Teta Márgit rieši úplne iné veci

.prečo si sa rozhodol podporiť stranu Smer?

Nejde o politiku, ale o samostatné vystúpenie. Vôbec sa tam nesnažím o to, aby ľudia dali ruky hore. Pre mňa je to veľká pocta, ak si niekto váži moju prácu. Aspoň niekto, kto zhodnotí, že moja práca je dobrá. To by si tam musel prísť, pozrieť si a pochopiť. Veľa ľudí to poňalo úplne zle. Teta Márgit rieši na pódiu úplne iné veci, vôbec tam nepadne slovo Smer. 

Riešim to tak ako každý iný. Svoju prácu by som prirovnal k stolárovi, ktorého stôl si môže kúpiť každý. O tom to je.

Poviem to inak, kamarát môj zlatý. Ja nechcem súdiť ani jednu stranu. Ale keď vidím, ako reagujú na Roberta Fica tam vonku, nie v Bratislave, tak tú sociálnu politiku robí asi dobre. Nie sú to ľudia, ktorí sú platení za to, aby z prvých radov kričali a skandovali. Ako pozorovateľ, pretože ja nekandidujem alebo niečo podobné, mám pocit, že Slovensko potrebuje sociálnu politiku, pretože je veľmi mladé a nastoliť nejaký zúrivý kapitalizmus, to by bol koniec sveta. Ľudia v strede a na východe hladujú, tam to nie je sranda. A keď ho  títo ľudia pre niečo majú radi, tak ho majú radi. Ale ja do toho nechcem zabŕdať, polemizovať alebo politizovať, ja neriešim nikoho, ani Gladiator, že hrá pre SDKÚ. 

To sú len dohady, myšlienky. Ja nepropagujem fašizmus, drogy. Všade vo svete je úplne normálne, že nikto nikoho neobviňuje, že robí kampaň pre politickú stranu. No u nás je to inak. Bol by som naivný hlupáčik, keby som riešil, ktorá strana je dobrá a ktorá zlá. 

Taký problém má SNS, nie Fico.

So mnou rozoberať tie veci je úplne zbytočné. Ja som len človek, ktorý robí svoju prácu a asi dobre, pretože ho ľudia chcú. Oni sú politici, oni by to mali riešiť. Je to, ako keby som mal pranierovať niekoho za to, čo urobil jeho nadriadený. Poviem príklad. Jeden debilný novinár napíše o mne debilný článok a nedá mi ho autorizovať a už sú pre mňa všetci novinári debili. Je to správne? No nie. Keď chcem byť sviňa, budem ubližovať. Keď sa však budem pozerať na veci objektívne, tak budem objektívny. 

Áno, samozrejme. Ale ja ho nevnucujem. Mne bol vnucovaný niektorými novinármi, a to sa mi nepáči. A už vôbec neberiem názor  niektorých intelektuálov. To sa v kultivovanom svete nerobí. Je to psychologická diktatúra. 

Čo je dobré, je dobré. Čo je zlé, to neriešim. Bol som v Amerike a počúval som o Slovensku, ako pekne o nás rozprávali, že máme vízum, všade som to počul, v každom taxiku. Potom som ešte videl správy v televízii, kde o Slovensku rozprávali ako o malom ekonomickou zázraku a o tom ako sa u nás rieši kríza. Oni to urobili (Smer – pozn. red.), ale na dobré sa rýchlo zabúda. 

Peter Bálik