Jadrová Arábia?

Aj keď sa Rusko pridá k západným štátom a odsúhlasí sankcie (na to, aby prešli cez OSN, by ich ešte musela podporiť Čína), je veľmi otázne, či sa rozbehnutý Irán na ceste k jadrovým zbraniam ešte podarí zastaviť. A samozrejme, s tým je pupočnou šnúrou spojená druhá otázka – či je ešte možné Irán zastaviť inou ako diplomaticko-ekonomickou cestou. Túto druhú otázku si budú musieť zodpovedať Spojené štáty a Izrael, ktorých vojenskí plánovači majú nepochybne rozohraných mnoho vojnových scenárov s cieľom zastaviť iránsky jadrový program. Zatiaľ však situácia vyzerá patovo: americká vláda odkladá možnosť vojenskej akcie ako sa len dá, a (sčasti pre americký tlak) váhajú aj Izraelčania. Ekonomické sankcie sa rodia ako v lete na saniach, a aj v ich prípade je otázne, či vôbec niečo dosiahnu. Jediný, kto má jasný ťah na bránku, je v tejto situácii Irán, a odhady bezpečnostných expertov o tom, koľko mesiacov ho delí od jadrovej zbrane, sa síce často líšia, no všetky sa v čase skracujú. V istej chvíli Irán prekročí hranicu, spoza ktorej už bude cesta späť prakticky neuskutočniteľná. 

Najviditeľnejším politickým a vojenským cieľom iránskeho jadrového programu je Izrael – preto sú izraelskí politici ochotní zvažovať hoci aj konvenčnú vojnu so silným Iránom skôr, ako získa nukleárnu bombu. Irán však hrá aj inú strategickú hru: svoju jadrovú palicu chce mať poruke nielen na Izrael, ale aj na ostatné štáty v oblasti Perzského zálivu. Jadrový program Teheránu je rukavicou hodenou nielen Izraelu, ale aj vplyvným arabským štátom, predovšetkým najväčšiemu Egyptu a najbohatšej Saudskej Arábii. Irán, hoci nie je arabskou krajinou, s nimi už dlhšie súperí o vplyv v arabskom svete, a nie bez úspechu – Irán má silných spojencov v Sýrii, v libanonskom Hizballáhu a v palestínskom Hamase. Najmä Saudská Arábia, ktorá na rozdiel od sekulárneho egyptského štátu bojuje o náboženský vplyv v arabskom svete, sa ako sunitská krajina cíti šiítskym iránskym vplyvom ohrozená. 

Izraelské a americké analýzy preto už dávno predpokladali, že jedným z dôsledkov jadrového Iránu môže byť, že sa o jadrový program pokúsia aj arabské krajiny, ktoré zatiaľ taký pokus neurobili. Zdá sa, že tá chvíľa práve teraz prichádza. Saudská Arábia minulý týždeň oznámila, že sa chystá spustiť (samozrejme civilný) jadrový program. Saudská Arábia je oficiálne americký spojenec, Izraelu sa nevyhráža zničením a ohlásený civilný jadrový program nie je to isté, čo pokusy o vybudovanie jadrového vojenského programu Saddámovho Iraku v 80. rokoch či nedávno Sýrie. Ak však Irán oficiálne ohlási, že má jadrovú zbraň, bude veľmi ťažké Saudskú Arábiu udržať, aby neurobila to isté. Logika hovorí, že tá reťazová reakcia bude pokračovať – ak by mal zbraň Irán a Saudská Arábia, prečo nie Egypt? A prečo nie ďalšie krajiny? 

Jadrové odstrašenie počas Studenej vojny stálo na téze, že dve najväčšie mocnosti mali toľko jadrových zbraní, že sa mohli nazvájom niekoľkokrát zničiť, a preto venovali obrovskú pozornosť tomu, aby ani náhodou nedošlo k vojenskej konfrontácii. Dnes majú jadrové zbrane krajiny, o ktorých sa špekuluje, či sa dokážu ubrániť dobre pripravenému útoku teroristov (napríklad Pakistan). Čím viac krajín bude mať jadrovú zbraň, tým väčšie by malo byť ich vedomie, že sa nesmú pustiť do vzájomnej vojny – no tým väčšie bude aj riziko, že zbrane sa dostanú do rúk niekoho, kto bude ochotný bez uváženia ich použiť. Iránska bomba tak nie je nebezpečná iba pre Izrael či pre jeho západných spojencov, ale aj pre krajiny, ktoré sa proti nej začnú vyzbrojovať rovnako.