Klienta zaujíma jediné – koľko zarobí

Po latinsky to je kyslík. Tak ako človek potrebuje pre život kyslík, tak si myslím, že potrebuje aj peniaze a my mu ich vieme zarobiť. Dokonca si niekto myslí, že peniaze potrebuje viac ako kyslík. (Úsmev.)

Takmer všetci obchodníci s cennými papiermi predávajú klientom produkty niekoho iného a berú si za to províziu. My si najprv s klientom urobíme vzťah, zistíme kde a ako chce investovať, aké riziko je ochotný podstúpiť a vytvoríme mu investičné portfólio. Pridaná hodnota je v tom, že my sa staráme, čo pre klienta kúpime, ako to kúpime a kedy to predáme.

Poviem to na príklade. Všetky veľké banky obchodujú s menami, ale robia to na svoje účty. Tieto obchody robia obchodníci, ktorí sedia v takzvanom „zlatom srdci“ banky. Nepracujú primárne pre bankových klientov, ale pre banky samotné a zarábajú im obrovské peniaze. My robíme presne to isté, ale na účet klienta a pre klienta. To nie je privátne bankovníctvo, ale úplne iný produkt.

Spoločnosti, ktoré robia wealth manažment, síce  tiež vytvoria klientovi portfólio produktov, ale sú tam produkty iných spoločnosti. To my nerobíme. Obchodujeme priamo.

Obchodujeme na devízových trhoch. Celý náš tím tvoria ľudia, ktorí tú prácu robili dlhé roky pre komerčné banky, takže majú skúsenosti. Orientujeme sa na rozvíjajúce sa trhy a ich meny a obchodujeme s menovými derivátmi.

Kurz meny sa pohybuje na nejakej krivke sínusoide a my menu kupujeme, keď je kurz dole a predávame, ak stúpne. Zarábame na rozdiele tej ceny. To je však ten najjednoduchší obchodný model, teda klasické spotové alebo forwardové obchody. Na derivát sa tento obchod mení, ak z neho urobíte investičnú stratégiu. Spojíte niekoľko forwardov dokopy, ale väčšinou ide o opcie, teda špekulácie na vývoj kurzu do budúcnosti. V stratégii môžete mať aj viac opcií na rôzne meny.

Štandardne banky na medzibankovom trhu obchodujú denne milión eur. My držíme pozície denne na objemoch od 30 do 150 miliónov eur.

My držíme menšiu časť reálnych peňazí (zálohu či kolaterál) na účtoch v banke, a tá nám požičia väčšiu časť peňazí, ale iba virtuálne, na uskutočnenie obchodu. Ale tie virtuálne peniaze sa na trhu reálne zobchodujú. Ja urobím obchod cez slovenskú banku, ona zavolá do londýnskej a tam ten obchod reálne prebehne. Takže ja mám napríklad v banke 100-tisíc eur, ale chcem urobiť obchod za milión. Banka mi zvyšok požičia a na finančných trhoch sa zobchoduje celý milión.

Samozrejme. Naši analytici aj obchodníci sledujú dve veci. Fundamentálne, ako vývoj ekonomiky a politiky. Tie faktory však kurz ovplyvňujú väčšinou dlhodobo. Katastrofy môžu mať na kurz aj krátkodobý vplyv. Robia si aj technickú analýzu vývoja kurzov, kde vstupuje štatistika a sledujú sa výkyvy kurzov v minulosti. Podľa nej sa snažíme predpovedať budúci vývoj kurzu. Obchod je však často založený iba na skúsenostiach dílera a jeho pocite.

Obchodujeme aj s tureckou lírou a juhoafrickým random. Ale na trhoch strednej a východnej Európy je zatiaľ stále veľký investičný priestor a nemusíme sa hnať na iné trhy. Navyše tým trhom najlepšie rozumieme. Najviac obchodujeme s poľským zlotým a maďarským forintom, ale vieme, že ak nám pribudne kapitál, budeme sa musieť pohnúť aj inde. 

To je síce pravda, ale je to dlhodobý proces, ktorý bude trvať ešte minimálne 4-5 rokov. My sa už dnes pozeráme na iné potenciálne trhy. Ale na výrazný presun našich investícii na tieto trhy máme ešte dosť času.

Ja by som ich rozdelil na dve skupiny. Prvú tvoria tí bohatší, ktorí rozumejú obchodovaniu s menami, majú veľké úspory a vedia, že sa pri týchto obchodoch dá veľmi dobre zarobiť, ale aj prerobiť. Dané riziko im stojí za to, pretože nemôže ohroziť ich celkovú finančnú situáciu. Do týchto rizikových operácií totiž spravidla investujú iba malú časť svojich veľkých portfólií.  Druhú skupinu tvoria najmä manažéri, v skratke silnejšia stredná vrstva. Tí majú síce menej peňazí, ale majú pravidelný vysoký príjem, ktorý im dovoľuje časť svojho portfólia vložiť do operácií, ktoré im môžu vyniesť zisk, ktorý sa pohybuje na hraniciach 20-30 percent ročne. Keďže majú menej peňazí, spravidla investujú percentuálne väčšiu časť svojho osobného portfólia, ale dané riziko im tiež stojí za to. 

Nie, my podľa zákona nemôžeme nič garantovať, ale to nerobia ani bankové asset manažmenty. Rozdiel medzi nami a nimi je v tom, že oni majú rôzne poplatky, ako vstupné, výstupné a za transakcie. My poplatky nemáme.

Máme podiel na zisku z obchodu. Z toho, čo pre klienta zarobíme, si berieme zväčša polovicu. Ak klient investuje viac ako pol milióna eur, rokujeme o jeho rizikovom profile a odmene pre nás individuálne.

Ak si beriete polovicu zisku a hovoríte o tom, že klient môže zarobiť ročne okolo 20 percent, to znamená, že celkovo zarobíte dva krát toľko?

Presne tak. Minulý rok naši klienti inkasovali viac ako 20 percent v priemere. Oblasť v ktorej podnikáme my, tvorí úplnú špičku ľadovca finančných operácií. Je to oblasť, kde sa dá zarobiť naozaj veľa peňazí a ľudia, ktorí sa v tom pohybujú to vedia.

Klient. Ale jeho riziko rozkladáme. Napríklad pri štandardných obchodoch keď vidíme, že sa strata blíži k 20 % uzatvoríme pozície a ukončíme to. Málokedy sa stáva, že klient prerobí viac. Okrem toho, mieru svojej ochoty riskovať si klient stanovuje pri vstupe ku nám sám. Keď povie, že miera jeho ochoty riskovať končí na 20-tich percentách, uzatvoríme mu pozíciu v momente, kedy sa strata dotkne 20-tich percent. Ale platí aj to, že čím menšie riziko si klient stanoví, tým menší môže byť jeho zisk. Pretože napríklad medzi 20-timi a 30-percentami prípadnej straty je ešte dlhá doba, kedy sa kurz môže zhúpnuť do plusu a vtedy povedzme ten, kto stanovil riziko na 30 percent zarobí, ale ten menej odvážny nie, pretože sme mu zavreli pozíciu pri 20 percentnej strate.

Pri akciách a dlhopisoch sa môže stať, že zrazu nie je kupec. Kríza to ukázala v plnej miere. Keď akcie a dlhopisy letia  dole, zrazu ich nemáte komu predať a iba sa pozeráte, ako prichádzate o peniaze. Pri menových operáciách máte cenu a kupca vždy. V úvodzovkách zlej meny sa viete vždy rýchlo zbaviť a minimalizovať tak prípadnú stratu. Menové obchody sa nikdy nezastavia, ale akciové a dlhopisové áno.

Pozitívne. Trh je rozkolísanejší, a preto máme viac príležitosti ako zarobiť. Kríza tiež spôsobila, že ťahúňom stredoeurópskeho trhu už nie je Slovensko, ale Poľsko. Navyše, dnes už neplatia poučky, ktoré sme sa učili o vývoji kurzov v škole o tom, že kurz kopíruje hodnotu vývozu a dovozu z krajiny. Dnes kurz ovplyvňujú na 90 percent pohyby takzvaných hot money medzi obchodníkmi, ako sme my. 

My na to nemáme dostatočné objemy. Na to, aby ste dokázali pohnúť kurzom o desatinky, musíte mať pár miliárd eur.  Keď ale pozorne sledujete dianie na trhu, viete takýto prípadný útok odhaliť a zarobiť na ňom veľa peňazí.

Od rána sledujem svoje pootvárané pozície na rôzne kurzy. Ak nie som pri počítači, musím to sledovať na mobile alebo mať čísla v hlave. Slovenské banky, prostredníctvom ktorých obchodujeme aj my, robia obchody od pol deviatej do piatej, ale londýnske aj dlhšie, americké tiež. Neobchoduje sa síce 24 hodín denne, ale stále sa niečo deje. Môj pracovný deň sa končí, až keď spím. 

Bežný obchod ako forward, môžem to urobiť elektronicky, ale pri opciách, ktoré sú zložitejšie, to robím telefonicky. Opýtam sa človeka na linke na cenu a uzatvoríme obchod. 

Myslím si, že našich klientov zaujíma iba jedno jediné – koľko zarobili peňazí. Ak sa s tým niekde pochvália, je to naša reklama. Ale ja nemám problém verejne priznať, že zarábame desiatky percent, pretože aj to je naša reklama.

Zatiaľ najmä referenciou a povesťou, pretože ľudia, ktorí nás poznajú vedia, že vieme zarábať. Našou ambíciou je však prilákať väčší počet solventných ľudí a ukázať im, ako sa dajú zarábať peniaze. Nepotrebujeme ich síce veľa, ale musia mať voľné zdroje, ochotu riskovať a hlavne musia chcieť zarobiť. 

Roman Farkaš vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po štúdiu pracoval na oddelení Treasury v Tatra Banke ako obchodník na devízových trhoch, neskôr sa venoval najmä obchodovaniu s devízovými derivátmi. V rokoch 2001 – 2003 pracoval ako vedúci oddelenia Treasury v Slovenskom Telekome, kde mal na starosti riadenie devízových rizík a správu pohľadávok spoločnosti. Dnes vlastní firmu Oxys Capital, ktorá poskytuje investičné služby ako obchodník s cennými papiermi.