Medziročné takmer strojnásobenie schodku verejných financií (6,8% HDP vs. 2,3 v roku 2008) sa dá nazvať aj "absolútnou flexibilitou". Dramatické svedectvo, ako vláda gazdovala v roku 2009, dotvárajú dva údaje. Historicky rekordný deficit prekonal aj posledné revidované očakávanie, čo je zaujímavé preto, lebo ten odhad (6,3) bol spojený s prudším spomalením ekonomiky (-6,2), než napokon bolo reálne (-4,7). Po druhé, ako vyplynulo z porovnania Eurostatu, najvyšší rast verejných výdavkov v roku 2009 v celej Európe bol na Slovensku. Medzi premiantov fiškálnej nezodpovednosti - čím dvojciferné (!!) zvýšenie spotreby vlády a priľahlých inštitúcií nesporne je - sa Slovensko prepracovalo v najkrízovejšom roku nielen domácej, ale i európskej a svetovej ekonomiky.
Širší kontext, na ktorý Eurostat navádza, je pritom úplne zásadný. Najhlúpejšia je totiž vládna obrana, že výškou ročného deficitu, ako ani kumulovaného verejného dlhu, Slovensko nijako nevyčnieva z priemeru eurozóny (či celej EÚ), ba v tom druhom je dokonca hlboko pod priemerom. Ohromný paradox je totiž v tom, že keby dnešné hodnoty slovenského schodku a celkového zadlženia boli najhoršími v eurozóne (celej EÚ), tak prognóza udržateľnosti verejných financií by bola nepomerne priaznivejšia. Kľúčovou hrozbou a priťažujúcou okolnosťou pre vládu je práve skutočnosť, že na prahu dlhovej krízy, ak už nie priamo v nej, je celá Európa. Je totiž veľký rozdiel požičiavať si na základnú prevádzku štátu v situácii, keď ste jediný v nadmernom zadlžení, alebo, naopak, vtedy, keď sú trhy zaplavené štátnymi dlhopismi a "grécke strašidlo" už zvyšuje rizikové prirážky plošne pre všetkých dlžníkov.
Všetky zraky sú dnes upreté na Grécko. Žiadosť o "medzinárodnú pomoc", ktorú v piatok z Atén vyslali, ešte ani náhodou neznamená, že veriteľské banky, poisťovne, dôchodkové fondy, ktoré im v minulosti požičali, uvidia späť svoje peniaze aj s úrokmi. Scenáre sú otvorené, ide o kruciálne rozhodnutie v dejinách eurozóny i celej EÚ. Ak bude pozitívne (veľmi je proti Nemecko), povedie k významnému obmedzeniu rozpočtovej suverenity národných štátov. Pričom bankrot pod Akropolou "pomoc" automaticky neodvracia, skôr odkladá. A všetky scenáre hrozia tým, že Gréci môžu so sebou kedykoľvek stiahnuť kohokoľvek z klubu PIGS (Portugalsko, Taliansko, Írsko, Španielsko). To by už vytvorilo definitívne neriešiteľnú situáciu s dramatickým presahom i na Slovensko, ktoré si musí požičať 100 miliárd (korún) tento rok a nemenej i ďalší. I náš prístup k zdrojom by sa totiž výrazne predražil, ak nie zatarasil.
Celkový štátny dlh Lotyšska, keď mu trhy vypovedali dôveru, bol necelých 20 percent HDP, čiže polovica slovenského. Priemerný hrubý dlh celej eurozóny je dnes na úrovni toho Maďarska, ktoré, nebyť MMF, je už po bankrote. A podľa toho istého MMF priemerný dlh desiatich najvyspelejších ekonomík sveta dosiahne v roku 2014 dnešnú úroveň - Grécka. To je situácia, v ktorej by nie znižovanie, ale likvidácia schodku verejných financií mala byť prioritou takpovediac národnej bezpečnosti. Na rozdiel od iných krajín problémom Slovenska je, že nevidieť ani jednu politickú stranu, ktorá by nielenže bola pripravená hrozbe čeliť, ale ktorá by si ju aspoň vôbec uvedomovala.
Širší kontext, na ktorý Eurostat navádza, je pritom úplne zásadný. Najhlúpejšia je totiž vládna obrana, že výškou ročného deficitu, ako ani kumulovaného verejného dlhu, Slovensko nijako nevyčnieva z priemeru eurozóny (či celej EÚ), ba v tom druhom je dokonca hlboko pod priemerom. Ohromný paradox je totiž v tom, že keby dnešné hodnoty slovenského schodku a celkového zadlženia boli najhoršími v eurozóne (celej EÚ), tak prognóza udržateľnosti verejných financií by bola nepomerne priaznivejšia. Kľúčovou hrozbou a priťažujúcou okolnosťou pre vládu je práve skutočnosť, že na prahu dlhovej krízy, ak už nie priamo v nej, je celá Európa. Je totiž veľký rozdiel požičiavať si na základnú prevádzku štátu v situácii, keď ste jediný v nadmernom zadlžení, alebo, naopak, vtedy, keď sú trhy zaplavené štátnymi dlhopismi a "grécke strašidlo" už zvyšuje rizikové prirážky plošne pre všetkých dlžníkov.
Všetky zraky sú dnes upreté na Grécko. Žiadosť o "medzinárodnú pomoc", ktorú v piatok z Atén vyslali, ešte ani náhodou neznamená, že veriteľské banky, poisťovne, dôchodkové fondy, ktoré im v minulosti požičali, uvidia späť svoje peniaze aj s úrokmi. Scenáre sú otvorené, ide o kruciálne rozhodnutie v dejinách eurozóny i celej EÚ. Ak bude pozitívne (veľmi je proti Nemecko), povedie k významnému obmedzeniu rozpočtovej suverenity národných štátov. Pričom bankrot pod Akropolou "pomoc" automaticky neodvracia, skôr odkladá. A všetky scenáre hrozia tým, že Gréci môžu so sebou kedykoľvek stiahnuť kohokoľvek z klubu PIGS (Portugalsko, Taliansko, Írsko, Španielsko). To by už vytvorilo definitívne neriešiteľnú situáciu s dramatickým presahom i na Slovensko, ktoré si musí požičať 100 miliárd (korún) tento rok a nemenej i ďalší. I náš prístup k zdrojom by sa totiž výrazne predražil, ak nie zatarasil.
Celkový štátny dlh Lotyšska, keď mu trhy vypovedali dôveru, bol necelých 20 percent HDP, čiže polovica slovenského. Priemerný hrubý dlh celej eurozóny je dnes na úrovni toho Maďarska, ktoré, nebyť MMF, je už po bankrote. A podľa toho istého MMF priemerný dlh desiatich najvyspelejších ekonomík sveta dosiahne v roku 2014 dnešnú úroveň - Grécka. To je situácia, v ktorej by nie znižovanie, ale likvidácia schodku verejných financií mala byť prioritou takpovediac národnej bezpečnosti. Na rozdiel od iných krajín problémom Slovenska je, že nevidieť ani jednu politickú stranu, ktorá by nielenže bola pripravená hrozbe čeliť, ale ktorá by si ju aspoň vôbec uvedomovala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.