Grécky bankrot bude znamenať to, že štát odmietne splácať svoje dlhy a úroky z nich. Medzinárodný menový fond (MMF) pravdepodobne bude riadiť reštrukturalizáciu jeho dlhov formou výmeny starých dlhopisov za nové s nižšou úrokovou mierou. Alebo môže nastať "mäkký bankrot", keď Grécko radšej nahradí dnešné dlhy novými dlhmi, ako by ich malo splatiť v hotovosti. Ktorúkoľvek cestu bankrotu si tá krajina vyberie, pre veriteľov Grécka to bude znamenať, že dostanú menej peňazí, ako im tento štát dlhuje.
.nereálne ciele
Jediná cesta, ako sa Grécko môže vyhnúť bankrotu, je zosekať budúce rozpočtové deficity na takú úroveň, aby zahraniční a domáci investori boli ochotní ho ďalej financovať. Minimálne by to malo byť na takej úrovni, aby sa zastavil rast pomeru dlhov k HDP. Aby sa to dosiahlo, musel by dnešný rozpočtový deficit, ktorý tvorí 14 percent HDP, klesnúť na 5 percent alebo menej. Aby Grécko splnilo maastrichtské kritériá týkajúce sa výšky dlhu k HDP na úroveň 60 percent, musí znížiť ročné rozpočtové deficity až na 3 percentá HDP. Ten cieľ by malo splniť - podľa ministrov financií štátov eurozóny - do roku 2012. To znamená, že by Gréci mali znížiť deficit o viac ako 10 percent, čo by znamenalo radikálne znížiť vládne výdavky alebo dramaticky zvýšiť dane, prípadne urobiť oboje naraz.
Odhliadnuc od toho, že tie kroky sú politicky ťažko dosiahnuteľné, mali by aj negatívny dopad na domáci dopyt a tým aj na výrobu a zamestnanosť. Nezamestnanosť je v Grécku už dnes na úrovni 10 percent a jeho HDP by mal, podľa odhadov, klesať ročne o viac ako 4 percentá, čo spôsobí ešte vyššiu nezamestnanosť.
Spomalenie ekonomickej aktivity pre vysoké dane a znížené vládne výdavky spôsobí ďalší pokles vo výbere daní a zvýši potrebu výdavkov na nezamestnaných.
Takže každé euro, ktoré sa ušetrí na zníženie deficitu, prinesie menej ako euro skutočnej rozpočtovej úspory. To znamená, že plánované zvyšovanie daní a šetrenie v štátnej správe bude musieť byť väčšie ako 10 percent HDP, aby sa dosiahol trojpercentný rozpočtový deficit. Rozpočtové škrty sú jednoducho vždy sprevádzané poklesom ekonomiky, a preto je krach Grécka nevyhnutný.
.na vine je euro
Grécko by sa tomu scenáru mohlo vyhnúť len v prípade, že by nebolo v eurozóne. Ak by malo stále svoju národnú menu, mohlo by ju devalvovať a zároveň sprísniť fiškálnu politiku. Devalvovaná mena by spôsobila, že grécky vývoz by sa zvýšil a grécke domácnosti a firmy by nahradili dovážaný tovar domácim. Zvýšený dopyt po domácom tovare by zvýšil grécke HDP, zvýšil výber daní a znížil výdavky vlády na nezamestnaných. Skrátka, rozpočtová konsolidácia by bola ľahšia, keby Grécko malo vlastnú menovú politiku. Grécke členstvo v eurozóne je teda hlavnou príčinou dnešného veľkého deficitu. Je to preto, lebo Grécko je už viac ako desaťročia bez vlastnej meny, a preto nedostalo signály z trhu, že jeho dlhy rastú neúmerne. Keby Grécko malo svoju menu a nebolo v eurozóne, výrazný rast ponuky štátnych dlhopisov by spôsobil pád kurzu drachmy a aj úroky z dlhopisov by vzrástli. Ale keďže grécke dlhopisy boli považované za podobné ako dlhopisy iných krajín eurozóny, tak ich úroky nerástli, hoci sa Gréci zadlžovali. Napokon úroky z úverov začali rásť až vtedy, keď sa trh začal báť možného krachu.
Podstatný nárast úrokov z gréckych dlhopisov v porovnaní s nemeckými za posledné týždne ukazuje, že trh považuje krach za pravdepodobný. Kombinácia pôžičiek od členov eurozóny a od MMF môže priniesť Grécku dostatok likvidity na to, aby bankrot na chvíľu oddialilo. Na oplátku za tú pomoc bude musieť akceptovať bolestivé rozpočtové škrty a pád HDP. Napokon, Grécko, ale aj ostatné krajiny eurozóny, budú musieť prijať fakt, že krajina nie je schopná splácať svoje dlhy. Keď to pochopia, Grécko vyhlási bankrot.
Autor je profesor ekonómie na Harvard University.
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
.nereálne ciele
Jediná cesta, ako sa Grécko môže vyhnúť bankrotu, je zosekať budúce rozpočtové deficity na takú úroveň, aby zahraniční a domáci investori boli ochotní ho ďalej financovať. Minimálne by to malo byť na takej úrovni, aby sa zastavil rast pomeru dlhov k HDP. Aby sa to dosiahlo, musel by dnešný rozpočtový deficit, ktorý tvorí 14 percent HDP, klesnúť na 5 percent alebo menej. Aby Grécko splnilo maastrichtské kritériá týkajúce sa výšky dlhu k HDP na úroveň 60 percent, musí znížiť ročné rozpočtové deficity až na 3 percentá HDP. Ten cieľ by malo splniť - podľa ministrov financií štátov eurozóny - do roku 2012. To znamená, že by Gréci mali znížiť deficit o viac ako 10 percent, čo by znamenalo radikálne znížiť vládne výdavky alebo dramaticky zvýšiť dane, prípadne urobiť oboje naraz.
Odhliadnuc od toho, že tie kroky sú politicky ťažko dosiahnuteľné, mali by aj negatívny dopad na domáci dopyt a tým aj na výrobu a zamestnanosť. Nezamestnanosť je v Grécku už dnes na úrovni 10 percent a jeho HDP by mal, podľa odhadov, klesať ročne o viac ako 4 percentá, čo spôsobí ešte vyššiu nezamestnanosť.
Spomalenie ekonomickej aktivity pre vysoké dane a znížené vládne výdavky spôsobí ďalší pokles vo výbere daní a zvýši potrebu výdavkov na nezamestnaných.
Takže každé euro, ktoré sa ušetrí na zníženie deficitu, prinesie menej ako euro skutočnej rozpočtovej úspory. To znamená, že plánované zvyšovanie daní a šetrenie v štátnej správe bude musieť byť väčšie ako 10 percent HDP, aby sa dosiahol trojpercentný rozpočtový deficit. Rozpočtové škrty sú jednoducho vždy sprevádzané poklesom ekonomiky, a preto je krach Grécka nevyhnutný.
.na vine je euro
Grécko by sa tomu scenáru mohlo vyhnúť len v prípade, že by nebolo v eurozóne. Ak by malo stále svoju národnú menu, mohlo by ju devalvovať a zároveň sprísniť fiškálnu politiku. Devalvovaná mena by spôsobila, že grécky vývoz by sa zvýšil a grécke domácnosti a firmy by nahradili dovážaný tovar domácim. Zvýšený dopyt po domácom tovare by zvýšil grécke HDP, zvýšil výber daní a znížil výdavky vlády na nezamestnaných. Skrátka, rozpočtová konsolidácia by bola ľahšia, keby Grécko malo vlastnú menovú politiku. Grécke členstvo v eurozóne je teda hlavnou príčinou dnešného veľkého deficitu. Je to preto, lebo Grécko je už viac ako desaťročia bez vlastnej meny, a preto nedostalo signály z trhu, že jeho dlhy rastú neúmerne. Keby Grécko malo svoju menu a nebolo v eurozóne, výrazný rast ponuky štátnych dlhopisov by spôsobil pád kurzu drachmy a aj úroky z dlhopisov by vzrástli. Ale keďže grécke dlhopisy boli považované za podobné ako dlhopisy iných krajín eurozóny, tak ich úroky nerástli, hoci sa Gréci zadlžovali. Napokon úroky z úverov začali rásť až vtedy, keď sa trh začal báť možného krachu.
Podstatný nárast úrokov z gréckych dlhopisov v porovnaní s nemeckými za posledné týždne ukazuje, že trh považuje krach za pravdepodobný. Kombinácia pôžičiek od členov eurozóny a od MMF môže priniesť Grécku dostatok likvidity na to, aby bankrot na chvíľu oddialilo. Na oplátku za tú pomoc bude musieť akceptovať bolestivé rozpočtové škrty a pád HDP. Napokon, Grécko, ale aj ostatné krajiny eurozóny, budú musieť prijať fakt, že krajina nie je schopná splácať svoje dlhy. Keď to pochopia, Grécko vyhlási bankrot.
Autor je profesor ekonómie na Harvard University.
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.