Reč je o Francúzovi Thierrym Guettovi, ktorý žije v L.A., hovorí si Terry a vlastní obchod s „vintage“ handrami, ktoré predáva za x-násobnú maržu. Terry zarába na Američanoch, ktorí sú za tričko adidas z 80. rokov ochotní zaplatiť horibilné sumy, a po nociach sa venuje svojej vášni: chodí nakrúcať chlapcov, ako po stenách svetových metropol zanechávajú svoje diela.
Od svojho parížskeho bratranca Space Invadera sa dostane k Shepardovi Fareymu, chlapíkovi, čo nakreslil ten slávny červeno-modrý Obama portrét (a ktorého súdia za nepovolené použitie cudzej fotografie), a od Fareyho nakoniec aj k Banksymu.
Diváci idú zväčša do kina, aby videli Banksyho, ale ten ostáva rovnako prízračný, ako doteraz. Na kamere sa objavuje v nič-neukazujúcej kapucni a so skresleným audiozáznamom hlasu. Únik cez obchod s darčekovými predmetmi (neviem sa dočkať ako si s názvom poradia chlapci a dievčatá zo slovenskej asociácie filmových prekladateľov) však aj napriek efemérnosti hlavnej star street artu stojí za videnie. Vyznieva totiž ako ďalší z radu Banksyho partizánskych diel: pozeráte sa na niečo, čo sa v skutočnosti pozerá na vás. Street art ustúpi do úzadia a hlavným bodom programu sa stane enfant terrible Terry, ktorý sa s Banksyho frankensteinovskou pomocou (nie je jasné, nakoľko vedomou) z asistenta a samozvaného kameramana sám stane „umelcom“. Jeho výstava je znôškou okopírovaného a zrecyklovaného pop-artu, to však laickú aj umeleckú verejnosť (nás?) neodradí od toho, aby v deň vernisáže nestáli hodiny v rade. Terry za pár dní predá toľko diel, že sa z neho stane milionár. Jeho asistenti si myslia, že je blázon. Street umelci majú na tvárach veľmi kyslé a zmätené výrazy. Terry je nadšený, najmä sám sebou.
Od začiatku sa vlastne až tak veľa nezmenilo: Terry len dotiahol to, čo robil aj predtým, do dokonalosti. Za bezcenné braky zapýtal hrozné peniaze. A ľudia sa chytili.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.