V Heraklionskej univerzitnej nemocnici na oddelení všeobecnej chirurgie beží ďalší pracovný týždeň. Nezapadá však do stereotypného chodu inak rušného oddelenia. So spolužiačkou z pražskej medicíny Martinou prechádzam poloprázdnou nemocničnou chodbou. Na izbách leží len zopár pacientov. V spoločnej kuchynke sedia sestry, lekári, študenti. Cigaretový dym ma štípe v očiach. Fajčenie je pre Grékov nepísaným pravidlom, podobne ako káva, ktorej by sa za nič nevzdali. Sadáme si k nim za stôl, dnes sa totiž znovu neoperuje. Už štvrtý týždeň prebieha štrajk všetkých lekárov v celom Grécku.
.bude horšie
Je to typ štrajku, pri ktorom síce lekári v nemocnici sú, ale operujú len akútne prípady. Grécki spolužiaci-medici mi diskrétne prezrádzajú, že operujú nielen akútne stavy, ale aj toho, kto si zaplatí. Babka spolužiaka Manolisa zaplatila pred troma rokmi za operáciu hrubého čreva 3-tisíc eur, čo je vraj bežná suma. Ako Manolis vysvetľuje: aby ju operovali rýchlejšie a lepšie. Úplatky teda fungujú počas aj mimo štrajku. Prisadá si k nám doktor Babis, ako ho domácky voláme. Tento 37-ročný chirurg si zapáli ďalší tabak vo fajke a zamyslí sa nad mojimi otázkami. Nežije sa mu zle a krízu zatiaľ na vlastnej koži veľmi nepocítil. Možno je to tým, že Heraklion je bohaté mesto, a lekári nie sú tou najchudobnejšou skupinou ľudí. Ale cíti, že sa deje niečo zlé. Ceny rastú a začali sa aj riadne problémy s výplatami. Neštrajkuje sa pre všeobecnú ekonomickú krízu, ale pre nevyplácanie peňazí za služby, čo v Babisovom prípade predstavuje až polovicu platu. Tie peniaze nedostali lekári už od januára. Do rozhovoru sa zapája ďalší chirurg Michael, ktorý vidí veľký problém aj vo vzťahoch so susedným Tureckom. Grécko míňa obrovské množstvo peňazí na armádu a na ochranu hraníc práve voči Turkom. Michael obviňuje úniu, že im finančne nepomôže chrániť hranice, mohli by tak ušetriť veľa peňazí. Zhodujú sa s Babisom, že politici dlho zneužívali celkovú situáciu, napríklad nepodporovali viac priemysel. Gréci by predsa mohli vyrábať lode, majú jednu z najpočetnejších námorných flotíl, ale ani jedna loď nebola vyrobená v Grécku. Lekári sú však optimisti, nemajú strach z budúcnosti, slnko a more im dáva energiu do každodenného života.
Do kuchynky vchádza ďalší Grék, 23-ročný študent Fakulty európskych ekonomických a politických štúdií v Solúne (Thessaloniki), ktorý je tu na návšteve. Michalis vidí situáciu o dosť dramatickejšie ako lekári. Vie, že krajina nemá peniaze, bojí sa dlhov. Vinu vidí v gréckej povahe, peniaze sa vždy požičajú, ale nikdy nevrátia. Vysvetľuje mi, že najväčším snom každého mladého Gréka bolo pracovať vo verejnom sektore, dostávať štátny plat. Systém záruk a výhod, ktorý nemá asi nikde vo svete obdobu, takzvaný grécky sen. Ak raz niekto získal miesto učiteľa, lekára či úradníka, mal záruku na celý život, že to miesto nestratí. Je úplne bežné, že študenti si každé popoludnie platia súkromné hodiny od učiteľov, ktorí si s pokojným srdcom vypýtajú aj 50 eur za hodinu. Teda učitelia majú vlastné dvojité platy. Michalis vie, že prídu ťažké časy, je smutný, no nemá strach. Myslí si, že krajina potrebuje radikálne zmeny, ale neverí, že politici nájdu odvahu niečo meniť. Gréci totiž žijú zo dňa na deň, vedia, že musia šetriť, ale predsa míňajú.
Ako ďalšia prichádza zdravotná sestra Marina s 20-ročnou praxou. Bojí sa zmien, a hlavne znižovania platov, vraj v lete zarobí o 20 percent menej ako teraz. Má dve deti a staršia dcéra študuje na univerzite. Marina už začala šetriť. Tento rok nebude žiadna dovolenka a mladšia dcéra nebude môcť navštevovať drahé hodiny baletu či súkromné doučovanie angličtiny, ako to kedysi dopriavali staršej dcére. Keď sa jej pýtam, čo je hlavná príčina tejto krízy, iba sa usmeje a odpovedá, že je to prirodzený dôsledok toho, ako Gréci žili. Vraj sama čakala, kedy tá chvíľa príde. Gréci nie sú ako Nemci, chcú si život užívať, žijú len raz, a preto chcú žiť naplno. Nemajú síce peniaze, ale nepripúšťajú si to.
.korupcia je všade
Nastal čas obeda, a tak sa vydávam so svojimi gréckymi spolužiakmi do nemocničnej kuchyne. Jedlo je zdarma, síce len pre lekárov v službe, ale to nikto nekontroluje, stačí, ak máte biely plášť. Na tanier mi naložili cestoviny s chobotnicou, už som si zvykla a neprekážajú mi ani jej obrovské prísavky. V našej kuchynke na oddelení máme tiež plno jedla, samozrejme, zdarma. Keď sa spýtam spolužiakov, či si nemyslia, že aj takéto výhody možno tiahnu krajinu ku dnu, tak nechápu. Hnevajú sa najmä na vládu, na politikov, na to, že pre populizmus dali vybudovať v každom malom meste univerzitu, či vysokú školu. Absolventi lekárskych fakúlt preto nemajú uplatnenie. Po skončení štúdií sa napíšu na čakaciu listinu a priemerne trvá 3-4 roky, kým sa im uvoľní miesto. Za ten čas chlapi väčšinou odslúžia povinnú vojenskú službu, a potom zarábajú peniaze, ako vedia. Mnohí tú situáciu riešia odchodom do zahraničia, najobľúbenejšie je Nemecko.
Poobede sa vraciam s Manolisom na oddelenie a sadáme si k posteli 29-ročného Nikosa, ktorý je krátko po operácii žlčníka. Na bruchu má prelepenú veľkú jazvu, žlčník sa totiž nedal vybrať laparoskopicky, do žily na ruke pomaly kvapká infúzia. Na konci rozhovoru prezrádza, že za operáciu platil, lebo to nebolo príliš akútne. Nikos vlastní reštauráciu v dedinke za Heraklionom a jeho tržby sú momentálne o 70 percent nižšie než predtým. Bojí sa, že bude nútený reštauráciu zavrieť. Čaká na horšie časy, ale je pripravený. Obviňuje nielen vládu, ale najmä grécku povahu. Gréci hľadajú bočné cesty, ako prísť k peniazom. Najdôležitejšie je udržiavať vzťahy so správnymi ľuďmi. Vysvetľuje nám, do akých vreciek sa dostávajú peniaze z fondov EÚ. Napríklad jeho otec vlastnil pozemok s viničom, ktorý už síce dávno nepestuje, ale peniaze na podporu od únie stále dostáva. Nikosov kamarát si ide stavať rodinný dom a pri vybavovaní potrebných papierov dostal ponuku, aby to v dokumentoch trochu zmenili. Ak totiž začne papierovo budovať apartmány pre hostí, dostane podporu z fondov a tá sa rozdelí medzi úradníkov a časť pôjde jemu. Korupcia je všade a Nikos neverí, že sa to niekedy zmení, lebo je to hlboko zakotvené v gréckom myslení.
Poobede sa vydávam do centra mesta na dobrú kávu. Ľudia hrajú tavli, alebo len tak sedia a rozprávajú sa celé hodiny, nikomu nevadí, že kávu už dopili – tu vás z kaviarne od prázdnej šálky určite nevyhodia. Poobedňajšie mierne slnko ešte pridáva na pohodovej atmosfére prímorského mestečka. Mám dohodnuté stretnutie s kamarátom Manosom, 37-ročným stavebným inžinierom spoluvlastníkom stavebnej firmy. Usadíme sa v útulnej kaviarni s výhľadom na peniace more a Manos sa rozhovorí. Najväčší problém je vraj strašná korupcia, nielen priamo vo vláde, ale aj medzi všetkými štátnymi zamestnancami. Je to obrovská čierna diera, kde miznú milióny eur. Systém, ktorý sa nedá zlomiť, každý totiž niečo tají a zároveň niečo vie na toho druhého, a preto nemôže nič povedať, ak nechce byť prezradený. Manosova firma robí štátne zákazky a vďaka tomu dokonale pozná, ako to chodí pri výberových konaniach, komu a koľko sa musí sľúbiť, ako sa falšujú papiere. Veľké podniky sú prepojené priamo na vládu, ktorá je od nich de facto kontrolovaná, keďže práve vďaka nim môžu vládnuť. Podľa neho je kríza v Grécku súčasťou veľkej globálnej hry. Ale nemôžu si za ňu výlučne sami Gréci?
Autorka študuje medicínu, momentálne je na študijmom pobyte v Heraklione na Kréte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.