.írske veľvyslanectvo patrí síce medzi najmenšie, ale sídli na Hviezdoslavovom námestí. Okrem iného s výhľadom na miesto, kde dnes stojí pamätník Sviečkovej demonštrácie z roku 1988. Írska veľvyslankyňa Kathryn Coll ochotne súhlasila so stretnutím, s redaktorom .týždňa iniciatívne komunikovala priamo emailom. Dohodli sme si stretnutie, poslali sme dopredu svoje otázky a ocenili jej ochotu. Je piatok, krátko predpoludním, sedíme v príjemnej a pomerne rozľahlej zasadačke a prichádza prvý šok. "Je mi ľúto, ale na žiadnu položenú otázku vám neodpoviem. Zároveň vás žiadam, aby ste z nášho stretnutia nič necitovali. Chcem vám iba vysvetliť náš postoj a prezentovať stanovisko," začína ráznym tónom stretnutie veľvyslankyňa. Vyjadrím prekvapenie, veď celá naša komunikácia smerovala k rozhovoru o otázkach, ktoré sme dopredu poslali. Zaujímalo nás napríklad, prečo írska ambasáda podporuje pochod za "zrovnoprávnenie gejov, lesieb, bi, transgender a intersex ľudí", ako sa to uvádza na internetovej stránke podujatia, hoci v Írsku majú rovnakú legistívu ako my na Slovensku. "Žiadne odpovede som vám nesľúbila," reaguje na to pani Coll. Neostáva mi teda, než prisľúbiť, že podmienky dodržím a v článku použijem iba opis stretnutia.
.írska káva
Keď to zredukujem, .týždeň zaujímali iba dve veci. Po prvé, čo vedie ambasádu k podpore podujatia, ktoré presadzuje ciele, ktoré nie sú naplnené ani na zelenom ostrove a po druhé, prečo podporili práve pochod, ktorý sa uskutoční krátko pred slovenskými voľbami a za istých okolností môže mať aj politické dôsledky. Pani Coll odmietla použitie slova "podpora" aj paralelu s Írskom. Jej konkrétne názory tak zostanú zapísané iba v mojom bloku. Navyše, keďže sa ponáhľala na ďalšie stretnutie, náš rozhovor sa skončil predtým, než som stihol vypiť ponúknutú kávu. Mal som z toho zmiešané pocity. Na jednej strane mimoriadna ochota stretnúť sa, skloňovanie spoločenskej diverzity, tolerancie a práva na vyjadrenie názoru, na druhej strane rázne odmietnutie odpovedať na otázky a možnosť citovať ich. Namiesto rozhovoru mi pani Coll ponúkla oficiálne stanovisko s tvrdením, že írska ambsáda sa spolu s ďalšími rozhodla vyslať signál, že "právo na slobodu názoru sa týka slovenských gejov rovnako ako kohokoľvek iného." Neostáva než súhlasiť. S malou poznámkou, že nikto predsa nespochybňuje právo na vyjadrenie názoru, ale otázky smerujú k podstate toho, o čo pochodujúcim homosexuálom ide a čoho je írska ambasáda oficiálnym partnerom. Jediná veta v oficiálnom stanovisku, ktorá sa tej témy dotýka, znie, že "zákonné obmedzenia samy osebe rovnosť negarantujú."
.myslí si to môj prezident
Rovnaký problém sa riešil aj na americkej ambasáde. Spojené štáty sú zaujímavé tým, že ich antidiskrimančná legislatíva v niektorých oblastiach za slovenskou dokonca "zaostáva". Vo vyše 40 štátoch USA homosexuálne páry podobne ako na Slovensku nepožívajú manželské výhody, pričom v niektorých štátoch boli také výhody odmietnuté v referendách. Prečo teda Američania u nás presadzujú niečo, čo nemajú vo vlastnej federálnej legislatíve? Keith Eddins, chargé d´affaires americkej ambasády a momentálne najvyššie postavený diplomat USA na Slovensku, odpovedal na otázku priamo: "Je to ľudskoprávna agenda, ktorej sa vláda USA venuje. Máte absolútne pravdu, že v USA nemáme uzákonené gej-manželstvo, ale keď sa pozriete na stanovisko prezidenta Obamu a súčasnej vlády USA, podporujeme to." Keith Eddins, podobne ako všetci oslovení diplomati, verí, že ide najmä o to, aby boli tie názory slobodne prezentované. Pýtam sa ho, či by veľvyslanectvo USA rovnako podporilo aj pochod, ktorý by sa nijako nedotkol dôstojnosti a práv iných, ale jeho hlavným heslom by bol presný opak - nesúhlas so zrovnoprávnením homosexuálnych párov s manželstvom muža a ženy. Chargé d´affaires najskôr odpovie, že by to nepodporil, pričom by nikomu právo na podobný pochod neupieral. Neskôr sa doplní, že ide o hypotetickú otázku a že podobný projekt by posúdili, keby bol riadne podaný. Rozhovor je otvorený a priateľský. Pýtam sa, či sa neobáva, že kredit americkej ambasády podporou podobných aktivít v očiach mnohých ľudí klesne, pričom zasadzovanie sa veľvyslanectva USA za ľudské práva počas komunizmu či posledných 20 rokov (naposledy v prípade sudcu Harabina) boli pre Slovensko veľmi dôležité. "Vôbec nie, ide predsa o otázku dôstojnosti a ľudských práv," odpovedá. Lenže Slovensko je predsa tolerantná a demokratická krajina, nikto nespochybňuje právo pochod usporiadať a na rozdiel od iných krajín u nás neexistuje príklad násilia voči osobám akejkoľvek sexuálnej menšiny a všetky prípadné pracovnoprávne spory, ku ktorým aj tak nedochádza, chráni legislatíva EÚ. Keith Eddins uznáva, že Slovensko je tolerantná krajina, uvádza príklad, ako v televíznych seriáloch vystupujú homosexuálne postavy, stále má však pocit, že homosexuáli sa na Slovensku úplne slobodne necítia. Prípadné politické konzekvencie vzhľadom na blížiace sa voľby odmieta a na obranu postupu svojho veľvyslanectva uvádza príklad Švédska, ktoré vraj v USA tiež podobné akcie podporuje.
.čo na to Washington?
O reakciu sme telefonicky požiadali aj asi pol tucta amerických kongresmanov, tak demokratov, ako aj republikánov. V úrade senátora Johna Kerryho, ktorý je predsedom vplyvného senátneho výboru pre zahraničné veci, kde sa schvaľujú veľvyslanci, reagovať odmietli a odkázali nás na ministerstvo zahraničných vecí. Tlačové odbory republikánskych kongresmanov Rona Paula a Chrisa Smitha si vyžiadali viac podkladov a postup svojej ambasády komentovali len všeobecnou vetou, že nesúhlasia, ak ambasády intervenujú do domácej agendy iných štátov. Do uzávierky .týždňa však prisľúbené vyhlásenie nezaslali.
.v mene Jej veličenstva
Oslovili sme aj ďalšie ambasády. Holandská ambasáda poskytla stanovisko emailom. Podobne ako v ostatných prípadoch, aj pre Holanďanov ide o otázku ľudských práv, pričom považujú za dôležité, aby sa o podobných aktivitách na Slovensku hovorilo. V Holandskom kráľovstve tú diskusiu dokonca otvárajú kresťansko-demokratickí ministri. Napriek vyťaženosti počas volebného týždňa krátke stanovisko poskytla aj ambasáda Veľkej Británie. Veľvyslanec Michael Roberts v ňom píše, že: "podporovanie individuálnych ľudských práv bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo pohlavie je súčasťou toho, čo britské ambasády robia po celom svete". Zaujímavé by bolo vedieť, či sa to týka aj moslimských krajín, na to však v e-mailovej korešpondencii už nezostal priestor. Británia, kde v poslednom období prišlo k viacerým príkladom diskriminácie za uplatnenie práva na výhradu vo svedomí si však - povedané slovami Michaela Robertsa - myslí, že "legislatíva vrátane zákonov EÚ nie vždy predchádza tomu, aby lesby, gejovia, bisexuáli a transsexuáli čelili porušovaniu ľudských práv."
Otázkou teda zostáva: prečo budú diplomati viacerých západných štátov v máji v Bratislave pochodovať kvôli niečomu, čo na Slovensku problémom nie je a za niečo, čo často neobsahuje ani legislatíva ich vlastných krajín?
.írska káva
Keď to zredukujem, .týždeň zaujímali iba dve veci. Po prvé, čo vedie ambasádu k podpore podujatia, ktoré presadzuje ciele, ktoré nie sú naplnené ani na zelenom ostrove a po druhé, prečo podporili práve pochod, ktorý sa uskutoční krátko pred slovenskými voľbami a za istých okolností môže mať aj politické dôsledky. Pani Coll odmietla použitie slova "podpora" aj paralelu s Írskom. Jej konkrétne názory tak zostanú zapísané iba v mojom bloku. Navyše, keďže sa ponáhľala na ďalšie stretnutie, náš rozhovor sa skončil predtým, než som stihol vypiť ponúknutú kávu. Mal som z toho zmiešané pocity. Na jednej strane mimoriadna ochota stretnúť sa, skloňovanie spoločenskej diverzity, tolerancie a práva na vyjadrenie názoru, na druhej strane rázne odmietnutie odpovedať na otázky a možnosť citovať ich. Namiesto rozhovoru mi pani Coll ponúkla oficiálne stanovisko s tvrdením, že írska ambsáda sa spolu s ďalšími rozhodla vyslať signál, že "právo na slobodu názoru sa týka slovenských gejov rovnako ako kohokoľvek iného." Neostáva než súhlasiť. S malou poznámkou, že nikto predsa nespochybňuje právo na vyjadrenie názoru, ale otázky smerujú k podstate toho, o čo pochodujúcim homosexuálom ide a čoho je írska ambasáda oficiálnym partnerom. Jediná veta v oficiálnom stanovisku, ktorá sa tej témy dotýka, znie, že "zákonné obmedzenia samy osebe rovnosť negarantujú."
.myslí si to môj prezident
Rovnaký problém sa riešil aj na americkej ambasáde. Spojené štáty sú zaujímavé tým, že ich antidiskrimančná legislatíva v niektorých oblastiach za slovenskou dokonca "zaostáva". Vo vyše 40 štátoch USA homosexuálne páry podobne ako na Slovensku nepožívajú manželské výhody, pričom v niektorých štátoch boli také výhody odmietnuté v referendách. Prečo teda Američania u nás presadzujú niečo, čo nemajú vo vlastnej federálnej legislatíve? Keith Eddins, chargé d´affaires americkej ambasády a momentálne najvyššie postavený diplomat USA na Slovensku, odpovedal na otázku priamo: "Je to ľudskoprávna agenda, ktorej sa vláda USA venuje. Máte absolútne pravdu, že v USA nemáme uzákonené gej-manželstvo, ale keď sa pozriete na stanovisko prezidenta Obamu a súčasnej vlády USA, podporujeme to." Keith Eddins, podobne ako všetci oslovení diplomati, verí, že ide najmä o to, aby boli tie názory slobodne prezentované. Pýtam sa ho, či by veľvyslanectvo USA rovnako podporilo aj pochod, ktorý by sa nijako nedotkol dôstojnosti a práv iných, ale jeho hlavným heslom by bol presný opak - nesúhlas so zrovnoprávnením homosexuálnych párov s manželstvom muža a ženy. Chargé d´affaires najskôr odpovie, že by to nepodporil, pričom by nikomu právo na podobný pochod neupieral. Neskôr sa doplní, že ide o hypotetickú otázku a že podobný projekt by posúdili, keby bol riadne podaný. Rozhovor je otvorený a priateľský. Pýtam sa, či sa neobáva, že kredit americkej ambasády podporou podobných aktivít v očiach mnohých ľudí klesne, pričom zasadzovanie sa veľvyslanectva USA za ľudské práva počas komunizmu či posledných 20 rokov (naposledy v prípade sudcu Harabina) boli pre Slovensko veľmi dôležité. "Vôbec nie, ide predsa o otázku dôstojnosti a ľudských práv," odpovedá. Lenže Slovensko je predsa tolerantná a demokratická krajina, nikto nespochybňuje právo pochod usporiadať a na rozdiel od iných krajín u nás neexistuje príklad násilia voči osobám akejkoľvek sexuálnej menšiny a všetky prípadné pracovnoprávne spory, ku ktorým aj tak nedochádza, chráni legislatíva EÚ. Keith Eddins uznáva, že Slovensko je tolerantná krajina, uvádza príklad, ako v televíznych seriáloch vystupujú homosexuálne postavy, stále má však pocit, že homosexuáli sa na Slovensku úplne slobodne necítia. Prípadné politické konzekvencie vzhľadom na blížiace sa voľby odmieta a na obranu postupu svojho veľvyslanectva uvádza príklad Švédska, ktoré vraj v USA tiež podobné akcie podporuje.
.čo na to Washington?
O reakciu sme telefonicky požiadali aj asi pol tucta amerických kongresmanov, tak demokratov, ako aj republikánov. V úrade senátora Johna Kerryho, ktorý je predsedom vplyvného senátneho výboru pre zahraničné veci, kde sa schvaľujú veľvyslanci, reagovať odmietli a odkázali nás na ministerstvo zahraničných vecí. Tlačové odbory republikánskych kongresmanov Rona Paula a Chrisa Smitha si vyžiadali viac podkladov a postup svojej ambasády komentovali len všeobecnou vetou, že nesúhlasia, ak ambasády intervenujú do domácej agendy iných štátov. Do uzávierky .týždňa však prisľúbené vyhlásenie nezaslali.
.v mene Jej veličenstva
Oslovili sme aj ďalšie ambasády. Holandská ambasáda poskytla stanovisko emailom. Podobne ako v ostatných prípadoch, aj pre Holanďanov ide o otázku ľudských práv, pričom považujú za dôležité, aby sa o podobných aktivitách na Slovensku hovorilo. V Holandskom kráľovstve tú diskusiu dokonca otvárajú kresťansko-demokratickí ministri. Napriek vyťaženosti počas volebného týždňa krátke stanovisko poskytla aj ambasáda Veľkej Británie. Veľvyslanec Michael Roberts v ňom píše, že: "podporovanie individuálnych ľudských práv bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo pohlavie je súčasťou toho, čo britské ambasády robia po celom svete". Zaujímavé by bolo vedieť, či sa to týka aj moslimských krajín, na to však v e-mailovej korešpondencii už nezostal priestor. Británia, kde v poslednom období prišlo k viacerým príkladom diskriminácie za uplatnenie práva na výhradu vo svedomí si však - povedané slovami Michaela Robertsa - myslí, že "legislatíva vrátane zákonov EÚ nie vždy predchádza tomu, aby lesby, gejovia, bisexuáli a transsexuáli čelili porušovaniu ľudských práv."
Otázkou teda zostáva: prečo budú diplomati viacerých západných štátov v máji v Bratislave pochodovať kvôli niečomu, čo na Slovensku problémom nie je a za niečo, čo často neobsahuje ani legislatíva ich vlastných krajín?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.