V stredu Komisia sprchu ešte schladila, keď odhad koncoročného schodka navýšila z rozpočtovaných 3,7 miliardy eur na rovné 4 miliardy. Už druhý rok po sebe sa pritom nehráme o fazuľky. Rok by musel byť takmer o polovicu dlhší, aby sme tú sumu na daniach zaplatili.
Niežeby to bola nejaká prekvapivá správa. To len minister financií odmieta dať súhlas na zvolanie daňového výboru, ktorý by negatívny vývoj verejných rozpočtov oficiálne priznal. Doteraz sa vyhováral na chýbajúcu prognózu Komisie a Národnej banky Slovenska, hoci v minulých rokoch mu ich absencia vôbec neprekážala. Pravdepodobnosť, že výbor zvolá v rozumnom čase, je minimálna z dvoch dôvodov. Národná banka sa (pravdepodobne zhodou okolností) chystá zverejniť svoju prognózu až v júni (minulý rok tak urobila na začiatku apríla) a teda výhovorka bude naďalej platiť. Druhým dôvodom sú už zverejnené prognózy deficitu alebo indície štyroch z piatich neštátnych členov tohto výboru. Ani jedna nie je nižšia ako 6 %, a najväčší skeptici varujú pred rizikom prekročenia - 7 %.
Skepticizmus je pritom namieste. Daňové príjmy za tretinu roka sú nižšie o 8 % v porovnaní s katastrofálnym minulým rokom. Nelichotivý vývoj síce možno vylepšia dane zaplatené podnikateľmi, ktorí si preložili daňové priznanie na koniec júna, ale nižšie výdavky domácností, rast nezamestnanosti a pomalšie rastúca priemerná mzda nedávajú veľa nádejí na zlepšenie. Predpovedaný najvyšší rast HDP v Únii v tomto roku si tak môžeme strčiť za klobúk, verejná správa každého z nás neochotou šetriť zadlží približne o ďalších 800 eur.
Nová vláda bude pri preberaní žezla stáť už po pazuchy v bahne. Zdedí verejnú správu, ktorá nepostrehla dvojročnú hospodársku recesiu. Verejnú správu, v ktorej mzdy napriek prudkému prepadu daňových príjmov vzrástli minulý rok o 5 %. Záväzok naďalej zvyšovať dôchodky i napriek tomu, že počet prispievateľov klesol o viac než 100 000 a ich priemerná mzda sa zvýšila len štatisticky, vďaka väčšej váhe zamestnancov s vyššími mzdami. Rast HDP, ktorý bude len slabou ozvenou revu bývalého stredoeurópskeho tigra.
Vyrovnať rozpočet s týmito parametrami v rámci jedného volebného obdobia bude vyžadovať kus šťastia v podobe nečakaného oživenia zahraničných ekonomík a ochoty najprv priznať skutočný stav, a potom škrtať výdavky hrubým perom. Keď sa však človek pozrie do volebných programov, vidí tam ďalšie diaľnice, nové a vyššie sociálne dávky, zvyšovanie platov učiteľov a zdravotníkov. Všetky strany zdôrazňujú zjednotenie výberu daní odvodov, akoby to malo byť nové opatrenie a záruka trvalého rastu príjmov. Mylne. Na druhej strane rozpočtu je však podozrivé ticho. Strany akoby nechceli pochopiť význam slova škrtať. Vyhýbajú sa konkrétnym návrhom opatrení na znižovanie počtu zamestnancov štátu. Z diaľky obchádzajú úpravy prvého piliera, ktorý má na svedomí podstatnú časť schodku. Populárne sú akurát elektronické aukcie a centrálne obstarávanie. Iste, sú to nevyhnutné opatrenia, ale ani tie nezmenia motiváciu zamestnancov štátu obchádzať zákon a zvýhodňovať známych. Bez škrtania to nepôjde. Strana, ktorá nedokáže vymenovať úsporné opatrenia za 1,5 až 2 miliardy eur, vládu a nás z bahna nevytiahne. Spolieha sa totiž buď na prudký rast ekonomiky, alebo na zvyšovanie daní.
Niežeby to bola nejaká prekvapivá správa. To len minister financií odmieta dať súhlas na zvolanie daňového výboru, ktorý by negatívny vývoj verejných rozpočtov oficiálne priznal. Doteraz sa vyhováral na chýbajúcu prognózu Komisie a Národnej banky Slovenska, hoci v minulých rokoch mu ich absencia vôbec neprekážala. Pravdepodobnosť, že výbor zvolá v rozumnom čase, je minimálna z dvoch dôvodov. Národná banka sa (pravdepodobne zhodou okolností) chystá zverejniť svoju prognózu až v júni (minulý rok tak urobila na začiatku apríla) a teda výhovorka bude naďalej platiť. Druhým dôvodom sú už zverejnené prognózy deficitu alebo indície štyroch z piatich neštátnych členov tohto výboru. Ani jedna nie je nižšia ako 6 %, a najväčší skeptici varujú pred rizikom prekročenia - 7 %.
Skepticizmus je pritom namieste. Daňové príjmy za tretinu roka sú nižšie o 8 % v porovnaní s katastrofálnym minulým rokom. Nelichotivý vývoj síce možno vylepšia dane zaplatené podnikateľmi, ktorí si preložili daňové priznanie na koniec júna, ale nižšie výdavky domácností, rast nezamestnanosti a pomalšie rastúca priemerná mzda nedávajú veľa nádejí na zlepšenie. Predpovedaný najvyšší rast HDP v Únii v tomto roku si tak môžeme strčiť za klobúk, verejná správa každého z nás neochotou šetriť zadlží približne o ďalších 800 eur.
Nová vláda bude pri preberaní žezla stáť už po pazuchy v bahne. Zdedí verejnú správu, ktorá nepostrehla dvojročnú hospodársku recesiu. Verejnú správu, v ktorej mzdy napriek prudkému prepadu daňových príjmov vzrástli minulý rok o 5 %. Záväzok naďalej zvyšovať dôchodky i napriek tomu, že počet prispievateľov klesol o viac než 100 000 a ich priemerná mzda sa zvýšila len štatisticky, vďaka väčšej váhe zamestnancov s vyššími mzdami. Rast HDP, ktorý bude len slabou ozvenou revu bývalého stredoeurópskeho tigra.
Vyrovnať rozpočet s týmito parametrami v rámci jedného volebného obdobia bude vyžadovať kus šťastia v podobe nečakaného oživenia zahraničných ekonomík a ochoty najprv priznať skutočný stav, a potom škrtať výdavky hrubým perom. Keď sa však človek pozrie do volebných programov, vidí tam ďalšie diaľnice, nové a vyššie sociálne dávky, zvyšovanie platov učiteľov a zdravotníkov. Všetky strany zdôrazňujú zjednotenie výberu daní odvodov, akoby to malo byť nové opatrenie a záruka trvalého rastu príjmov. Mylne. Na druhej strane rozpočtu je však podozrivé ticho. Strany akoby nechceli pochopiť význam slova škrtať. Vyhýbajú sa konkrétnym návrhom opatrení na znižovanie počtu zamestnancov štátu. Z diaľky obchádzajú úpravy prvého piliera, ktorý má na svedomí podstatnú časť schodku. Populárne sú akurát elektronické aukcie a centrálne obstarávanie. Iste, sú to nevyhnutné opatrenia, ale ani tie nezmenia motiváciu zamestnancov štátu obchádzať zákon a zvýhodňovať známych. Bez škrtania to nepôjde. Strana, ktorá nedokáže vymenovať úsporné opatrenia za 1,5 až 2 miliardy eur, vládu a nás z bahna nevytiahne. Spolieha sa totiž buď na prudký rast ekonomiky, alebo na zvyšovanie daní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.