Iste, tá ilúzia bola založená na očividných výhodách eura: podarilo sa mu presadiť proti doláru, v menovej únii bola nízka inflácia, nízke úroky, rástol objem obchodu. Nevýhody sú očividné až teraz: pod ochranným dáždnikom eura neuveriteľne narastali dlhy najmä južanských štátov. Viniť za to len tamojších nezodpovedných politikov je nepoctivé. Euro motivovalo Grékov, aby si požičiavali obrovské peniaze za nízke úroky – keby mali drachmu, neúnosnosť života na dlh by im došla skôr. Portugalci si takisto žili vysoko nad pomery. Hoci mali zodpovednejšiu vládu než Gréci, ktorá pred rokmi urobila zopár užitočných reforiem a drastické rozpočtové škrty, dlhy domácností a podnikov veselo rástli. No ekonomika posledných šesť rokov aj vplyvom (z pohľadu Lisabonu) nadhodnoteného eura úplne stagnovala. Portugalsko je dnes pár krokov od priepasti. A kúsok za ním stoja Taliani a Španieli.
Ale problém nebude len na juhu. Grécko zrejme naozaj zbankrotuje, hoci sa to bude ešte pár mesiacov ťahať. Gréci majú v nemeckých dlhopisoch uložených asi 43 miliárd eur, pričom problémovým južanským štátom požičali nemecké banky stovky miliárd eur. Ak teda minimálne Gréci vyhlásia bankrot, nemecké či francúzske banky prídu o obrovské peniaze, ktoré budú sanovať domáce vlády. Do eurozóny dorazí ďalšia finančná kríza. A možno ju to dorazí.
Stačí upriamiť pohľad na súčasné diskusie v Nemecku, a je jasné, že „po Grécku“ začne písať EÚ a menová únia nový letopočet. Dávny sľub Helmuta Kohla Nemcom, že „euro bude stabilné ako nemecká marka“, dnes noviny citujú ako nepodarený vtip. O návrhu vládnej CSU, aby Grécko vystúpilo z eurozóny, ktorý by ešte nedávno pôsobil ako čistá fantazmagória, sa vedú vážne reči. Štyria nemeckí profesori v týchto dňoch doručia na Ústavný súd v Karlsruhe žalobu proti záchrannému balíčku pre Grécko, pretože poskytnutie pomoci, ktorú majú z najväčšej časti financovať práve Nemci, pokladajú za protiprávne. Ak so žalobou, ktorej právne argumenty vôbec nie sú zlé, uspejú, môže to mať nepredvídateľné dôsledky pre členstvo Nemecka v eurozóne.
Odchod Nemecka je však (zatiaľ) krajne nepravdepodobný. No bez ohľadu na to, či sa Grécko a ďalšie južanské krajiny v eurozóne udržia, alebo z nej budú vyvrhnuté, je veľmi pravdepodobný iný scenár: štáty, ktoré budú chcieť ostať v eurozóne, sa budú musieť podrobiť spoločnej vláde Bruselu, ktorý prevezme veľkú časť kontroly nad ich rozpočtami. A všetci pochopia, čo euroskeptici rozumejú pod superštátom.
Napokon, euro jeho tvorcovia vždy chápali iba ako most k superštátu a argumentovali, že bez politickej únie nemôže menová únia fungovať. Mali pravdu. Aj preto sme v .týždni pred prijímaním eura upozorňovali, že je úplne krátkozraké zvažovať iba ekonomické výhody a nevýhody eura, a ignorovať hlavnú ideu v pozadí. Už sa stalo. Máme len jediné šťastie: keďže sme všetci slepo upätí na Fica, nikoho to tu netrápi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.