Čo čakať od Orbána?

„Maďari sa dnes zbavili režimu oligarchov, ktorí zneužívali moc. Ľudia založili nový režim, režim národnej jednoty,“ povedal krátko po voľbách Viktor Orbán a ich výsledky prirovnal k revolúcii. Jeho strana dosiahla väčšinu, aká nemá od roku 1990 v strednej Európe obdoby. O dva dni neskôr bol prezidentom Sólyom poverený zostavením vlády a bývalý predseda poslaneckého klubu strany Fidesz v opozícii dosluhujúcej vláde odkázal, aby sa už o nič nepokúšala. Ako však tá „zmena režimu“ bude vyzerať?

Očakávania sú veľké. Maďarsko v podstate zažilo riadený štátny bankrot, vláda musela zostaviť rozpočet podľa predstáv Medzinárodného menového fondu a tie najväčšie zmeny čakajú až na vládu Fideszu. Dlh je stále na úrovni 80 percent HDP, rozpočet napätý a očakávania voličov vysoké. Novému premiérovi ich pripomenul Gábor Vona, vodca radikálneho Jobbiku, ktorému o 12 kresiel ušiel post šéfa opozície: „Milión ľudí čaká na zníženie daní. Milión ľudí čaká, že zamedzíte hrozbe, že budú násilne vysťahovaní zo svojich domovov, a že zločin bude zlikvidovaný.“  

Nie všetko je také čierne. Forint začal posilňovať už od vyhlásenia výsledkov prvého kola, od centrálnej banky sa očakáva ďalšie zníženie hlavnej úrokovej sadzby a bankoví analytici spájajú s vládou nádej na štrukturálne reformy. Ak teda Orbán bude postupovať podľa vlastných slov, že jeho „politickou filozofiou je držať sa zdravého rozumu“, ako to povedal v minuloročnom rozhovore pre .týždeň, Maďarsko môže byť opatrne optimistické. Čo sa však s Orbánom na poste silného premiéra čaká okolité krajiny?

„Všetko naznačuje, že Orbánova zahraničná politika bude celkom umiernená. Až na jednu výnimku, a tou sú menšiny,“ hovorí pre .týždeň Gábor Horváth, popredný komentátor ľavicového denníka Népszabadság. Orbán si podľa Horvátha rád počká na naše chyby, nebudú to teda spory, akým bolo Gabčíkovo-Nagymaros, kde porušila medzinárodnú dohodu Budapešť, ale ak sa vyskytne na slovenskej strane chyba podobná jazykovému zákonu, bude to pre Orbána vítaná príležitosť. Napokon, bol to práve on, kto posledné roky zahraničnú politiku socialistických vlád kritizoval ako málo energickú a príliš slabú. V uplynulých dňoch to doplnil. Najskôr ústami Pála Csákyho, ktorý vyhlásil, že „Orbán má záujem o korektné vzťahy so Slovenskom“ a účasť maďarskej strany vo vláde. Budúci minister zahraničných vecí János Martonyi pre rakúsky denník Die Presse síce diplomaticky vyhlásil, že „vzťahy so Slovenskom vôbec nie sú také zlé“, až napokon sám Orbán povedal, že Budapešť viac „nestrpí neúctu iných krajín“. Keďže Orbán za súčasť maďarského národa považuje aj časť obyvateľov Slovenskej republiky, karty sú rozdané a hra pripravená. 

Zdá sa, že hlavnou zásadou zahraničnej politiky Orbánovej vlády, minimálne tej, ktorá bude mať priamy dopad na Slovensko, budú vnútropolitické ciele. Okrem toho, že v nej pôjde v podstate iba o menšiny, ktorým Orbán radšej hovorí „národné komunity“, druhým zásadným faktorom bude Jobbik. „Orbán bude mať otvorený vnútropolitický front s Jobbikom, niekde ho bude tvrdo kritizovať, inde bude musieť ukázať, že aj on je dobrý Maďar. Orbánova vláda preto nebude mať dobré vzťahy so všetkými susedmi, bude potrebovať aj konfrontáciu,“ hovorí pre .týždeň zdroj z diplomatického prostredia, ktorý si neželal byť menovaný.

Minimálne od leta 2009 je jasné, kto bude tým „dobrým susedom“. Pred rokom sa na tradičnej letnej univerzite v rumunskej Transylvánii odohrali neformálne „spojenecké zásnuby“ medzi Viktorom Orbánom a rumunským prezidentom Traianom Băsescuom. Orbán vtedy prekvapil aj rumunských Maďarov: pred prvým kolom na úrad prezidenta nepodporil maďarského kandidáta, ale Traiana Băsescua a v svojom príhovore hovoril o strategickom partnerstve medzi Rumunskom a Maďarskom. Jeho obsahom má byť najmä spolupráca v oblasti energetiky, zachovanie európskych dotácií pre poľnohospodárstvo a spoločné vystupovanie v otázke  menšín v tretích krajinách. Hoci Băsescu preventívne odmietol vznik maďarskej autonómie v Rumunsku, Orbánovu podporu prijal a po posledných voľbách, ktoré vyhral len tesne, mu podobný spojenec príde iba vhod. Záver je teda jasný: Budapešť podporuje politiku Bukurešti voči Rumunom žijúcim v Moldavsku, a keďže rumunskí Maďari sú súčasťou vlády Emila Bocu, otázku, kto bude dobrým susedom možno považovať za vyriešenú.  Pokiaľ ide o ďalších susedov, spory s Rakúskom, Ukrajinou, Slovinskom, ale aj Chorvátskom do úvahy nepripadajú, v Srbsku majú Maďari autonómiu, takže zostáva Slovensko. Ďalším dôvodom, prečo sa Orbán snaží o nadštandardné vzťahy s Rumunskom, je poučenie z dejín. Takzvaná Malá dohoda, spolupráca krajín susediacich s Maďarskom, medzi dvoma svetovými vojnami Maďarsko efektívne izolovala a Orbán vie, že prípadnej dohode slovanských krajín a Rumunska musí aktívnou politikou sám predchádzať. Rumunsko ako dvojnásobne väčšia krajina je navyše pre Maďarsko, na rozdiel od Slovenska, zbytočne silným súperom.

V prospech Slovenska ako vzorového „zlého suseda“ hrajú minimálne dva ďalšie faktory. Prvým je účasť SNS vo vláde, druhým politický charakter Roberta Fica. „Fico a Orbán sú politické paralely, majú ten istý charakter. Ich vzťahy budú fungovať na princípe magnetizmu, preto si myslím, že do úvahy pripadajú iba dve možnosti, buď sa budú priťahovať ako plus a plus, alebo mínus a mínus,“ hovorí nemenovaný diplomatický zdroj. Podobnosti medzi Orbánom a Ficom idú aj ďalej. Obidvaja sa prezentujú ako zástupcovia obyčajného človeka (Orbán mu niekedy hovorí kisgazda, maloroľník), nepriatelia veľkokapitálu, vyznávači symbolov a expresívnej rétoriky, a samozrejme, obidvaja sú poslušní v Bruseli aj vo Washingtone. Dôležité sú aj rozdiely, osobitne vzťah ku komunizmu, ale zdá sa, že tak Orbánovi, ako aj Ficovi sa podarilo namiešať totožný ideologický kokteil populizmu s nacionálnou penou navrchu. Hlavne, aby sa jedno aj druhé dalo rýchlo mobilizovať. 

Orbán preto nepotrebuje nič vymýšľať, stačí, aby stavil na osvedčené karty: dvojité občianstvo, cesty maďarských politikov na slovenskom juhu, aktívnejšie využívanie Fóra Karpatskej kotliny, prípadne občasné prerieknutie o Felvidéku a podobne. Pre Orbána je dôležité, že ide v podstate iba o verbalizmy, ktorým však rozumejú nacionalisti na jednej aj druhej strane Dunaja. Navyše podobne ako Fico prepája národné požiadavky so sociálnymi, vďaka čomu pôsobia na Maďarov pozitívne, a o to ťažšie im bude budúca bratislavská vláda čeliť.

  

Jednou z prvých tém vzájomných vzťahov sa stane takzvané dvojité občianstvo. Ide o tému, ktorú sa Orbánovi nepodarilo presadiť v roku 2004, keď sa na referende nezúčastnilo dostatok voličov, aby jeho výsledok bol platný, keďže sa však za posledných šesť rokov maďarská politika významne nacionalizovala, dnes v tejto téme panuje konsenzus. „Je to delikátna otázka, ale v podstate všetci súhlasia, že ten zákon treba schváliť, najmä ako demonštráciu toho, že menšiny v zahraničí patria k nám,“ hovorí Gábor Horváth.

Je zaujímavé, že o tejto otázke sa v podstate v Budapešti ani nevedie diskusia. Liberáli, ktorí sa po posledných voľbách stratili z politickej scény, síce kládli otázky, čo to znamená byť Maďar a ako to bude vláda zisťovať, či znalosťou jazyka, dejín, alebo používaním maďarského priezviska, ale žiadne podobné diskusie na národnej úrovni neexistujú. Konzervatívnejšie ladení Maďari, naopak, návrh bagatelizujú, s poukazom na symbolickú rovinu, ktorá sa netýka ani tak slovenských Maďarov ako menšín žijúcich v nečlenských štátoch EÚ, najmä na Ukrajine a v Srbsku. Csaba Zahorán, historik z nadácie Terra Recognita, ktorý minulý týždeň na pozvanie .týždňa navštívil Bratislavu a diskutoval o Trianone a slovensko-maďarských vzťahoch, zdôrazňuje rumunský vzor: „Súčasná rumunská vláda zjednodušuje získanie rumunského občianstva občanom Moldavska. Nedáva ho automaticky, ale zjednodušila procedúry, ktoré boli doteraz trochu ponižujúce. Okrem symbolického gesta zahraničným Maďarom po nešťastnom referende v decembri 2004 je hlavným cieľom maďarskej vlády uľahčiť Maďarom žijúcim mimo EÚ pohyb po Maďarsku,“ hovorí pre .týždeň. István Kollai z rovnakej nadácie ho dopĺňa a vysvetľuje, že nie je normálne, aby „Maďari z USA mohli získať maďarské občianstvo jednoduchšie ako Maďari zo susedných krajín. Práve preto treba prijať nový zákon, ktorý podmienky zjednoduší. Nemali by robiť skúšky z maďarčiny, maďarskej histórie, ani preukazovať znalosti o maďarskom štáte,“ dodáva. Zatiaľ však nie je úplne jasné, či budú môcť noví občania aj voliť. Väčšina oslovených tvrdí, že si to, najmä vzhľadom na EÚ, nedokáže predstaviť, definitívnu odpoveď sa však dozvieme až po predložení návrhu zákona. Isté však je, že nech už Orbán predloží čokoľvek, strednú Európu to bude ďalej destabilizovať. Spájanie národa ponad hranice totiž vyvoláva zlé spomienky.

Už dnes je jasné, že okrem menšín, ktorých význam v zahraničnej politike Orbán povýši, sa ďalšia osobitná pozornosť dostane európskej politike. Maďarsko bude totiž v prvej polovici roku 2011 predsedajúcou krajinou EÚ, a to pre Slovensko znamená dve veci. Orbán si dá pozor, aby svoj kredit pred 1. januárom 2011 neznemožnil konfliktom s Bratislavou, súčasne sa však Slovensko musí pripraviť na to, že ako každé predsedníctvo Únie, aj to maďarské bude nastoľovať svoje témy. O tom, ktoré to budú, je zbytočné hádať. Odkaz z povolebnej Budapešti na predvolebné Slovensko je teda jasný. Ak nechce Bratislava ťahať za kratší koniec a čeliť tlaku Bupadešti, Bukurešti a prípadne Varšavy, ktorá nedávno kritizovala úroveň menšinových práv v Litve, nacionalisti nemajú vo vláde čo hľadať. Ich výstrelky totiž poškodzujú predovšetkým Slovensko. Či sa už volajú Ján Slota, alebo Marek Maďarič.