.prekvapil vás úspech vašej knihy na Slovensku?
To ma naozaj prekvapil. Ja som tú knihu písal hlavne preto, aby Česi pochopili Slovensko. Viem totiž, že ho nechápu. Začal som to teda písať pre Čechov, ale postupne som sa snažil, aby z toho niečo mali aj Slováci. Slovenský názor na moju knihu ma zaujíma oveľa viac než český. A ten úspech v Česku aj na Slovensku som vôbec nečakal.
.predáva sa kniha dobre aj v Česku?
V Česku to bola tri týždne najpredávanejšia kniha vôbec, štvrtý týždeň bola na druhom mieste.
.aké témy zo Slovenska zaujímajú poslucháčov Českého rozhlasu?
Ono to funguje tak, že ja posielam do Česka to, čo zaujíma mňa. Samozrejme som si vedomý toho, že sú niektoré veci, ktoré robiť musím. Musím venovať pozornosť tomu, ako sa vyvíja česká turistika, musím porovnávať Česko a Slovensko, sledovať ekonomické témy. Stále musím ako novinár vnímať aj slovensko-maďarský spor, no a excesy Slotu, Fica a Mečiara – to sú také „špeky" – čo zase povedali, čím sa blysli. A informujem aj o záležitostiach, ktoré my v Česku momentálne nemáme: absurdnosti ako „rohlíkový" zákon, vlastenecký zákon a podobné bizarnosti.
.ako vidíte slovenské média? Sú iné ako české?
.ako vidíte slovenské média? Sú iné ako české?
Spravodajstvo v slovenských médiách spočíva v tom, že sa začína v parlamente a na Úrade vlády. Novinári nejdú do terénu a nehovoria s ľuďmi, ktorí sú na ulici, nejdú do továrne, nejdú do krčmy. Udeje sa to iba výnimočne. Napríklad sa to podarilo v prípade Jozefa Težiara – to bola tá známa kauza, keď sa Fico musel ospravedlniť. Bol to človek, ktorý mal skutočný problém. Takých ľudí by mali novinári nájsť a na ich príbehoch svoje texty stavať. Politikov a analytikov by si mali zobrať iba ako background. Aj keď vláda o niečom rozhodne, novinár musí ísť za obyčajným človekom na dedinu a zistiť, ako tá konkrétna vec naňho dopadne. To je podľa mňa základný problém slovenských novinárov: začínajú hore, no mali by začínať dole.
.sú slovenskí novinári v niečom iní ako českí?
Vážnym problémom je, že tu chýbajú novinári, ktorí majú nad päťdesiat. V Česku tí ľudia sú. Slovenskí novinári sú väčšinou „malí kluci". Chýba tu jedna dôležitá generácia novinárov. Keď som bol na zasadnutí NATO v Bratislave, tak najmladší novinári tam boli zo Slovenska. Okrem nich tam boli starí matadori v kravatách, ktorí sa celý život venujú problematike bezpečnosti. Slováci tam poslali nejaké dvadsaťpäťročné dievča, ktoré hovorí po anglicky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.