Minulé leto kritizoval v rozhovore pre .týždeň Viktor Nižňanský, prezident MESA 10, samosprávy, ktoré sa dali učičíkať vyhláseniami vlády, že kríza nebude taká hrozná. Ešte ani vo februári minulého roka si predstavitelia miest a obcí nepripúšťali, že ich kríza môže zasiahnuť. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) totiž vtedy podpísalo s vládou memorandum o boji proti kríze a súhlasilo s daňovými zmenami (zvýšenie nezdaniteľnej časti dane z príjmov fyzických osôb), ktoré samosprávam znížili príjmy. Dnes, keď sú výpadky z daní väčšie (oproti 1. štvrtroku 2009 je zníženie výnosu dane z príjmov fyzických osôb o 27,2 percenta) ako mnohí starostovia čakali, spoliehajú sa samosprávy na pomoc od ministerstva financií alebo musia konať samy - teda šetrit alebo zvyšovať miestne dane a poplatky. Rezort financií pomoc veľkodušne prisľúbil. Už koncom minulého roka poskytol samosprávam mimoriadnu dotáciu vo výške 100 miliónov eur a v marci tohto roku sľúbil dotáciu 33 miliónov eur, i keď samosprávy dúfali v 40 miliónov. Ministerstvo im odkázalo, aby šetrili. Jednorazové dotácie mestám a obciam však nie sú systémovým riešením, ale iba plátaním najväčších dier v miestnych rozpočtoch. Navyše sa tak finančná závislosť miest a obcí od centrálnej vlády prehlbuje, čo je v protiklade k myšlienke fiškálnej decentralizácie. "Samospráva by na výkon svojich kompetencií mala mať jasne vymedzené zdroje a samostatne o nich rozhodovať, a nie chodiť prosiť o peniaze do Bratislavy," myslí si analytik MESA 10 a odborník na decentralizáciu Ján Marušinec.
.problémy skoro všade
Keď sa .týždeň podujal zisťovať, ktoré obce a mestá sú najviac ohrozené krízou, zistil, že sú ich stovky. Podľa prieskumu INEKO z decembra minulého roka každá štvrtá obec očakáva vo svojom regióne veľké problémy so splácaním dlhodobých záväzkov. Na prieskume sa zúčastnilo 371 obcí všetkých veľkostí. Obrovské a vážne ťažkosti pripustilo až 90 obcí a 125 respondentov očakáva stredne veľké problémy. Nárast problémových obcí je zrejmý v porovnaní s číslami z konca roka 2008, keď ministerstvo financií evidovalo 145 obcí prekračujúcich zákonné limity na dlh a dlhovú službu. Údaje ku koncu roka 2009 ministerstvo ešte stále nemá k dispozícii.
Najviac sú ohrozené malé obce v chudobnejších regiónoch Slovenska s veľkou nezamestnanosťou. Ale výnimkou nie sú ani okresné a krajské mestá. Ratingová agentúra Moody's na konci minulého roka zhoršila hodnotenia úverovej spoľahlivosti Prešovu, Myjave aj Košiciam. Napríklad Devín je známy prípad obce pod nútenou správou a od februára tohto roku je v ozdravnom režime (stav, keď záväzky po lehote splatnosti prekročia 15 percent bežných príjmov rozpočtu z minulého roka) aj obec Podbranč pri Myjave. Podľa starostky tejto obce Viery Končitej sa obec dostala do problémov najmä preto, že riešila následky povodní a nesplácala faktúry za opravy ciest. Médiá prepierali aj prípady obcí v okolí Rimavskej Soboty, ako napríklad obce Stránskej či mestečka Tornale, ktoré bolo v ozdravnom režime už dvakrát. Problémy s neschváleným rozpočtom mali na začiatku roka Modra a Levoča.
Finančné suchoty majú aj samosprávne kraje (VÚC). Napríklad Bratislavský kraj je v rozpočtovom provizóriu. Podľa Ivety Tyšlerovej, hovorkyne Bratislavského samosprávneho kraja, musí župa bojovať s neuhradenými záväzkami z minulosti a nedotiahnutými investorskými plánmi bývalého vedenia. Tento rok bude z hľadiska výberu daňových príjmov ešte horší, ako bol ten predchádzajúci. V rozpočte kraja bude v porovnaní s minulým rokom chýbať približne 10 miliónov eur. Krajským samosprávam neostáva nič iné, iba šetrit a žiadať vládu o podobné nesystémové dotácie, aké dostali obce a mestá.
.príčiny zadlženia
Za dlhmi samospráv treba vidieť predovšetkým dôsledky hospodárskej krízy, ale nielen tie. Mestá a obce majú nižšie príjmy z podielu na dani z príjmu fyzických osôb (DPFO), keďže ľudia menej zarábajú. (Konkrétne čísla pozri v rámčeku). Chudobnejšie sú aj výbery miestnych daní a poplatkov. Často za dlhy môže aj neskúsené vedenie mesta či obce. Starostovia majú nereálne plány, hrnú sa do projektov, na ktoré nemajú dostatok financií a ľahkovážne sa zadlžujú. Dlhy niekedy spôsobia aj podnikatelia, ktorí presvedčia vedenie obce na rizikový projekt, pričom rátajú s tým, že podľa zákona obec nemôže vyhlásiť bankrot a ak projekt zlyhá, oni zaplatené dostanú.
Svoj podiel na zadlžovaní majú aj lákavé eurofondy. Obce si v snahe o ich získanie často musia požičať minimálne na 5-percentné spolufinancovanie. Ak však projekt nie je schválený, obciam zostane iba dlh, ktorý je často vyšší ako spomínaných 5 percent, pretože náklady na projektovú dokumentáciu sa často vyšplhajú aj na 20 percent z ceny projektu. Navyše sa tie projekty financujú refundáciou zdrojov. To znamená, že obec si najprv musí peniaze požičať a až po ich použití dostane financie späť. Formu predfinancovania by preto privítali viacerí starostovia.
K dlhom miest a obcí prispieva aj prenášanie kompetencií zo štátu na samosprávy bez adekvátneho finančného transferu. Okatým príkladom je Tomanovej zákon o sociálnych službách, podľa ktorého sa musia samosprávy starať o svojich dôchodcov a sociálne odkázaných občanov. Peniaze na to však nemajú. Podobne obce zaťažuje aj zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Mali ich financovať z vyšších príjmov z podielových daní, ale tie sa vinou krízy znížili.
.považská Bystrica
Mesto Považská Bystrica je v rozpočtovom provizóriu, pretože poslanci neschválili starostom navrhovaný rozpočet na tento rok.
Keď pred štyrmi rokmi Miroslav Adame, starosta Považskej Bystrice, preberal mesto, bol dlh 22 miliónov korún, dnes je už vyše 67 miliónov korún, teda asi 13 percent z bežných príjmov. Stále je to menej ako 60-percentný limit na zadlženosť, ktorú obciam určilo ministerstvo financií. Napriek tomu nárast o viac ako 40 miliónov starostu neteší. Príčiny zadlženosti vidí v kríze, v poklese výberu daní, ale aj vo výdavkoch na inžinierske siete pre nájomné byty, ktoré mesto ide stavať. "Nezamestnanosť v okrese bola pred krízou 5 percent a dnes je to 13 percent," uvádza starosta. V kríze chce mesto na Považí zabezpečovať iba základné vitálne funkcie mesta ako odpad, osvetlenie, dopravu a dokončiť rozbehnuté projekty. "Budeme sa snažiť aj o eurofondy, najmä na doriešenie parkovacích miest v centre mesta," dodáva Adame. Na príjmovej stránke starosta nechce íst cestou zvyšovania miestnych daní, ktoré sú v Považskej Bystrici iba na úrovni 70 percent slovenského priemeru. Skôr preferuje šetrenie na výdavkoch, napríklad zrušil odmeny pracovníkom mestského úradu. K prepúšťaniu sa však neuchýlil. Považská Bystrica, teda najmä jej centrum, však vyzerá, akoby sa tam šetrilo od revolúcie. Socialistický nádych mesto nestratilo, hoci na námestí (ak sa dá plocha medzi mestským úradom a obchodným domom tak nazvať) pribudlo pár moderných budov.
.oščadnica
Oščadnica je dlhá obec. Po ceste míňame penzióny a priváty rôznej kvality a vkusu. Turizmus sa v obci zrejme vypláca. Neďaleko je známe lyžiarske stredisko Veľká Rača. Plot pred obecným úradom je ovešaný tabuľami, ktoré hlásajú úspešne ukončené projekty obce z európskych peňazí. Obec už zrealizovala osem projektov, dnes má rozpracovaných ďalších deväť. Miloslav Šulgan, dlhoročný starosta obce, je na úspešné využitie eurofondov hrdý a hovorí, že nevyužiť by ich bolo hriechom. Na druhej strane priznáva, že aj pre ich čerpanie je jeho obec zdravo zadlžená. Zdravo podľa neho znamená, že obec peniaze neprejedla, ale investovala do ihrísk, škôlky či školy a na cezhraničnú spoluprácu s Poľskom. Plány sú aj na opravu námestia. Zadlženie odhaduje na 20 percent bežných príjmov.
Príčiny zadlženia obce sú aj v poklese príjmov z podielovej dane, ktorá tvorí viac ako 70 percent príjmov obce. Starosta ukazuje alarmujúco klesajúce čísla z prvých mesiacov tohto roku. Kým v januári dostali z daní 80 percent z januára 2009, v marci to už bolo iba 39,8 percenta. "Navyše, v minulom roku sa zo svahov vytratili Poliaci a Česi, a tak nám desaťnásobne klesla daň z ubytovania," dodáva Šulgan. Aktívny starosta sa nechce spoliehať na dodatočné dotácie od štátu, ale prepustil z obecného úradu 10 ľudí a zvýšil poplatky za komunálny odpad (o 30 percent) a za opatrovateľskú starostlivosť (o 70 percent). Miestne dane nezvyšoval. Zastavil aj väčšinu investičných výdavkov okrem tých z eurofondov.
.kremnica
Zuzana Balážová, primátorka Kremnice, spomína, ako optimisticky mesto robilo rozpočet na rok 2009. V marci už zaznamenali poklesy príjmov z podielových daní a iniciatívne rozpočet prerobili. Všetky výdavky krátili o 10 percent, šetrili na služobných cestách a prepúšťali. "Ministerstvo financií nám nič neporadilo, nedali nám žiadne inštrukcie, čísla podielových daní menili až v lete, a to už bolo neskoro," vysvetľuje starostka. Prezieravosť mesto ukázalo aj v tom, že v rokoch hojnosti pred krízou si ušetrilo hotovosť v rezervnom fonde, ktorý teraz používa a nemusí sa zadlžovať. Požičiavať si mesto bude iba na dofinancovanie niektorých projektov z eurofondov.
.zmena pravidiel
Napriek tomu, že obce dokážu šetrit, ich úspory nemôžu ohrozovať bežné fungovanie obce, ktoré podľa zákona musia zabezpečiť. ZMOS navrhuje zvýšenie podielu obcí na výnose z DPFO z dnešných 70,3 percenta na 75 percent alebo ponechať celý výnos z tej dane len územnej samospráve (časť dane ide aj štátu a časť VÚC). To ministerstvo financií zrejme nepripustí. Jeho hovorca to komentoval diplomaticky: "Otvorenie fiškálnej decentralizácie a prípadná zmena prerozdelenia výnosu je nielen ekonomická, ale aj politická otázka." A politická vôľa sa pred voľbami isto nenájde.
Ešte ďalej do budúcnosti vidí reformu financovania samospráv Ján Marušinec. Podľa neho sú základné predpoklady finančnej samostatnosti miest a obcí v posilnení miestnych daní. Daň z nehnuteľnosti by mali obce vyrubovať podľa trhovej hodnoty, a nie podľa tabuliek. Daň z motorových vozidiel by sa mohla rozšíriť na všetky autá, a obce by mohli zaviesť aj investorský poplatok. "Ten by mal slúžiť na to, aby sa pri každej stavbe nehandlovalo, aká križovatka sa opraví za peniaze investora, čo je priestor na korupciu," vysvetľuje analytik. Systém prerozdelenia podielových daní by zmenil tak, aby bol v prospech väčších miest a kládol väčší dôraz na populáciu v dôchodkovom veku. Napokon, VÚC by podľa neho mohli mať podiel aj na dani z príjmov právnických osôb, čo by ich zainteresovalo na regionálnom rozvoji.
Rozumné návrhy by mohli cez politikov prejsť skôr v zlých časoch, keď kríza bude ustupovať, snaha veci meniť bude minimálna. Ak by kríza pokračovala a mestá a obce by kričali o pomoc ešte hlasnejšie, možno by sa zopár rozumných vecí samosprávam podarilo presadiť.
Za hlavné príčiny poklesu príjmov miest primátori považujú dopady hospodárskej krízy v podobe znižovanie zamestnanosti, znižovanie miezd a s tým spojený pokles príjmov z dane z príjmov fyzických osôb. V Šahách podľa jej primátora Ľudovíta Pásztora dostali v roku 2009 o 16,7 % podielových daní menej ako v roku 2008. V tomto roku očakáva ešte hlbší pokles, keďže v mesiaci marec malo mesto príjem ani nie 50 % oproti marcu v minulom roku. V Poprade zaznamenali pokles objemu finančných zdrojov z podielových daní asi o 21 %. Jaromír Ješko, prednosta Mestského úradu Stará Turá, hovorí za prvé štyri mesiace tohto roku o prepade v porovnaní s minulým až o 40 %.
.problémy skoro všade
Keď sa .týždeň podujal zisťovať, ktoré obce a mestá sú najviac ohrozené krízou, zistil, že sú ich stovky. Podľa prieskumu INEKO z decembra minulého roka každá štvrtá obec očakáva vo svojom regióne veľké problémy so splácaním dlhodobých záväzkov. Na prieskume sa zúčastnilo 371 obcí všetkých veľkostí. Obrovské a vážne ťažkosti pripustilo až 90 obcí a 125 respondentov očakáva stredne veľké problémy. Nárast problémových obcí je zrejmý v porovnaní s číslami z konca roka 2008, keď ministerstvo financií evidovalo 145 obcí prekračujúcich zákonné limity na dlh a dlhovú službu. Údaje ku koncu roka 2009 ministerstvo ešte stále nemá k dispozícii.
Najviac sú ohrozené malé obce v chudobnejších regiónoch Slovenska s veľkou nezamestnanosťou. Ale výnimkou nie sú ani okresné a krajské mestá. Ratingová agentúra Moody's na konci minulého roka zhoršila hodnotenia úverovej spoľahlivosti Prešovu, Myjave aj Košiciam. Napríklad Devín je známy prípad obce pod nútenou správou a od februára tohto roku je v ozdravnom režime (stav, keď záväzky po lehote splatnosti prekročia 15 percent bežných príjmov rozpočtu z minulého roka) aj obec Podbranč pri Myjave. Podľa starostky tejto obce Viery Končitej sa obec dostala do problémov najmä preto, že riešila následky povodní a nesplácala faktúry za opravy ciest. Médiá prepierali aj prípady obcí v okolí Rimavskej Soboty, ako napríklad obce Stránskej či mestečka Tornale, ktoré bolo v ozdravnom režime už dvakrát. Problémy s neschváleným rozpočtom mali na začiatku roka Modra a Levoča.
Finančné suchoty majú aj samosprávne kraje (VÚC). Napríklad Bratislavský kraj je v rozpočtovom provizóriu. Podľa Ivety Tyšlerovej, hovorkyne Bratislavského samosprávneho kraja, musí župa bojovať s neuhradenými záväzkami z minulosti a nedotiahnutými investorskými plánmi bývalého vedenia. Tento rok bude z hľadiska výberu daňových príjmov ešte horší, ako bol ten predchádzajúci. V rozpočte kraja bude v porovnaní s minulým rokom chýbať približne 10 miliónov eur. Krajským samosprávam neostáva nič iné, iba šetrit a žiadať vládu o podobné nesystémové dotácie, aké dostali obce a mestá.
.príčiny zadlženia
Za dlhmi samospráv treba vidieť predovšetkým dôsledky hospodárskej krízy, ale nielen tie. Mestá a obce majú nižšie príjmy z podielu na dani z príjmu fyzických osôb (DPFO), keďže ľudia menej zarábajú. (Konkrétne čísla pozri v rámčeku). Chudobnejšie sú aj výbery miestnych daní a poplatkov. Často za dlhy môže aj neskúsené vedenie mesta či obce. Starostovia majú nereálne plány, hrnú sa do projektov, na ktoré nemajú dostatok financií a ľahkovážne sa zadlžujú. Dlhy niekedy spôsobia aj podnikatelia, ktorí presvedčia vedenie obce na rizikový projekt, pričom rátajú s tým, že podľa zákona obec nemôže vyhlásiť bankrot a ak projekt zlyhá, oni zaplatené dostanú.
Svoj podiel na zadlžovaní majú aj lákavé eurofondy. Obce si v snahe o ich získanie často musia požičať minimálne na 5-percentné spolufinancovanie. Ak však projekt nie je schválený, obciam zostane iba dlh, ktorý je často vyšší ako spomínaných 5 percent, pretože náklady na projektovú dokumentáciu sa často vyšplhajú aj na 20 percent z ceny projektu. Navyše sa tie projekty financujú refundáciou zdrojov. To znamená, že obec si najprv musí peniaze požičať a až po ich použití dostane financie späť. Formu predfinancovania by preto privítali viacerí starostovia.
K dlhom miest a obcí prispieva aj prenášanie kompetencií zo štátu na samosprávy bez adekvátneho finančného transferu. Okatým príkladom je Tomanovej zákon o sociálnych službách, podľa ktorého sa musia samosprávy starať o svojich dôchodcov a sociálne odkázaných občanov. Peniaze na to však nemajú. Podobne obce zaťažuje aj zákon o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Mali ich financovať z vyšších príjmov z podielových daní, ale tie sa vinou krízy znížili.
.považská Bystrica
Mesto Považská Bystrica je v rozpočtovom provizóriu, pretože poslanci neschválili starostom navrhovaný rozpočet na tento rok.
Keď pred štyrmi rokmi Miroslav Adame, starosta Považskej Bystrice, preberal mesto, bol dlh 22 miliónov korún, dnes je už vyše 67 miliónov korún, teda asi 13 percent z bežných príjmov. Stále je to menej ako 60-percentný limit na zadlženosť, ktorú obciam určilo ministerstvo financií. Napriek tomu nárast o viac ako 40 miliónov starostu neteší. Príčiny zadlženosti vidí v kríze, v poklese výberu daní, ale aj vo výdavkoch na inžinierske siete pre nájomné byty, ktoré mesto ide stavať. "Nezamestnanosť v okrese bola pred krízou 5 percent a dnes je to 13 percent," uvádza starosta. V kríze chce mesto na Považí zabezpečovať iba základné vitálne funkcie mesta ako odpad, osvetlenie, dopravu a dokončiť rozbehnuté projekty. "Budeme sa snažiť aj o eurofondy, najmä na doriešenie parkovacích miest v centre mesta," dodáva Adame. Na príjmovej stránke starosta nechce íst cestou zvyšovania miestnych daní, ktoré sú v Považskej Bystrici iba na úrovni 70 percent slovenského priemeru. Skôr preferuje šetrenie na výdavkoch, napríklad zrušil odmeny pracovníkom mestského úradu. K prepúšťaniu sa však neuchýlil. Považská Bystrica, teda najmä jej centrum, však vyzerá, akoby sa tam šetrilo od revolúcie. Socialistický nádych mesto nestratilo, hoci na námestí (ak sa dá plocha medzi mestským úradom a obchodným domom tak nazvať) pribudlo pár moderných budov.
.oščadnica
Oščadnica je dlhá obec. Po ceste míňame penzióny a priváty rôznej kvality a vkusu. Turizmus sa v obci zrejme vypláca. Neďaleko je známe lyžiarske stredisko Veľká Rača. Plot pred obecným úradom je ovešaný tabuľami, ktoré hlásajú úspešne ukončené projekty obce z európskych peňazí. Obec už zrealizovala osem projektov, dnes má rozpracovaných ďalších deväť. Miloslav Šulgan, dlhoročný starosta obce, je na úspešné využitie eurofondov hrdý a hovorí, že nevyužiť by ich bolo hriechom. Na druhej strane priznáva, že aj pre ich čerpanie je jeho obec zdravo zadlžená. Zdravo podľa neho znamená, že obec peniaze neprejedla, ale investovala do ihrísk, škôlky či školy a na cezhraničnú spoluprácu s Poľskom. Plány sú aj na opravu námestia. Zadlženie odhaduje na 20 percent bežných príjmov.
Príčiny zadlženia obce sú aj v poklese príjmov z podielovej dane, ktorá tvorí viac ako 70 percent príjmov obce. Starosta ukazuje alarmujúco klesajúce čísla z prvých mesiacov tohto roku. Kým v januári dostali z daní 80 percent z januára 2009, v marci to už bolo iba 39,8 percenta. "Navyše, v minulom roku sa zo svahov vytratili Poliaci a Česi, a tak nám desaťnásobne klesla daň z ubytovania," dodáva Šulgan. Aktívny starosta sa nechce spoliehať na dodatočné dotácie od štátu, ale prepustil z obecného úradu 10 ľudí a zvýšil poplatky za komunálny odpad (o 30 percent) a za opatrovateľskú starostlivosť (o 70 percent). Miestne dane nezvyšoval. Zastavil aj väčšinu investičných výdavkov okrem tých z eurofondov.
.kremnica
Zuzana Balážová, primátorka Kremnice, spomína, ako optimisticky mesto robilo rozpočet na rok 2009. V marci už zaznamenali poklesy príjmov z podielových daní a iniciatívne rozpočet prerobili. Všetky výdavky krátili o 10 percent, šetrili na služobných cestách a prepúšťali. "Ministerstvo financií nám nič neporadilo, nedali nám žiadne inštrukcie, čísla podielových daní menili až v lete, a to už bolo neskoro," vysvetľuje starostka. Prezieravosť mesto ukázalo aj v tom, že v rokoch hojnosti pred krízou si ušetrilo hotovosť v rezervnom fonde, ktorý teraz používa a nemusí sa zadlžovať. Požičiavať si mesto bude iba na dofinancovanie niektorých projektov z eurofondov.
.zmena pravidiel
Napriek tomu, že obce dokážu šetrit, ich úspory nemôžu ohrozovať bežné fungovanie obce, ktoré podľa zákona musia zabezpečiť. ZMOS navrhuje zvýšenie podielu obcí na výnose z DPFO z dnešných 70,3 percenta na 75 percent alebo ponechať celý výnos z tej dane len územnej samospráve (časť dane ide aj štátu a časť VÚC). To ministerstvo financií zrejme nepripustí. Jeho hovorca to komentoval diplomaticky: "Otvorenie fiškálnej decentralizácie a prípadná zmena prerozdelenia výnosu je nielen ekonomická, ale aj politická otázka." A politická vôľa sa pred voľbami isto nenájde.
Ešte ďalej do budúcnosti vidí reformu financovania samospráv Ján Marušinec. Podľa neho sú základné predpoklady finančnej samostatnosti miest a obcí v posilnení miestnych daní. Daň z nehnuteľnosti by mali obce vyrubovať podľa trhovej hodnoty, a nie podľa tabuliek. Daň z motorových vozidiel by sa mohla rozšíriť na všetky autá, a obce by mohli zaviesť aj investorský poplatok. "Ten by mal slúžiť na to, aby sa pri každej stavbe nehandlovalo, aká križovatka sa opraví za peniaze investora, čo je priestor na korupciu," vysvetľuje analytik. Systém prerozdelenia podielových daní by zmenil tak, aby bol v prospech väčších miest a kládol väčší dôraz na populáciu v dôchodkovom veku. Napokon, VÚC by podľa neho mohli mať podiel aj na dani z príjmov právnických osôb, čo by ich zainteresovalo na regionálnom rozvoji.
Rozumné návrhy by mohli cez politikov prejsť skôr v zlých časoch, keď kríza bude ustupovať, snaha veci meniť bude minimálna. Ak by kríza pokračovala a mestá a obce by kričali o pomoc ešte hlasnejšie, možno by sa zopár rozumných vecí samosprávam podarilo presadiť.
Za hlavné príčiny poklesu príjmov miest primátori považujú dopady hospodárskej krízy v podobe znižovanie zamestnanosti, znižovanie miezd a s tým spojený pokles príjmov z dane z príjmov fyzických osôb. V Šahách podľa jej primátora Ľudovíta Pásztora dostali v roku 2009 o 16,7 % podielových daní menej ako v roku 2008. V tomto roku očakáva ešte hlbší pokles, keďže v mesiaci marec malo mesto príjem ani nie 50 % oproti marcu v minulom roku. V Poprade zaznamenali pokles objemu finančných zdrojov z podielových daní asi o 21 %. Jaromír Ješko, prednosta Mestského úradu Stará Turá, hovorí za prvé štyri mesiace tohto roku o prepade v porovnaní s minulým až o 40 %.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.