Každý slovenský advokát, ktorý sa vecou začal seriózne zaoberať, rýchlo pochopil, že vec je vykonštruovaná. Každý z nich sa aj trocha snažil, ale báli sa. Potom, keď našich na krajskom súde odsúdili, sa otec Romana Brázdu rozhodol pre českého advokáta Dr. Vrbu. Na procese práve on predniesol nezabudnuteľnú vetu: „Tak, ako sú tu títo ľudia, tu môže byť hocikto iný, napríklad preto, že má modré oči, lebo nič iné proti týmto ľuďom nie je.“ Po tom zážitku sme sa aj my okamžite rozhodli pre advokáta z Čiech. Moja priateľka z Prahy ma k Dr. Motejlovi priamo zaviedla. Obhajoval totiž jej priateľov po roku 1968.
Najprv ma iba ticho počúval. Asi hodinu. Potom mi povedal, že to bude problém, že je Čech, nech si to teda premyslím. Potom zašla za ním aj matka M. Kocúra a on to zobral. Pri stretnutí na súde mi povedal, že sa k tomu cítil zaviazaný naším rozhovorom. Keď v roku 1988 podávali všetci naši advokáti Petíciu proti rozsudku, on ju niesol. Bol to slušný človek.
Eva Andrášiková, sestra Milana Andrášika, odsúdeného v Kauze Cervanová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.