám chuť sa predvádzať.
.ako vznikajú vaše skladby?
Keď je to pieseň, tak sa nahrá najprv inštrumentálna verzia, kde je melódia, ktorá sa spevákovi predloží. On sa jej tak na päťdesiat percent drží, pričom si vytvorí vlastný text. Potom to skúšame, hráme naživo, meníme to, upravujeme... Je to väčšinou dosť dlhý proces.
.mnohí sme vás videli v lete na Pohode. Čo sa odvtedy zmenilo?
Zostava kapely sa nezmenila. Máme nové skladby a úplne najnovšia vec je to, že platňu Respect The Menu vydávame v dvoch vydaniach. Na prvom vydaní bude asi sedem trackov, na druhom, ktoré vyjde začiatkom decembra, bude štrnásť skladieb a budú tam aj nejaké fotky a videá. Ten nápad vznikol z toho, že vždy, keď sme nahrali album, a potom sme išli na turné, v jeho priebehu nám napadlo veľa nových vecí, nové úpravy, no keďže platňa už bola hotová, nedalo sa na nej nič zmeniť. Teraz sme nahrali hudbu, budeme ju hrať a rozvíjať na turné, a potom sa znovu vrátime do štúdia. Som zvedavý ako to bude fungovať.
Filip "Noha" Šebánek / Narodil sa v Česku, už ako tínedžer hral na saxofóne v kapele Laca Décziho. V roku 1986 emigroval do Západného Nemecka, kde odvtedy žije. V roku 1996 založil kapelu N.O.H.A., ktorá v roku 2009 s veľkým úspechom zahrala na Pohode a v piatok 30. apríla zahrá v bratislavskom MMC (bývalý Babylon).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.