V hlavnej úlohe: ŽENA

Okrem nich však mali spoločný ešte iný, na prvý pohľad možno menej zrejmý element. Z deviatich inscenácií boli v siedmich hlavnými a v štyroch jedinými hrdinkami ženy. Ak možno festivalový výber považovať za reprezentatívny, potom stredobodom záujmu slovenského divadla bola v uplynulých mesiacoch žena, a to aj v kontexte rodových stereotypov a rovnosti príležitostí. Napriek tomu, že viaceré z inscenácií čerpali z obrazu ženy z predminulého či minulého storočia, na aktuálnosti to téme rozhodne neubralo. Stačí spomenúť nízke zastúpenie žien v politike, v rozhodovaní, nižšie mzdy, nezaplatenú rodičovskú dovolenku znižujúcu dôchodok (nedajbože sa dovtedy aj rozviesť), či násilie páchané na ženách...

.hrdinky a režisérky
Vzory hrdiniek, ktoré vo svojej dobe dokázali, že tzv. mužskú prácu vedia robiť aj ony, ponúkla martinská inscenácia A budeme ši šepkať o štyroch slovenských spisovateľkách konca 19. a začiatku 20. storočia (E. Maróthy-Šoltésová, H. Gregorová, Ľ. Podjavorinská, T. Vansová), ale aj bratislavská polodokumentárna monodráma M.H.L. o prvej slovenskej divadelnej režisérke, exmanželke neskoršieho prezidenta Magdaléne Husákovej-Lokvencovej. Obe inscenácie, komponované ako koláž autobiografických textov a činohry, charakterizovala výrazná výtvarná štylizácia. A budeme si šepkať (réžia: Kamil Žiška) bola poetická, krehká, priam éterická. Naproti tomu M.H.L. režisérky a herečky Slávy Daubnerovej, ktorá vznikla v alternatívnom Štúdiu 12, plnokrvne kombinovala dokumentárny odstup a činoherné emócie.
Nasledovníčky našla Husáková-Lokvencová aj na tohtoročnej Novej dráme. Štyri z deviatich inscenácií totiž režírovali ženy. Mohlo by sa zdať, že režisérky majú v slovenskom divadle porovnateľné postavenie ako režiséri. Opak je pravda. Napriek tomu, že divadelnú réžiu na VŠMU vyštudovali viaceré, mnohé z nich sa jej už nevenujú. Aktívne režisérky pritom dnes možno stretnúť predovšetkým v autorských projektoch na alternatívnych scénach. V kamenných divadlách je ich výskyt sporadický. Stále angažmán tam nemá ani jedna. Prečo?

.ženské problémy
Naspäť k festivalu! V štúrovskej histórii a literatúre čerpali podnety tvorkyne alternatívneho divadla Non.garde z Bratislavy. Experiment Od Maríny (réžia: Zuzana Šimová) vznikol na motívy básne Marína Andreja Sládkoviča. V nej sa autor vyznal z lásky k žene, ktorú rodičia vydali proti jej vôli za iného muža. Tri herečky predstavili rôzne pohľady na stereotypný život Maríny na vidieku. Výrazným prvkom scénografie boli kocky - symbol náhody a nemožnosti zobrať život do vlastných rúk. To totiž v 19. storočí slovenské ženy rozhodne urobiť nemohli.
Emotívnym príkladom zápasu o vnútornú, ale aj vonkajšiu slobodu bola inscenácia Mikve Izraelčanky Hadar Galron, v ktorej sa osem žien spojilo proti domácemu násiliu a spoločenskej pretvárke. V inscenácii bratislavského divadla Aréna (réžia: Michal Dočekal) však nebol stereotypný pohľad na ženu a jej úlohu v spoločnosti vymedzený len nepriestrelnou náukou židovskej viery. Násilie páchané na ženách je totiž primárne otázkou jednotlivcov, ktorí zlyhávajú pod tlakom okolia, a následne aj problémom celej spoločnosti, ktorá by ho mala razantne odmietnuť a odstrániť. Hoci záverečná revolta hrdiniek pôsobila zidealizovane, bez nej by sa životy týchto žien nikdy nezmenili.
Znásilnenie ženy manželom alkoholikom bolo jedným z motívov, ktoré formou tanca vyjadrila aj inscenácia projekt.svadba (réžia: Mariana Ďurčeková, Ján Luterán) divadla Stanica Žilina-Záriečie. Tá hravým spôsobom prezentovala vidiecke svadobné zvyky, ale aj niekedy prostoduché zmýšľanie budúcich manželov, ktoré stálo v kontraste k strastiam života po svadbe. Škoda, že táto inscenácia, plná živelnej energie, bola len akousi mládežníckou hrou bez invenčnejšieho názoru na fenomén svadby. Špecifický pohľad na rodové stereotypy, spojené nielen s ňou, si totiž zvolená téma priam vyžadovala.
Identitu ženy skúmali na festivale aj Iveta Horváthová a Jana Juráňová, ktorých krátke hry tvorili súčasť vizuálne pútavej inscenácie banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí Sarkofágy a bankomaty (réžia: Marián Pecko). V pozadí tohto originálneho projektu stála ďalšia žena - dramatička a dramaturgička Anna Grusková, ktorá iniciovala vznik generačných výpovedí súčasných slovenských autorov a autoriek pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie.

.a Hollyroth
Mužský prvok reprezentovali na tohtoročnej Novej dráme napríklad spomínaní banskobystrickí herci, ale primárne Robert Roth. Heroický výkon podal v inscenácii SND HOLLYROTH (réžia: Rastislav Ballek), v ktorej sa ako národný buditeľ Ján Hollý musel popasovať nielen s hexametrom eposu Svätopluk, ale aj s bernolákovčinou.
Hoci organizátorom Novej drámy - Divadelnému ústavu a bratislavskému divadlu Aréna išlo primárne o prezentáciu najlepších inscenácií súčasnej drámy a umeleckú konfrontáciu divadiel, nevyvrátiteľným ostáva fakt, že počas festivalu schválila vláda Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013 a súbežne s ním bežala aj kampaň Európskej komisie poukazujúca na rodový mzdový rozdiel. Náhoda? Hádam nie, veď vyspelá Európa žije otázkou rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí už niekoľko rokov. Žeby to tvorivá časť slovenskej divadelnej obce cítila rovnako?


Grand Prix:
* projekt.svadba (Stanica Žilina-Záriečie)
Zvláštna cena poroty:
* Sarkofágy a bankomaty (Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica)
* HOLLYROTH (Slovenské národné divadlo, Bratislava)
Cena študentskej poroty
* HOLLYROTH (Slovenské národné divadlo, Bratislava)
Cena bratislavského diváka
* A budeme si šepkať (Slovenské komorné divadlo, Martin)

Súťaž Dráma 2009
1. miesto: Lukáš Brutovský (Na obed) a Gabriela Alexová (Drobný popkorn v noci)
2. neudelené
3. miesto: Iveta Horváthová (Omrvinky)