V čase, keď predaj CD ustavične klesá a po celom svete sa zatvára jeden obchod s hudobnými nosičmi za druhým, sa objavujú náznaky toho, že aj napriek mocnému internetu budú ľudia ďalej chodiť do svojich obľúbených predajní.
Dôkazom, že kamenné predajne stále dokážu konkurovať iTunes alebo Amazon, je Record Store Day. Z tohto nenápadného sviatku, ktorý funguje od roku 2008 a koná sa vždy v polovici apríla, sa len za tri ročníky existencie stala jedna z hudobných udalostí roka. Princíp je jednoduchý. Sieť nezávislých predajní hudobných nosičov má v rámci Record Store Day otvorené v sobotu aj v nedeľu a svojich zákazníkom ponúka rarity, aké by ste po zvyšok roka márne hľadali na pultoch.
.kríza veľkých
Americké médiá píšu o nedávnom 16. apríli ako najvydarenejšom ročníku. V ten deň si fanúšikovia mohli kúpiť raritný singel Plundered My Soul od Rolling Stones, aj keď oficiálne vychádza až v máji. Britská skupina Blur zas pre ten deň nahrala úplne novú pieseň Fool's Day, vôbec prvú novú skladbu od rozpadu kapely v roku 2003. A to je len zlomok v mori zaujímavých vecí.
Funguje to z jednoduchého dôvodu. Umelci majú k týmto druhom obchodov akúsi nostalgiu a zároveň cítia akýsi dlh. Independent Record Stores sú práve tými miestami, kde sa mohli zoznámiť s hudbou. Record Store Day vymyslel v roku 2007 človek menom Chris Brown, majiteľ siete nezávislých obchodov s platňami a cédečkami Bull Moose, ktorá pôsobí v bostonskej oblasti USA. Ide v podstate o oslavu jednej staromódnej, no mnohými z nás napriek tomu milovanej inštitúcie, totiž malého, nezávislého obchodu s platňami. Čo je malé a čo veľké je, samozrejme, vecou názoru. Veľmi jasný je však význam slova "nezávislý": ide o obchod, ktorého ponuka, teda to, čo sa v ňom predáva a čo nie, sa riadi výlučne pracovníkmi a majiteľmi samotného obchodu a ich vkusom. Nie marketingovým plánom nejakej mamutej spoločnosti.
Takých hudobných obchodov je dnes v USA okolo 700 a približne 1 000 vo "zvyšku sveta". Je skvelé, že tie obchody existujú. Nezávislé obchody sú jedny z mála, ktorým sa v súčasnosti darí prežívať v ťažkých časoch hudobného nahrávacieho priemyslu. Veľké megastory sa vo vyspelom západnom svete stávajú minulosťou. Len minulý rok v New Yorku, ktorý je nepísaným centrom hudby celého sveta, zanikli najväčšie predajne Virgin. Dôvod je jasný. Mamutie obchody ničí internetové pirátstvo a iné formy predaja hudby. V minulom roku predávali o 50 percent menej hudobných nosičov, čo spôsobilo aj rapídne zatváranie veľkých "record stores". Kým v roku 2003 bolo podľa Rolling Stone v Amerike 5 515 podobných predajní, v súčasnosti je ich 2 805.
.nádej malých
Niekde v závetrí pádu hudobného šoubiznisu sa nachádzajú Independent Records Stores čiže nezávislé obchodíky, ktoré z krízy skôr profitujú ako strácajú. Dali by sa prirovnať k malým lokálnym pekárňam, ktorým ľudia žijúci v blízkosti dávajú prednosť pred Tescom. Dôležitý je pre nich kontakt.
Nezávislé obchody ponúkajú to, čo sa vo veľkých predajniach rokmi vytratilo. Hudby je veľmi veľa, rýchlo vzniká (aj zaniká), a preto je pre hudobného fanúšika dôležité spomaliť, prehŕňať sa albumami, niečo si vypočuť, pozrieť si booklety, porozprávať sa s predavačom a so so známymi spolukupujúcimi a na záver aj niečo kúpiť. Je za tým asi prastará túžba vlastniť, no je spojená aj s úmyslom pár eurami oceniť to, čo sa mi páči.
Lokálne obchody majú veľkú výhodu aj v tom, že sa v posledných rokoch vrátili platne. Návrat vinylov súvisí s hladom audiofilov, nespokojných so zvukom CD a absolútne nešťastných z formátu mp3. Vinyly vracajú hudbe stratenú dôstojnosť. Výroba platní takmer od ich úplného odstavenia zo začiatku 90. rokov, keď ich nahradili "cédečká", nikdy nezanikla, no stali sa drahou raritou pre úzky okruh fanatikov. Ich znovuzrodeniu pomohla aj malá náhoda. V SME pred rokom vyšiel článok o návrate platní v New Yorku, podľa ktorého jeden brigádnik pre newyorskú sieť Fred Meyer vtedy omylom objednal nový album R.E.M. iba na LP nosičoch. Všetky platne za jeden deň z predajní úplne zmizli. Dnes je samozrejmosťou, že akákoľvek novinka, a to platí najmä pre nezávislé značky, ktoré v posledných rokoch zaznamenávajú veľký rozmach, vychádza na vinyle. A CD sa postupne stáva len akýmsi doplnkom do auta. Nárast predaja platní v minulom roku stúpol o rekordných 89 percent a očakáva sa, že to číslo sa ešte zvýši.
.u nás doma
Je šanca, aby sa Record Store Day uchytil aj u nás? Zatiaľ je to len zbožné prianie zopár jednotlivcov. Na oslavu hudby nie je chuť. Čo sa týka predaja CD na Slovensku, aj my kopírujeme recesiu vo svete. Kým v roku 2006 sa podľa IFPI na Slovensku predalo 745 854 CD nosičov, v minulom roku to číslo kleslo na 426 847 kusov. S tým automaticky klesá aj počet predajní.
V Bratislave sa dodnes podarilo prežiť len zopár nezávislým obchodom. Predajcovia však priznávajú, že keby mali predávať len CD, tak dnes neexistujú. Medzi ne patrí hudobná sekcia kníhkupectva Artforum, ktorú drží predaj filmových DVD. "Asi preto, že filmy sa sťahujú pomalšie ako hudba," vysvetľuje predajca Vladimír Potančok, v hudobných kruhoch známy ako Potkan. Donedávna dokonca ponúkali aj fair trade čokoládu. Cédečiek sa denne predá toľko ako fliaš značkového vína. Zopár.
Najbližšie k americkým nezávislým obchodom má určite Classic Roxy, jedna z prvých predajní tohto druhu na Slovensku. Dôvodom ich dlhej existencie je láska k hudbe, ako aj to, že sa orientujú na oldies. Predajňa je stále miestom, kde sa stretávajú fanúšikovia klasického rocku a vedú nekonečné rečí o Led Zeppelin: "Nikdy sme sa neorientovali na to, čo sa deje v hitparádach, zaujíma nás len to, čo je overené časom," hovorí predajca Classic Roxy, ktorý nechce byť menovaný. Do tohto obchodu sa nedávno vrátili aj platne. Iné shopy, ako Victory, zas okrem hudby ponúkajú oblečenie a iné merchandise, CD Horák sa už dávnejšie preorientoval na predaj koncertných lístkov.
Kým v Amerike a Británii nezávislé obchody aj vďaka Record Store Day hľadajú nové spôsoby, ako si podržať svojich klientov, na Slovensku tie obchody skôr prežívajú. Tlačia ich príliš vysoké ceny nosičov, ktoré aj napriek postupnému zlacneniu stále nemôžu konkurovať západu. Nového Jimiho Hendrixa Valleys Of Neptune dostanete v Británii v prepočte za 11 eur, v Rakúsku v akcii za 13 eur, u nás za 16 eur. Predajcovia z toho vinia predovšetkým lokálne pobočky mamutích firiem. Vyčítajú im zlú distribúciu a príliš vysoké ceny. Dušan Hladký zo Sony Music však oponuje: "Všetko je o peniazoch. Keby sa z Hendrixa predalo toľko, čo v Británii, cena by bola podobná. Koľko stojí zahraničný titul, neurčujeme my, ale centrála firmy v Paríži, ktorá cenu vypočíta podľa kúpyschopnosti obyvateľstva a internetového pirátstva v krajine." No zároveň priznáva, že distribúcia je príliš komplikovaná na to, aby sa novinky k nám dostali načas.
No práve to sú miesta, kde sa môžete stretnúť s hudbou, ktorú určite nebudete hľadať v Tescu, pohodenú v regáli alebo zbernom koši. Albumy od The Rolling Stones, Lady Gaga alebo Brucea Springsteena kúpite v podstate všade, ale nové nahrávky Jónsiho, Bonnieho "Princa" Billyho, Lou Rhodes alebo Radůzu, Noisecut, Plastikov, Tu v dome alebo Kolowrat len vo "svojom" obchode.
Preto neexistuje dôvod, prečo by sme raz aj my nemohli osláviť svoj Record Store Day. To sú miesta, cez ktoré - okrem koncertom - udržiavame priamy kontakt s hudbou.
Dôkazom, že kamenné predajne stále dokážu konkurovať iTunes alebo Amazon, je Record Store Day. Z tohto nenápadného sviatku, ktorý funguje od roku 2008 a koná sa vždy v polovici apríla, sa len za tri ročníky existencie stala jedna z hudobných udalostí roka. Princíp je jednoduchý. Sieť nezávislých predajní hudobných nosičov má v rámci Record Store Day otvorené v sobotu aj v nedeľu a svojich zákazníkom ponúka rarity, aké by ste po zvyšok roka márne hľadali na pultoch.
.kríza veľkých
Americké médiá píšu o nedávnom 16. apríli ako najvydarenejšom ročníku. V ten deň si fanúšikovia mohli kúpiť raritný singel Plundered My Soul od Rolling Stones, aj keď oficiálne vychádza až v máji. Britská skupina Blur zas pre ten deň nahrala úplne novú pieseň Fool's Day, vôbec prvú novú skladbu od rozpadu kapely v roku 2003. A to je len zlomok v mori zaujímavých vecí.
Funguje to z jednoduchého dôvodu. Umelci majú k týmto druhom obchodov akúsi nostalgiu a zároveň cítia akýsi dlh. Independent Record Stores sú práve tými miestami, kde sa mohli zoznámiť s hudbou. Record Store Day vymyslel v roku 2007 človek menom Chris Brown, majiteľ siete nezávislých obchodov s platňami a cédečkami Bull Moose, ktorá pôsobí v bostonskej oblasti USA. Ide v podstate o oslavu jednej staromódnej, no mnohými z nás napriek tomu milovanej inštitúcie, totiž malého, nezávislého obchodu s platňami. Čo je malé a čo veľké je, samozrejme, vecou názoru. Veľmi jasný je však význam slova "nezávislý": ide o obchod, ktorého ponuka, teda to, čo sa v ňom predáva a čo nie, sa riadi výlučne pracovníkmi a majiteľmi samotného obchodu a ich vkusom. Nie marketingovým plánom nejakej mamutej spoločnosti.
Takých hudobných obchodov je dnes v USA okolo 700 a približne 1 000 vo "zvyšku sveta". Je skvelé, že tie obchody existujú. Nezávislé obchody sú jedny z mála, ktorým sa v súčasnosti darí prežívať v ťažkých časoch hudobného nahrávacieho priemyslu. Veľké megastory sa vo vyspelom západnom svete stávajú minulosťou. Len minulý rok v New Yorku, ktorý je nepísaným centrom hudby celého sveta, zanikli najväčšie predajne Virgin. Dôvod je jasný. Mamutie obchody ničí internetové pirátstvo a iné formy predaja hudby. V minulom roku predávali o 50 percent menej hudobných nosičov, čo spôsobilo aj rapídne zatváranie veľkých "record stores". Kým v roku 2003 bolo podľa Rolling Stone v Amerike 5 515 podobných predajní, v súčasnosti je ich 2 805.
.nádej malých
Niekde v závetrí pádu hudobného šoubiznisu sa nachádzajú Independent Records Stores čiže nezávislé obchodíky, ktoré z krízy skôr profitujú ako strácajú. Dali by sa prirovnať k malým lokálnym pekárňam, ktorým ľudia žijúci v blízkosti dávajú prednosť pred Tescom. Dôležitý je pre nich kontakt.
Nezávislé obchody ponúkajú to, čo sa vo veľkých predajniach rokmi vytratilo. Hudby je veľmi veľa, rýchlo vzniká (aj zaniká), a preto je pre hudobného fanúšika dôležité spomaliť, prehŕňať sa albumami, niečo si vypočuť, pozrieť si booklety, porozprávať sa s predavačom a so so známymi spolukupujúcimi a na záver aj niečo kúpiť. Je za tým asi prastará túžba vlastniť, no je spojená aj s úmyslom pár eurami oceniť to, čo sa mi páči.
Lokálne obchody majú veľkú výhodu aj v tom, že sa v posledných rokoch vrátili platne. Návrat vinylov súvisí s hladom audiofilov, nespokojných so zvukom CD a absolútne nešťastných z formátu mp3. Vinyly vracajú hudbe stratenú dôstojnosť. Výroba platní takmer od ich úplného odstavenia zo začiatku 90. rokov, keď ich nahradili "cédečká", nikdy nezanikla, no stali sa drahou raritou pre úzky okruh fanatikov. Ich znovuzrodeniu pomohla aj malá náhoda. V SME pred rokom vyšiel článok o návrate platní v New Yorku, podľa ktorého jeden brigádnik pre newyorskú sieť Fred Meyer vtedy omylom objednal nový album R.E.M. iba na LP nosičoch. Všetky platne za jeden deň z predajní úplne zmizli. Dnes je samozrejmosťou, že akákoľvek novinka, a to platí najmä pre nezávislé značky, ktoré v posledných rokoch zaznamenávajú veľký rozmach, vychádza na vinyle. A CD sa postupne stáva len akýmsi doplnkom do auta. Nárast predaja platní v minulom roku stúpol o rekordných 89 percent a očakáva sa, že to číslo sa ešte zvýši.
.u nás doma
Je šanca, aby sa Record Store Day uchytil aj u nás? Zatiaľ je to len zbožné prianie zopár jednotlivcov. Na oslavu hudby nie je chuť. Čo sa týka predaja CD na Slovensku, aj my kopírujeme recesiu vo svete. Kým v roku 2006 sa podľa IFPI na Slovensku predalo 745 854 CD nosičov, v minulom roku to číslo kleslo na 426 847 kusov. S tým automaticky klesá aj počet predajní.
V Bratislave sa dodnes podarilo prežiť len zopár nezávislým obchodom. Predajcovia však priznávajú, že keby mali predávať len CD, tak dnes neexistujú. Medzi ne patrí hudobná sekcia kníhkupectva Artforum, ktorú drží predaj filmových DVD. "Asi preto, že filmy sa sťahujú pomalšie ako hudba," vysvetľuje predajca Vladimír Potančok, v hudobných kruhoch známy ako Potkan. Donedávna dokonca ponúkali aj fair trade čokoládu. Cédečiek sa denne predá toľko ako fliaš značkového vína. Zopár.
Najbližšie k americkým nezávislým obchodom má určite Classic Roxy, jedna z prvých predajní tohto druhu na Slovensku. Dôvodom ich dlhej existencie je láska k hudbe, ako aj to, že sa orientujú na oldies. Predajňa je stále miestom, kde sa stretávajú fanúšikovia klasického rocku a vedú nekonečné rečí o Led Zeppelin: "Nikdy sme sa neorientovali na to, čo sa deje v hitparádach, zaujíma nás len to, čo je overené časom," hovorí predajca Classic Roxy, ktorý nechce byť menovaný. Do tohto obchodu sa nedávno vrátili aj platne. Iné shopy, ako Victory, zas okrem hudby ponúkajú oblečenie a iné merchandise, CD Horák sa už dávnejšie preorientoval na predaj koncertných lístkov.
Kým v Amerike a Británii nezávislé obchody aj vďaka Record Store Day hľadajú nové spôsoby, ako si podržať svojich klientov, na Slovensku tie obchody skôr prežívajú. Tlačia ich príliš vysoké ceny nosičov, ktoré aj napriek postupnému zlacneniu stále nemôžu konkurovať západu. Nového Jimiho Hendrixa Valleys Of Neptune dostanete v Británii v prepočte za 11 eur, v Rakúsku v akcii za 13 eur, u nás za 16 eur. Predajcovia z toho vinia predovšetkým lokálne pobočky mamutích firiem. Vyčítajú im zlú distribúciu a príliš vysoké ceny. Dušan Hladký zo Sony Music však oponuje: "Všetko je o peniazoch. Keby sa z Hendrixa predalo toľko, čo v Británii, cena by bola podobná. Koľko stojí zahraničný titul, neurčujeme my, ale centrála firmy v Paríži, ktorá cenu vypočíta podľa kúpyschopnosti obyvateľstva a internetového pirátstva v krajine." No zároveň priznáva, že distribúcia je príliš komplikovaná na to, aby sa novinky k nám dostali načas.
No práve to sú miesta, kde sa môžete stretnúť s hudbou, ktorú určite nebudete hľadať v Tescu, pohodenú v regáli alebo zbernom koši. Albumy od The Rolling Stones, Lady Gaga alebo Brucea Springsteena kúpite v podstate všade, ale nové nahrávky Jónsiho, Bonnieho "Princa" Billyho, Lou Rhodes alebo Radůzu, Noisecut, Plastikov, Tu v dome alebo Kolowrat len vo "svojom" obchode.
Preto neexistuje dôvod, prečo by sme raz aj my nemohli osláviť svoj Record Store Day. To sú miesta, cez ktoré - okrem koncertom - udržiavame priamy kontakt s hudbou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.