Športom proti rakovine

Mnohí radi športujeme kvôli radosti z pohybu, pôžitku z hry, stretnutiu s priateľmi. A hoci intelektuáli majú vo zvyku nad telesnými aktivitami pohrdlivo ohŕňať nosom, všímavejší z nich postrehli, že šport je silný kultúrny fenomén, ktorý niekedy nadobúda priam metafyzický význam. Odvaha, bojovnosť, disciplína, fair-play – šport môže byť lepšou školou cností ako čítanie Aristotela. Nakoniec, nie je tajomstvom, že niektorí redaktori .týždňa kúzlu športu úplne prepadli, čo sa niekedy prejavuje uprednostňovaním noviniek z hokeja a futbalu pred politikou a zapálenými úvodníkmi na športové témy.

Bonusom športovania je, samozrejme, aj pozitívny efekt na zdravie. Dnes je už všeobecne známe, že šport prospieva duševnému i telesnému zdraviu. Menej sa však vie, pri ktorých ochoreniach je obzvlášť účinný. Väčšine ľudí sa už dostalo do uší, že športovanie prospieva srdcovo-cievnemu systému. Málokto (vrátane lekárov) však vie o mimoriadne pozitívnom efekte pohybu v prevencii a dokonca i liečbe rakovinových ochorení. Výskumné štúdie odhaľujú, že šport a rakovina sa navzájom neznášajú.

Experti zo Svetového fondu pre výskum rakoviny (www.wcrf.org) nedávno zverejnili veľmi zaujímavé vyhlásenie. Hovorí sa v ňom, že pravidelná telesná aktivita dokáže predchádzať tvoreniu zhubných nádorov. Ochranné účinky sú obzvlášť dobre preukázané u karcinómov hrubého čreva a u nádorov prsníka u žien po prechode (konkrétne u tých prsníkových nádorov, ktorých rast je závislý od hormónov).

K takým záverom dospeli odborníci pri systematickom vyhodnotení najdôležitejších svetových štúdií. Napríklad veľká štúdia švédskych a amerických vedcov zistila, že telesná aktivita (zodpovedajúca každodennej rýchlej hodinovej chôdzi) znížila výskyt všetkých nádorov o 16 percent. Už polhodinový pohyb koreloval so znížením úmrtnosti na rakovinu o 33 percent. Prehľadová analýza (tzv. metaanalýza) 52 štúdií o rakovine hrubého čreva ukázala, že 5-6 hodín pohybu týždenne znižuje riziko o 21 až 30 percent. 

Pozoruhodné a dôležité je, že tie účinky sú závislé od „dávky" pohybu. Čím viac pohybu, tým väčší pokles rizika rakoviny. To je silný argument v prospech optimistického presvedčenia, že ľudia môžu pomocou fyzickej aktivity znížiť riziko rakoviny hrubého čreva. Obzvlášť na Slovensku je to dôležitá správa, pretože nebezpečný karcinóm hrubého čreva sa u nás vzhľadom na nezdravú stravu vyskytuje veľmi často. Výskum však prináša nádej, že nemusíme byť tomu druhu rakoviny vydaní úplne na milosť a nemilosť, ak nahradíme tradičnú klobáskovú diétu zdravšou (napríklad stredomorskou) stravou a odhodláme sa viackrát do týždňa prevetrať našu telesnú schránku v plavárni alebo telocvični.

Výrazne pozitívne účinky pohybu sa zistili aj pri karcinóme prsníka u žien po prechode – pohybom je možné znížiť riziko vzniku až o 30 percent. Dáta u žien pred prechodom nie sú až také jednoznačné, ale niektoré štúdie ukázali výrazné zníženie rizika aj tam. 

Významné a pre prax nesmierne dôležité zistenie je, že telesný pohyb pomáha aj pri liečbe už existujúcich rakovinových ochorení a pri prevencii ich návratu po úspešnej liečbe (teda pri tzv. terciárnej prevencii). V onkológii by preto malo dôjsť k prekonaniu tradičného pohľadu, k zmene súčasnej paradigmy. 

Je totiž pomerne rozšíreným omylom, že po zistení diagnózy a počas terapie by sa mali pacienti skôr šetriť. Opak je pravdou. Odborník pre športovú medicínu prof. Halle z Mníchova to výstižne zhrnul jednou vetou: „Telesná aktivita je taká dôležitá ako lieky proti rakovine." 

Samozrejme, existujú aj obmedzenia v používaní športu ako medikamentu, napr. akútne infekcie, krvácania, veľký nedostatok krvných doštičiek alebo červených krviniek, horúčka, závraty a podobne. Väčšina pacientov sa však pohybovať môže a mali by to v úzkej spolupráci s onkológom aj robiť. Telesný pohyb je dokonca často možný aj počas ich pobytu v nemocnici – počas vysokodávkovej chemoterapie alebo počas transplantácie kostnej drene. Na oddelení pre transplantáciu kostnej drene, kde pracuje moja manželka, majú pacienti (väčšinou s leukemickými ochoreniami) na izbe stacionárne bicykle. Šéf oddelenia ich pravidelne pri vizitách otravuje s otázkou, či už dnes bicyklovali. Štúdie ukazujú, že podobný prístup by sa mal stať oveľa rozšírenejším.

Prečo je vlastne fyzická aktivita pri onkologickom ochorení žiaduca? Dôvodov je viacero. Pohyb a posilňovanie napríklad pomáhajú brzdiť rozvoj nebezpečnej nádorovej kachexie. Kachexia je chorobný úbytok hmotnosti vinou straty tuku a svalovej hmoty. Trpí ňou v závislosti od typu nádoru 10 až 80 percent pacientov a niekedy je sama osebe príčinou smrti. Dobrou správou však je, že niekedy sa kachektické odbúravanie svalového tkaniva dá zvrátiť kombináciou výživy a cvičenia. 

Pohyb zlepšuje dlhodobú chorobnú únavu, ktorá tiež strpčuje život pacientov. Často vzniká začarovaný kruh – svalstvo ubúda, preto sa pacient cíti slabý a viac sa šetrí, čo zvyšuje stratu svalstva. Ak sú postihnuté dýchacie svaly, pripája sa pocit dušnosti počas pohybu, čo opäť znižuje motiváciu a schopnosť hýbať sa. Systematická fyzická aktivita môže pomôcť tento bludný kruh prerušiť. Pohyb súčasne spúšťa viaceré zdraviu prospešné mechanizmy (pozri nižšie), znižuje stres a zlepšuje celkovú kvalitu života pacientov. 

Viaceré štúdie zistili, že pohyb znižuje aj riziko opätovného vzniku nádorov (čiže vzniku tzv. recidívy). Napríklad podľa „Nurses' Health" štúdie jedna hodina rýchlej chôdze týždenne znížila u žien riziko návratu rakoviny prsníka o 20 percent, 2-3 hodiny chôdze znížili riziko o 40 percent a viac ako 3 hodiny chôdze znížili riziko dokonca o 50 percent. Podobné výsledky boli dokumentované aj pri ženách s rakovinou hrubého čreva a konečníka. Tieto predbežné zistenia však musia byť ešte potvrdené v ďalších štúdiách. 

V kocke možno povedať, že pohyb je lacným a účinným prostriedkom boja proti rakovine. Zdravotné poisťovne by na to mali pamätať a hradiť svojim pacientom čo najviac pohybu a športu. Oplatilo by sa im to už len čisto z finančného hľadiska. Blahodarné účinky športu by sa mali flexibilne využívať vo všetkých fázach ochorenia: počas pobytu v nemocnici, ale aj v čase rehabilitácie a dokonca aj u nevyliečiteľných pacientov (ako súčasť tzv. paliatívnej starostlivosti). 

Spôsob a dávkovanie pohybu by pacienti, samozrejme, mali plánovať so svojím lekárom. Okrem dávky (kvantity) pohybu je zrejme dôležitý aj druh pohybu. Všeobecne sa odporúča aspoň 30 minút rýchlej chôdze, joggingu, bicyklovania, alebo aj napríklad plávania a bežkovania, a to najmenej päťkrát do týždňa. U srdcovocievnych ochorení sa ukazuje, že tzv. intervalový tréning s vyššou intenzitou je účinnejší ako vytrvalostný tréning s menšou intenzitou (pozri napr. článok Františka Šebeja v .týždni č. 22/2008). Neprekvapilo by ma, keby niečo podobné fungovalo aj pri rakovinových ochoreniach. Musíme si však počkať na dáta z ďalšieho výskumu. Už dnes je však zrejmé, že nejaký pohyb je lepší ako žiaden pohyb. Aj šach môže byť užitočný – pokiaľ zvyknete chodiť počas rozmýšľania medzi ťahmi alebo hráte s veľkorozmernými figúrkami. A nezabudnite, že humor a dobrá nálada počas športu môže pozitívne účinku pohybu len umocniť.

Čo je príčinou alebo mechanizmom priaznivých účinkov telesného pohybu? Keďže šport ovplyvňuje takmer každý orgán v tele (vrátane mozgu, imunitného systému a celkového metabolizmu), ide určite o pozitívne pôsobenie sprostredúvané viacerými mechanizmami. 

Napríklad pohyb zlepšuje aktivitu imunitných buniek – teda tých chlapíkov, ktorých možno poznáte z kresleného seriálu „Bol raz jeden život“ ako bezpečnostné jednotky zodpovedné za ochranu organizmu pred votrelcami. Pohyb konkrétne vylepšuje ich „požieracie“ schopnosti (tzv. fagocytózu). 

Milovníkov akčných filmov poteší, že šport zvyšuje činnosť buniek, ktoré imunológovia volajú „prirodzení zabíjači" (natural killers). Tieto bunky sa okrem odstraňovania buniek  infikovaných vírusom podieľajú aj na ničení nádorových buniek. Nepriamo pohyb podporuje imunitu aj zlepšovaním psychiky človeka, keďže mozog a imunitný systém sa v tele navzájom úzko ovplyvňujú. 

Šport optimalizuje aj náš metabolizmus – znižuje telesný tuk aj hladinu cukru a inzulínu v krvi, a tým znižuje vyplavovanie rastových faktorov, napríklad tzv. IGF (insulin-like-growth-factor), ktorý podporuje rast tumorov. Pohyb zvyšuje kondíciu svalstva (vrátane dýchacích svalov) a srdcovo-cievneho systému, čo pozitívne ovplyvňuje prekrvenie a celkový stav ostatných orgánov. Fyzická aktivita ovplyvňuje aj metabolizmus pohlavných hormónov, čo súvisí so spomenutým záhadným znížením rizika rakoviny prsníka u žien po menopauze.

Šport spúšťa mnoho ďalších mechanizmov, ktoré by boli na ďalší článok. Nateraz bolo dosť čítania, ak ste prelúskali celý .týždeň, hor sa von za pohybom. Vaše telo (i duša) si to zaslúžia.

Zdroj a ďalšie informácie s odbornými citáciami: Deutsches Ärzteblatt 2009; 106(10): A-444, N. Siegmund-Schultze: http://www.aerzteblatt.de/V4/archiv/artikel.asp?id=63651