Udialo sa tak niekoľko mesiacov po skončení jej predchodkyne Dievča za milión a niekoľko týždňov po úspechu prvej série Superstar na Markíze. Súbežne s tým bežala v televízii ďalšia špecifická slovenská mutácia kontajnerovej šou Mojsejovci.
.ako Ján Ďurovčík pochyboval
V tom čase populárni psychológovia a mediálni analytici súdili, že šou bude oveľa menej sledovaná ako Superstar, pretože tanec je predsa len špecifickejší žáner ako spev, nie je to vraj taká masová záležitosť, a predpovedali, že bez škandálov, vzťahov a kontroverzií to nepôjde. Ján Ďurovčík, vtedy ešte nepobozkaný budúcim porotcovaním v Let's Dance, bol síce rád, že sa nezabúda v televízii na tanec, ale ako sa vyjadril pre denník SME, medializácia projektu v ňom vzbudzuje pochybnosť, či takéto zviditeľňovanie tancu pomôže. I ostatní taneční profesionáli sa podobne zdržanlivo tešili a obávali súčasne.
Napokon to bola relatívne úspešná šou, i keď nedosiahla čísla Dievčaťa za milión. Mala však dobrú odozvu v médiách a dnes už televízii JOJ ani spolutvorcovi myšlienky Fredymu Ayisimu nikto nezoberie prvenstvo a zásluhy na následnom nevídanom náraste záujmu o tanec každého druhu. Vyprodukovalo to široké amatérske podhubie, podnietilo profesionalizáciu amatérov a zvýšilo kvalitu profesionálov. Žiadna väčšia televízna šou sa už nezaobíde bez tanečnej skupiny a ich výkony sú na celkom inej choreografickej i výkonnostnej úrovni ako pred rokom 2005.
V súčasnosti na Markíze vrcholí štvrtá séria Let's Dance, na JOJ-ke práve skončila konkurenčná Showdance. Divácky úspešné bolo aj na súcit hrajúce a reláciu Modré z neba predznamenávajúce Bailando. Tanečníci vyhrali multižánrovú súťaž Slovensko má talent, a to i napriek tomu, že vo svete v tejto súťaži vyhrávajú zväčša jednotlivci s popoluškovským príbehom - pritom mali emocionálne silnú konkurenciu v podobe malého dievčatka v kroji a skromnej sopranistky-programátorky. Šouprogramy založené na súťažení v tanci na rozdiel od vyvolených, veľkých bratov a milionárskych neviest majú u nás, podobne ako aj vo svete, šancu na dlhodobý úspech.
.zatancujú aj ministri?
Aby bola taká šou divácky úspešná, musí mať presne to, čo opatrne naznačovali a čoho sa aj obávali odborníci už pred piatimi rokmi, keď sme na Slovensku mali ešte len mierny bulvár, minimum skúseností s programami typu reality šou a nimi vyfabrikovanými pseudocelebritami, keď sme ešte netušili, kam až sa dá klesnúť v honbe za sledovanosťou a diváckymi esemeskami. Škandály, vzťahy a kontroverzie musia byť aj v tanečnej súťaži. Ale to nestačí. Nestačí len byť, vydržať izoláciu, plniť čudesné úlohy, na ktoré netreba žiadny mimoriadny talent, zniesť kamery a robiť telesný a duševný striptíz. Ten sa divákom veľmi rýchlo zunuje a jedného dňa už niet kam hlbšie klesnúť a čo viac odhaliť. Nuda. Na divákov zaberá príbeh, vývoj, najlepšie premena škaredého káčatka kombinovaného s dievčatkom so zápalkami na prekrásnu labuť.
Markíza prišla v tom istom roku, hneď po Miliónovom tanci s licencovaným formátom Let's Dance. Pôvodná britská séria Strictly Come Dancing od BBC (v USA s názvom Dancing with the Stars) za šesť rokov úspešne expandovala do tridsiatich krajín sveta. V Austrálii a USA už chystajú desiatu sériu, v Poľsku dokonca jedenástu. Okrem hercov, spevákov, moderátorov a športovcov v niektorých krajinách účinkujú aj politici, prípadne ich manželky, napríklad manželka v tom čase aktuálneho dánskeho premiéra Rasmussena či exmanželka bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Hádam sa u nás nedožijeme tancujúceho ministra ešte aj v takejto súťaži. V Smotánke to bohato stačí.
Skúsený tím tvorcov, osvedčení moderátori i porotcovia, striktné pravidlá vybrúsené do detailov opakovaniami po celom svete, robia z tejto tanečnej súťaže dobre namazaný a spoľahlivo šliapajúci stroj. Je to však dvojsečná zbraň, pretože opakovaná dokonalosť sa stáva samozrejmosťou a divák chce už len kvalitu, na ktorú si zvykol, plus niečo nové, lepšie. A drahšie. Na tanci sa už toho viac pridať nedá, aj pot a slzy účinkujúcich zovšedneli, na rad sa dostávajú bizarnosti a zvláštnosti, nepredvídané situácie. Práve preto je namiesto vynikajúco disponovanej Nely Pociskovej hlavnou hviezdou štvrtej série speváčka Eva Máziková, ktorá rozhodne nepatrila medzi predpokladaných favoritov. Namiesto tanečných výkonov zabáva svojou úprimnou odbrzdenosťou na hranici trápnosti. Práve tá si však dokázala získať divákov a osvedčený recept "outsider kráľom" jej razí cestu minimálne do finále.
.stužková plus travesty show
Keď televízia JOJ začala ambiciózne avizovať konkurenčný tanečný projekt Showdance, mnoho divákov unavených z opakovania Let's Dance sa potešilo. Tešili sa najmä mladší fanúšikovia moderných tanečných štýlov, na ktorých mal byť program zacielený. Skvelo urobená zvučka navnadila ešte viac, a ako trefne napísal Lukáš Kočišek na Mediálne.sk, bola presne taká, aká mala byť celá šou. Žiaľ, nebola. Okrem zvučky totiž nefungovalo nič a aj to, čo bolo kvalitné, zaniklo v celkovom nesúlade. Showdance je licencovaný zahraničný formát od Freemantlu, i keď zďaleka nie tak dlhodobo zavedený a úspešný. Zhodou okolností je jeho originálny názov Let's Dance.
Pôvodný koncept je postavený viac na vtipnom parodovaní známych tancov z filmov, muzikálov a videoklipov ako na samotnom tancovaní. Z ukážok, ktoré sa dajú nájsť na internete, to síce pôsobí ako lepšia stužková skrížená s Uragánom a travesty šou, možno by to však bola schodnejšia cesta na odlíšenie sa od konkurencie ako smrteľne vážna snaha väčšiny súťažiacich o profesionálne tanečné výkony.
Popri oveľa lepšie disponovaných tanečníkoch a v choreografiách, ktoré seriálových hercov doslova pochovávali, namiesto toho, aby zdôraznili ich danosti a zakamuflovali ich nedostatky, napokon celá súťaž dopadla ako tá stužková. Chaotický a amatérsky dojem zavŕšilo šialene farebné blikotajúce javisko zložené z LED obrazoviek, nejasné a málo opakované pravidlá hry aj nezmyselné zloženie poroty, ktorej názor nemal pre diváka váhu, informačnú hodnotu - a nebol ani len zábavný.
.nepreceňovať tanec
Porovnávať a hodnotiť, vyzdvihovať čiastkové klady a nedostatky oboch programov by sa dalo dlho. V princípe však ide stále o to isté, obsiahnuté už v úvodnej otázke, a obe aktuálne tanečné šou na ňu dávajú celkom jednoznačnú odpoveď. Tanečná šou môže byť úspešná a dokáže pritiahnuť divákov. Len netreba preceňovať nosnosť samotného tanca. Pokojne to môže byť súťaž v improvizácii, v korčuľovaní či v cirkusových disciplínach. Oveľa dôležitejšie ako predmet súťaženia sú totiž všetky tie veci okolo. Profesionalita tvorcov, domyslenie a dotiahnutie každého detailu, poctivá príprava všetkých zúčastnených a úprimná snaha účinkujúcich prekonať vlastné limity. Divák tomu nemusí rozumieť, ale vycíti to celkom bezpečne.
.ako Ján Ďurovčík pochyboval
V tom čase populárni psychológovia a mediálni analytici súdili, že šou bude oveľa menej sledovaná ako Superstar, pretože tanec je predsa len špecifickejší žáner ako spev, nie je to vraj taká masová záležitosť, a predpovedali, že bez škandálov, vzťahov a kontroverzií to nepôjde. Ján Ďurovčík, vtedy ešte nepobozkaný budúcim porotcovaním v Let's Dance, bol síce rád, že sa nezabúda v televízii na tanec, ale ako sa vyjadril pre denník SME, medializácia projektu v ňom vzbudzuje pochybnosť, či takéto zviditeľňovanie tancu pomôže. I ostatní taneční profesionáli sa podobne zdržanlivo tešili a obávali súčasne.
Napokon to bola relatívne úspešná šou, i keď nedosiahla čísla Dievčaťa za milión. Mala však dobrú odozvu v médiách a dnes už televízii JOJ ani spolutvorcovi myšlienky Fredymu Ayisimu nikto nezoberie prvenstvo a zásluhy na následnom nevídanom náraste záujmu o tanec každého druhu. Vyprodukovalo to široké amatérske podhubie, podnietilo profesionalizáciu amatérov a zvýšilo kvalitu profesionálov. Žiadna väčšia televízna šou sa už nezaobíde bez tanečnej skupiny a ich výkony sú na celkom inej choreografickej i výkonnostnej úrovni ako pred rokom 2005.
V súčasnosti na Markíze vrcholí štvrtá séria Let's Dance, na JOJ-ke práve skončila konkurenčná Showdance. Divácky úspešné bolo aj na súcit hrajúce a reláciu Modré z neba predznamenávajúce Bailando. Tanečníci vyhrali multižánrovú súťaž Slovensko má talent, a to i napriek tomu, že vo svete v tejto súťaži vyhrávajú zväčša jednotlivci s popoluškovským príbehom - pritom mali emocionálne silnú konkurenciu v podobe malého dievčatka v kroji a skromnej sopranistky-programátorky. Šouprogramy založené na súťažení v tanci na rozdiel od vyvolených, veľkých bratov a milionárskych neviest majú u nás, podobne ako aj vo svete, šancu na dlhodobý úspech.
.zatancujú aj ministri?
Aby bola taká šou divácky úspešná, musí mať presne to, čo opatrne naznačovali a čoho sa aj obávali odborníci už pred piatimi rokmi, keď sme na Slovensku mali ešte len mierny bulvár, minimum skúseností s programami typu reality šou a nimi vyfabrikovanými pseudocelebritami, keď sme ešte netušili, kam až sa dá klesnúť v honbe za sledovanosťou a diváckymi esemeskami. Škandály, vzťahy a kontroverzie musia byť aj v tanečnej súťaži. Ale to nestačí. Nestačí len byť, vydržať izoláciu, plniť čudesné úlohy, na ktoré netreba žiadny mimoriadny talent, zniesť kamery a robiť telesný a duševný striptíz. Ten sa divákom veľmi rýchlo zunuje a jedného dňa už niet kam hlbšie klesnúť a čo viac odhaliť. Nuda. Na divákov zaberá príbeh, vývoj, najlepšie premena škaredého káčatka kombinovaného s dievčatkom so zápalkami na prekrásnu labuť.
Markíza prišla v tom istom roku, hneď po Miliónovom tanci s licencovaným formátom Let's Dance. Pôvodná britská séria Strictly Come Dancing od BBC (v USA s názvom Dancing with the Stars) za šesť rokov úspešne expandovala do tridsiatich krajín sveta. V Austrálii a USA už chystajú desiatu sériu, v Poľsku dokonca jedenástu. Okrem hercov, spevákov, moderátorov a športovcov v niektorých krajinách účinkujú aj politici, prípadne ich manželky, napríklad manželka v tom čase aktuálneho dánskeho premiéra Rasmussena či exmanželka bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Hádam sa u nás nedožijeme tancujúceho ministra ešte aj v takejto súťaži. V Smotánke to bohato stačí.
Skúsený tím tvorcov, osvedčení moderátori i porotcovia, striktné pravidlá vybrúsené do detailov opakovaniami po celom svete, robia z tejto tanečnej súťaže dobre namazaný a spoľahlivo šliapajúci stroj. Je to však dvojsečná zbraň, pretože opakovaná dokonalosť sa stáva samozrejmosťou a divák chce už len kvalitu, na ktorú si zvykol, plus niečo nové, lepšie. A drahšie. Na tanci sa už toho viac pridať nedá, aj pot a slzy účinkujúcich zovšedneli, na rad sa dostávajú bizarnosti a zvláštnosti, nepredvídané situácie. Práve preto je namiesto vynikajúco disponovanej Nely Pociskovej hlavnou hviezdou štvrtej série speváčka Eva Máziková, ktorá rozhodne nepatrila medzi predpokladaných favoritov. Namiesto tanečných výkonov zabáva svojou úprimnou odbrzdenosťou na hranici trápnosti. Práve tá si však dokázala získať divákov a osvedčený recept "outsider kráľom" jej razí cestu minimálne do finále.
.stužková plus travesty show
Keď televízia JOJ začala ambiciózne avizovať konkurenčný tanečný projekt Showdance, mnoho divákov unavených z opakovania Let's Dance sa potešilo. Tešili sa najmä mladší fanúšikovia moderných tanečných štýlov, na ktorých mal byť program zacielený. Skvelo urobená zvučka navnadila ešte viac, a ako trefne napísal Lukáš Kočišek na Mediálne.sk, bola presne taká, aká mala byť celá šou. Žiaľ, nebola. Okrem zvučky totiž nefungovalo nič a aj to, čo bolo kvalitné, zaniklo v celkovom nesúlade. Showdance je licencovaný zahraničný formát od Freemantlu, i keď zďaleka nie tak dlhodobo zavedený a úspešný. Zhodou okolností je jeho originálny názov Let's Dance.
Pôvodný koncept je postavený viac na vtipnom parodovaní známych tancov z filmov, muzikálov a videoklipov ako na samotnom tancovaní. Z ukážok, ktoré sa dajú nájsť na internete, to síce pôsobí ako lepšia stužková skrížená s Uragánom a travesty šou, možno by to však bola schodnejšia cesta na odlíšenie sa od konkurencie ako smrteľne vážna snaha väčšiny súťažiacich o profesionálne tanečné výkony.
Popri oveľa lepšie disponovaných tanečníkoch a v choreografiách, ktoré seriálových hercov doslova pochovávali, namiesto toho, aby zdôraznili ich danosti a zakamuflovali ich nedostatky, napokon celá súťaž dopadla ako tá stužková. Chaotický a amatérsky dojem zavŕšilo šialene farebné blikotajúce javisko zložené z LED obrazoviek, nejasné a málo opakované pravidlá hry aj nezmyselné zloženie poroty, ktorej názor nemal pre diváka váhu, informačnú hodnotu - a nebol ani len zábavný.
.nepreceňovať tanec
Porovnávať a hodnotiť, vyzdvihovať čiastkové klady a nedostatky oboch programov by sa dalo dlho. V princípe však ide stále o to isté, obsiahnuté už v úvodnej otázke, a obe aktuálne tanečné šou na ňu dávajú celkom jednoznačnú odpoveď. Tanečná šou môže byť úspešná a dokáže pritiahnuť divákov. Len netreba preceňovať nosnosť samotného tanca. Pokojne to môže byť súťaž v improvizácii, v korčuľovaní či v cirkusových disciplínach. Oveľa dôležitejšie ako predmet súťaženia sú totiž všetky tie veci okolo. Profesionalita tvorcov, domyslenie a dotiahnutie každého detailu, poctivá príprava všetkých zúčastnených a úprimná snaha účinkujúcich prekonať vlastné limity. Divák tomu nemusí rozumieť, ale vycíti to celkom bezpečne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.