.senec nie je typické slovenské mesto. Pre jeho 16-tisíc obyvateľov je aj počas hospodárskej krízy nezamestnanosť takmer cudzím pojmom, preto je pochopiteľné, že v mestečku ležiacom na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou, sa ľavici príliš nedarí. Pred štyrmi rokmi tu získal Ficov Smer iba 17 percent, kým SDKÚ vyhrala s 28 percentami. Vzhľadom na početnú maďarskú menšinu tam bola silná aj SMK a v druhom kole prezidentských volieb Iveta Radičová bodovala so 70 percentami ešte lepšie než v samotnej "modrej" Bratislave. Kto by však minulý utorok išiel do Senca, týmto štatistikám by veľmi neveril.
.povinná jazda
SDKÚ mala jednoducho smolu. Míting v Senci, ktorým volebná centrála odštartovala sériu predvolebných mítingov v Bratislavskom kraji, mohol nanajvýš otestovať, koľko naozajstných skalných prívržencov má strana v tomto mestečku. Zima, dážď, hokejový zápas s Nemeckom, neúčasť lídrov Ivety Radičovej a Mikuláša Dzurindu, to všetko boli dobré dôvody, prečo nevystrčiť nos z domu, nieto ešte postávať hodinu na námestí. Zhromaždilo sa tu asi 150 ľudí - aj vrátane početných straníckych aktivistov.
Strategické miesto uprostred námestia zaujal hlúčik starších dám, ktoré sa medzi sebou rozprávali po maďarsky. Na otázku, či budú voliť SDKÚ, nám jedna takmer urazene vysvetlila, že ak už by mala voliť Maďarov, tak to určite nebudú tí od Csákyho, ale z Bugárovho Hídu. Ešte sa vraj však nerozhodli, ponavštevujú mítingy, popočúvajú a uvidia. "Veď kto iný by mal chodiť na mítingy, ak nie my dôchodcovia?," provokovala nás s humorom asi 70-ročná pani. Vraj sa chystá aj hneď vedľa na "smerácky" míting s Robertom Ficom. Zatiaľ sa hádam u modrých neunudia. Moderátorka sa snaží, aktivistky roznášajú koláčiky a pri srdci zahreje aj vyznanie Petra Cmoríka na tému, prečo podporuje práve modrých. "Keď SDKÚ vládla, videl som to, cítil som to," zveruje sa víťaz Superstar. Len Eugen Jurzyca si pred nami povzdychne, že na východe Slovenska mali mítingy predsa len spontánnejšiu a živšiu atmosféru. Niekde vraj dokonca padali facky.
SDKÚ nemá dobrú mítingovú dramaturgu: na pódium sa postupne postaví viac než desať stranníkov, ich krátke prejavy však pôsobia skôr ako doplnok Cmoríkovho koncertu. Keď už piaty z rečníkov začína svoju reč vyslovením obdivu Senčanom za to, že aj v takomto počasí merali cestu na námestie, je jasné, že na plamenné mítingové reči si nikto z prítomných netrúfa. A asi by im to ani veľmi nesedelo. Mystické zvolania typu, že je síce vietor, ale je to vietor zmeny, či neveľmi vzrušujúce rečnícke predstavenie reformy verejnej správy nestoja za veľkú pozornosť ani hlúčiku najvernejších. Nieže by sa politici SDKÚ nesnažili, ale viacerí len ťažko dokážu zakryť, že mítingy berú ako nutné zlo. Zaujmú najmä poslanec Viliam Novotný, ktorý zahrmel o cenách liekov, a bratislavský župan Pavol Frešo, ktorého aj vďaka jeho mohutnej postave nejde nielen prehliadnuť, ale ani prepočuť. Pre prítomných bol vrcholom Ivan Mikloš, ktorý usilovne podpisoval svoju knižku.
Čoraz väčšiu pozornosť však pútajú prichádzajúce limuzíny pohlavárov Smeru. Menej známi poslanci Smeru zvedavo nakukli, koľko ľudí prišlo na SDKÚ. Mohli byť spokojní.
Míting najsilnejšej vládnej strany o chvíľu štartuje. "Žeby som tam prišiel ako sociálny netvor s transparentom?," žartuje pred svojimi exminister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník. Taký hrdina však nie je. Éterom znie hit skupiny Gladiátor Modrá je dobrá a ľudia sa pomaly rozchádzajú. S refrénmi Petra Cmoríka v ušiach, ale bez nejakej zvlášť silnej politickej emócie. Ale po pravde: Radičová s Dzurindom predsa len veľmi chýbali.
.ficova šou
V ten deň predstihla SDKÚ svojich protivníkov len v kultúrnom programe. Teta Márgit alias Peter Batthyány spolu s Petrom Marcinom, tiež preoblečeným za ženu, predviedli svoje drišľakoviny. Po tupej zábave však prišla špičková politická prezentácia, akú by mohli Robertovi Ficovi závidieť aj sociálni demokrati na západ od nás.
Fico bol v kultúrnom dome celkom iný než ako ho poznáme z tlačoviek. Dal si nesmierne záležať na pokojnej dikcii, v prvých minútach bola jeho intonácia reči až neprirodzene prisladká. Vedel však, že sa prihovára najmä ženám v dôchodkovom veku, ktoré tento štýl ocenia.
Robert Fico nie je mítingový rečník, ktorý by každou vetou privádzal dav do varu. Je však politik, ktorý presne vie, čo a ako povedať tak, aby vyvolal dlhotrvajúcu pozitívnu emóciu. Fico hovoril pokojným, vecným tónom a na opozíciu vôbec neútočil. Párkrát porovnal výsledky "bývalej pravicovej vlády" s tou svojou "sociálnou", hovoril o tom, ako sa stavali posledné roky diaľnice, ako vláda čelila nevídaným krízam, najskôr plynovej, potom hospodárskej, a teraz Grécku, no nikdy nedopustila, aby sa siahlo na sociálne štandardy občanov. "Zaviedli sme vianočné dôchodky, nezvyšovali sme dane ani odvody."
Fico nemusí viesť žiadnu negatívnu kampaň, pretože so svojimi voličmi komunikuje ustavične a vie, čo si myslia. Príklad: stačilo mu len vecne spomenúť, aký majetok sa za Dzurindovej éry sprivatizoval, a z davu sa ozvalo "všetko rozkradli".
Fico sa cielene chopil témy, kde má súčasná opozícia v očiach verejnosti navrch: pomoci Grécku. Trpezlivo vysvetľoval, ako "sme sa v Bruseli všetci triasli", či euro nepadne, a preto nebolo iné východisko než prijať pomocný balíček. "Nejde vôbec o Grécko, ide o Slovensko, o naše euro, o naše dôchodky." Dav možno nebol nadšený, ale bol spokojný.
Na Ficovi bolo tiež zaujímavé, že nemusel nič sľubovať. Stačilo živiť ilúziu o sociálnom štáte a nijako nenaznačiť, že po voľbách budú nevyhnutné radikálne opatrenia.
Jeho najsilnejšia pasáž prišla, keď sa moderátor Marcin opýtal, čo bude robiť Smer najbližšie štyri roky. Robert Fico neodpovedal, ale vyrozprával svoj príbeh: nedávno bol na učňovke s budúcimi murármi a všetci tí chlapci sa mu zdali akísi utiahnutí, akoby sa za svoje murárske povolanie hanbili. Prečo? "Na Slovensku sme dovolili vytvoriť kult celebrít, prostitútok. Celebritou je tu žena, ktorá sa vyspí s 50 chlapmi," pohoršoval sa Robert Fico a chvíľu to vyzeralo ako na správne oduševnenom mítingu KDH. Robert Fico plynulo prešiel k robotníckemu pôvodu svojej matky a otca, a pristavil sa pri chlapoch, ktorí stavajú diaľnice. "Je to hrozne ťažká robota. Tí stavbári sú normálni, jednoduchí chlapi. Ale presne oni sú pre mňa skutočné celebrity."
Dramaturgia mítingu bola výborná: Fico povolal na pódium asi dve desiatky často neznámych straníkov, pri ktorých nezabudol okrem mena zdôrazniť aj povolanie. Predstavil tak smeráckych lekárov, zubárky či riaditeľku Domova sociálnych služieb. Straníci sa zjavili ako účelný komparz a ochvíľu sa vrátili do zákulisia. Na scéne hrali vedľa Fica druhé husle predseda parlamentu Pavol Paška, minister kultúry Marek Maďarič a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ten prvý hovoril o úcte k dejinám a Svätoplukovi, druhý rečnil o národnej kultúre a ďakoval zamestnancom múzeí či galérií a ten tretí trochu rozvláčne opisoval energetickú politiku. Keď však na záver premiér Jahnátka pochválil, že on je ten "buldog", ktorý najviac bojoval proti rastu cien energií, prítomným už hádam ani neprekážalo, že neprišiel minister Robert Kaliňák. Ten, ako uviedol premiér, "by určite prišiel, ale musí zápasiť s povodňami".
Robert Fico namixoval v dokonalej symbióze všetko, čo funguje: sociálne cítenie a vlastenectvo spojil s kazateľským tónom (proti mediálnym celebritám). V zákulisí bola iste nadšená aj celkom necelebritná teta Márgit...
.povinná jazda
SDKÚ mala jednoducho smolu. Míting v Senci, ktorým volebná centrála odštartovala sériu predvolebných mítingov v Bratislavskom kraji, mohol nanajvýš otestovať, koľko naozajstných skalných prívržencov má strana v tomto mestečku. Zima, dážď, hokejový zápas s Nemeckom, neúčasť lídrov Ivety Radičovej a Mikuláša Dzurindu, to všetko boli dobré dôvody, prečo nevystrčiť nos z domu, nieto ešte postávať hodinu na námestí. Zhromaždilo sa tu asi 150 ľudí - aj vrátane početných straníckych aktivistov.
Strategické miesto uprostred námestia zaujal hlúčik starších dám, ktoré sa medzi sebou rozprávali po maďarsky. Na otázku, či budú voliť SDKÚ, nám jedna takmer urazene vysvetlila, že ak už by mala voliť Maďarov, tak to určite nebudú tí od Csákyho, ale z Bugárovho Hídu. Ešte sa vraj však nerozhodli, ponavštevujú mítingy, popočúvajú a uvidia. "Veď kto iný by mal chodiť na mítingy, ak nie my dôchodcovia?," provokovala nás s humorom asi 70-ročná pani. Vraj sa chystá aj hneď vedľa na "smerácky" míting s Robertom Ficom. Zatiaľ sa hádam u modrých neunudia. Moderátorka sa snaží, aktivistky roznášajú koláčiky a pri srdci zahreje aj vyznanie Petra Cmoríka na tému, prečo podporuje práve modrých. "Keď SDKÚ vládla, videl som to, cítil som to," zveruje sa víťaz Superstar. Len Eugen Jurzyca si pred nami povzdychne, že na východe Slovenska mali mítingy predsa len spontánnejšiu a živšiu atmosféru. Niekde vraj dokonca padali facky.
SDKÚ nemá dobrú mítingovú dramaturgu: na pódium sa postupne postaví viac než desať stranníkov, ich krátke prejavy však pôsobia skôr ako doplnok Cmoríkovho koncertu. Keď už piaty z rečníkov začína svoju reč vyslovením obdivu Senčanom za to, že aj v takomto počasí merali cestu na námestie, je jasné, že na plamenné mítingové reči si nikto z prítomných netrúfa. A asi by im to ani veľmi nesedelo. Mystické zvolania typu, že je síce vietor, ale je to vietor zmeny, či neveľmi vzrušujúce rečnícke predstavenie reformy verejnej správy nestoja za veľkú pozornosť ani hlúčiku najvernejších. Nieže by sa politici SDKÚ nesnažili, ale viacerí len ťažko dokážu zakryť, že mítingy berú ako nutné zlo. Zaujmú najmä poslanec Viliam Novotný, ktorý zahrmel o cenách liekov, a bratislavský župan Pavol Frešo, ktorého aj vďaka jeho mohutnej postave nejde nielen prehliadnuť, ale ani prepočuť. Pre prítomných bol vrcholom Ivan Mikloš, ktorý usilovne podpisoval svoju knižku.
Čoraz väčšiu pozornosť však pútajú prichádzajúce limuzíny pohlavárov Smeru. Menej známi poslanci Smeru zvedavo nakukli, koľko ľudí prišlo na SDKÚ. Mohli byť spokojní.
Míting najsilnejšej vládnej strany o chvíľu štartuje. "Žeby som tam prišiel ako sociálny netvor s transparentom?," žartuje pred svojimi exminister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník. Taký hrdina však nie je. Éterom znie hit skupiny Gladiátor Modrá je dobrá a ľudia sa pomaly rozchádzajú. S refrénmi Petra Cmoríka v ušiach, ale bez nejakej zvlášť silnej politickej emócie. Ale po pravde: Radičová s Dzurindom predsa len veľmi chýbali.
.ficova šou
V ten deň predstihla SDKÚ svojich protivníkov len v kultúrnom programe. Teta Márgit alias Peter Batthyány spolu s Petrom Marcinom, tiež preoblečeným za ženu, predviedli svoje drišľakoviny. Po tupej zábave však prišla špičková politická prezentácia, akú by mohli Robertovi Ficovi závidieť aj sociálni demokrati na západ od nás.
Fico bol v kultúrnom dome celkom iný než ako ho poznáme z tlačoviek. Dal si nesmierne záležať na pokojnej dikcii, v prvých minútach bola jeho intonácia reči až neprirodzene prisladká. Vedel však, že sa prihovára najmä ženám v dôchodkovom veku, ktoré tento štýl ocenia.
Robert Fico nie je mítingový rečník, ktorý by každou vetou privádzal dav do varu. Je však politik, ktorý presne vie, čo a ako povedať tak, aby vyvolal dlhotrvajúcu pozitívnu emóciu. Fico hovoril pokojným, vecným tónom a na opozíciu vôbec neútočil. Párkrát porovnal výsledky "bývalej pravicovej vlády" s tou svojou "sociálnou", hovoril o tom, ako sa stavali posledné roky diaľnice, ako vláda čelila nevídaným krízam, najskôr plynovej, potom hospodárskej, a teraz Grécku, no nikdy nedopustila, aby sa siahlo na sociálne štandardy občanov. "Zaviedli sme vianočné dôchodky, nezvyšovali sme dane ani odvody."
Fico nemusí viesť žiadnu negatívnu kampaň, pretože so svojimi voličmi komunikuje ustavične a vie, čo si myslia. Príklad: stačilo mu len vecne spomenúť, aký majetok sa za Dzurindovej éry sprivatizoval, a z davu sa ozvalo "všetko rozkradli".
Fico sa cielene chopil témy, kde má súčasná opozícia v očiach verejnosti navrch: pomoci Grécku. Trpezlivo vysvetľoval, ako "sme sa v Bruseli všetci triasli", či euro nepadne, a preto nebolo iné východisko než prijať pomocný balíček. "Nejde vôbec o Grécko, ide o Slovensko, o naše euro, o naše dôchodky." Dav možno nebol nadšený, ale bol spokojný.
Na Ficovi bolo tiež zaujímavé, že nemusel nič sľubovať. Stačilo živiť ilúziu o sociálnom štáte a nijako nenaznačiť, že po voľbách budú nevyhnutné radikálne opatrenia.
Jeho najsilnejšia pasáž prišla, keď sa moderátor Marcin opýtal, čo bude robiť Smer najbližšie štyri roky. Robert Fico neodpovedal, ale vyrozprával svoj príbeh: nedávno bol na učňovke s budúcimi murármi a všetci tí chlapci sa mu zdali akísi utiahnutí, akoby sa za svoje murárske povolanie hanbili. Prečo? "Na Slovensku sme dovolili vytvoriť kult celebrít, prostitútok. Celebritou je tu žena, ktorá sa vyspí s 50 chlapmi," pohoršoval sa Robert Fico a chvíľu to vyzeralo ako na správne oduševnenom mítingu KDH. Robert Fico plynulo prešiel k robotníckemu pôvodu svojej matky a otca, a pristavil sa pri chlapoch, ktorí stavajú diaľnice. "Je to hrozne ťažká robota. Tí stavbári sú normálni, jednoduchí chlapi. Ale presne oni sú pre mňa skutočné celebrity."
Dramaturgia mítingu bola výborná: Fico povolal na pódium asi dve desiatky často neznámych straníkov, pri ktorých nezabudol okrem mena zdôrazniť aj povolanie. Predstavil tak smeráckych lekárov, zubárky či riaditeľku Domova sociálnych služieb. Straníci sa zjavili ako účelný komparz a ochvíľu sa vrátili do zákulisia. Na scéne hrali vedľa Fica druhé husle predseda parlamentu Pavol Paška, minister kultúry Marek Maďarič a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ten prvý hovoril o úcte k dejinám a Svätoplukovi, druhý rečnil o národnej kultúre a ďakoval zamestnancom múzeí či galérií a ten tretí trochu rozvláčne opisoval energetickú politiku. Keď však na záver premiér Jahnátka pochválil, že on je ten "buldog", ktorý najviac bojoval proti rastu cien energií, prítomným už hádam ani neprekážalo, že neprišiel minister Robert Kaliňák. Ten, ako uviedol premiér, "by určite prišiel, ale musí zápasiť s povodňami".
Robert Fico namixoval v dokonalej symbióze všetko, čo funguje: sociálne cítenie a vlastenectvo spojil s kazateľským tónom (proti mediálnym celebritám). V zákulisí bola iste nadšená aj celkom necelebritná teta Márgit...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.