Sociálni a asociálni

Povinné výdavky štátu na penzie, zdravotné poistenie, školstvo či poľnohospodárstvo sú na úrovni 80 až 90 percent z príjmov štátneho rozpočtu. Je takmer nemožné ich znižovať, politici to považujú za samovraždu. Výnimkou je nová česká strana TOP 09, ktorá povedala voličom, že nezmyselné výdavky sú grécka či maďarská cesta do pekla, a že ich treba efektívne skresať skôr, ako to nariadi MMF.
V Grécku sa vyplácali odmeny štátnym zamestnancom i za to, že chodili načas do práce. Vyplácali sa 13. a 14. dôchodky, mzdy v štátnom sektore boli násobkami miezd v súkromnej sfére. Penzie boli na úrovni profesorských platov u nás. Namiesto efektivity existovalo kupovanie voličov. Možný krach Grécka a jeho dôsledky pre celú eurozónu sú problémom. Slovenská časť pôžičky bude približne na úrovni jednej miliardy eur. V čomsi je to správne, nemôžeme iba čerpať výhody. Nedá sa byť v NATO a nebyť v misiách, alebo byť v eurozóne a neplatiť.
Ale naša miliarda bude cenou za budovanie gréckeho sociálneho štátu (inak je to toľko, o koľko predražuje spolok okolo Fica náklady na budovanie diaľnic). Ak sú vianočná pomoc seniorom žobráckym príspevkom, minimálna mzda, nepružný zákonník práce či boj proti súkromným investorom atribútmi sociálneho štátu, potom nepovedú k blahobytu, ale len k zvýšeniu nezamestnanosti.
Fico rád straší pravicou ako skupinou asociálnych politikov, ktorí chcú ničiť chudobných ľudí. Nezmysel. Navyše, žiadna pravica tu nie je. Odvodový bonus nemôže nahradiť ostatné programové ciele, snaha novopečenej líderky predbiehať Smer zľava je blud, a zamieňanie kresťanskej solidarity s rovnostárstvom tiež. Ak už aj pravicoví novinári začínajú horovať za vyššie dane namiesto vyššej zodpovednosti ľudí, Slovensko sa tejto infekcie ťažko zbaví. Na tom nič nezmenia ani tohtoročné voľby. Možno na chvíľu zmiznú nomenklatúrnici, aby sa o pár rokov objavili pod iným názvom.