.v roku 2009 zmizlo v Pakistane približne 1 400 ľudí, za ktorých únoscovia pýtajú výkupné alebo prepustenie väzňov. Takmer všetky prípady tejto odpornej praxe sa končia prepustením unesených. Živý vyviazol aj pakistanský veľvyslanec v Afganistane, ktorý urobil osudovú chybu, keď išiel autom cez Chajbarský priesmyk na kmeňových územiach Paštúnov. Únos prežil aj Američan John Soleczki, šéf UNHCR v pakistanskej provincii Balučistan. Tragickými výnimkami boli americký novinár Daniel Pearl, ktorého popravili sťatím v roku 2002 a poľský inžinier Piotr Stanczak, ktorý zahynul podobnou smrťou vlani. Išlo o prvý prípad vraždy cudzinca Talibanom po siedmich rokoch.
.únos
Skoro ráno 28. septembra 2008 vycestoval do terénu v regióne Attock, asi sto kilometrov západne od hlavného mesta Islamabad, štvorčlenný tím poľskej firmy Geofizyka Krakow, ktorá sa venuje geologickému prieskumu zásob ropy a zemného plynu. Vpredu sedeli dvaja šoféri, vzadu Piotr Stanczak s ochrankárom. Čo sa dialo ďalej, dodnes presne nevieme. Únoscovia všetkých okrem Poliaka zabili, jeho uniesli. Onedlho bola na mieste polícia, o pár hodín aj vedenie firmy. Zabezpečovali pohreb, keď v najmenej vhodnej chvíli prišla skupinka miestnych novinárov. "Vyhodil som ich. Protestovali. Vzal som teda od ochrankára do ruky kalašnikov a skríkol som: Mám vám pomôcť? Choďte do pekla! Rozbehli sa. Šéf polície dištriktu stál vedľa mňa a upokojoval ma. Ak budú robiť problémy, môžem ich na sedem dní zadržať, povedal. A viete, aké sú pakistanské väznice, dodal. Viem. Ľudia na výsluchu zavesení dole hlavou a podobne," spomína Slovák Ivan Vrubel, šéf pakistanskej pobočky Geofizyky Krakow. O štyri dni mal o pol štvrtej v noci Vrubel telefonát z utajeného čísla. Neznámy muž mu perfektnou angličtinou oznámil, že je z pakistanskej odnože Talibanu TTP (Tehrik-e-Taliban), majú Stanczaka a sami budú kontaktovať vládu. "Ak všetko pôjde po poriadku, váš kolega sa vráti," utešoval ho a zložil bez toho, aby mu dal možnosť čokoľvek sa opýtať. Poliaka sa pokúsili lokalizovať cez jeho zapnutý mobil - v priebehu hodiny a pol americká ambasáda oznámila jeho súradnice. Žiaľ, mobil ležal v jeho izbe v kampe. Ráno o pol siedmej navštívili Vrubela dvaja muži z pakistanskej tajnej služby ISI. Vedeli o nočnom telefonáte. Aj oni ho požiadali, aby o tom s nikým nehovoril. Hľadanie Stanczaka však neprinášalo výsledky. V priebehu týždňa firma z krajiny evakuovala všetkých Poliakov. Túto možnosť korektne konzultovala aj s Vrubelom. Odmietol. Cítil zodpovednosť za osud uneseného kolegu, aj za majetok firmy v hodnote miliónov dolárov. "Dnes už je preukázané, že Piotr bol minimálne dve noci v dedine, kde ho uniesli. Až potom ho únoscovia previezli na člne cez rieku Indus z provincie Pandžáb do oblasti Kohat vo FATA (Federálne spravované kmeňové územia), kde ho predali Talibanu, podľa všetkého za desaťtisíc dolárov. Keby polícia ihneď obkľúčila dedinu a prehľadávali dom po dome, tak by ho zrejme našli. Nesmel som však vyvíjať nijakú aktivitu. Na jednej strane hovorím chvalabohu, nič som nepokazil. Na druhej strane to budem ľutovať do konca života, lebo mám tam dosť dobrých vysokopostavených známych," hovorí Vrubel.
.poprava
Postupne Vrubela štyrikrát navštívil istý mula (islamský duchovný) a bývalý člen parlamentu z oblasti Kohat. Tvrdil, že vyjednáva pre Taliban ako sprostredkovateľ podmienky prepustenia. Neskôr sa ukázalo, že Poliaka držali v "slávnej" dedine Darra Adam Khel na kmeňových územiach, kde sú početné ilegálne výrobne zbraní. "Najprv mi nezaplo, že za tým celým je samotný mula, že to on si objednal únos Stanczaka od Tarika Afridiho z TTP. Jeho bratranca, člena vlády v pandžábskom Lahore, pritom dobre poznám. Ponúkal pomoc, poľská strana to však vtedy odmietla, nik z nás vtedy netušil možné súvislosti." Poslednýkrát prišiel mula za Vrubelom začiatkom januára 2009. Stanczak ešte žil: únoscovia poslali videonahrávku a obálku s jeho zlatou retiazkou, ktorú neskôr poľská ambasáda odovzdala jeho 14-ročnému synovi Michalovi. Únoscovia najprv žiadali 160 väzňov, čo pakistanská strana odmietla. Neskôr znížili tento počet na desatinu, no tiež neuspeli. Dňa 5. februára 2009 Taliban oznámil, že dávajú na splnenie požiadaviek iba 24 hodín, inak Stanczaka zabijú. Šiesteho februára na tlačovke v Koháte zaznelo, že ak do polnoci nedostanú TTK peniaze a štyroch Talibov neprepustia z väzenia, poľský inžinier bude zabitý. "Po polnoci mi volal jeden novinár z Pešávaru s tým, že podľa jeho informácií Piotra sťali. Ostal som ako obarený. Celý čas som si to nepripúšťal. V chladničke som pre neho štyri mesiace držal dve poľské pivá, každé dva týždne som mu nabíjal baterku do fotoaparátu, nechal som mu oprať a vyžehliť jeho veci," pokračuje Vrubel. Ráno mu volali z poľskej amabasády a oznámili mu, že na druhý deň by mali získať video z popravy. "Ivan, budeš si to musieť pozrieť, si jediný, kto ho poznal a je momentálne v Pakistane," vraveli mu. Prišiel aj známy vyjednávač Zenon Kuchciak, označovaný ako poľský James Bond. "Mal som v sebe pol litra whisky. Čosi také hrozné som v živote nevidel. Videozáznam mal dvanásť minút a tri časti. V prvej, ktorá mala asi päť minút, a potom sa objavila na internete, sedel Stanczak vonku na zemi v tradičnom odeve šalvar kamíz a pokojným hlasom odpovedal na otázky únoscov. Za ním stáli dvaja maskovaní muži so samopalmi a nápisom TTK Darra Adam Khel. Viem to prečítať, učím sa jazyk urdu," hovorí Vrubel a dodáva: "Druhou časťou videa bola poprava. Tá sa odohrávala vnútri, nožom oddeľovali hlavu od tela a kričali: Aláhu akbar! Trvalo to dlho, so všetkými neopísateľnými detailmi. Položili Piotra na chrbát, mal zaviazané oči a zviazané ruky. Vôbec sa nehýbal, čo je nepochopiteľné. Až ku koncu sa mu začali triasť nohy. Je možné, že ho uspali. Keď potom jeden z dvoch vrahov - dnes je vo väzení - ukázal v šere odrezanú hlavu smerom na kameru a odviazali šatku okolo očí, všimol som si, v šoku, že bola úplne pokojná, bez znetvorenia bolesťou. Prečo to hovorím? Lekár mi potvrdil, že aj keby obeť uspali, tak pri prerezaní nervov na krku by sa tvár automaticky zvraštila bolestivou grimasou." V tretej časti videa sedí neznámy muž na stoličke a číta vyhlásenie Talibanu. Poľská tajná služba analýzou videonahrávky zistila, že pôvodne mala osem častí a bola nakrútená najmodernejšou technikou. Šokujúce. V stredovekej kamennej pustatine kdesi vo FATA?
.otázniky
Tri mesiace chodili každý deň pracovníci poľskej firmy na miesto únosu. Niekedy únoscovia pohodia mŕtveho tam, kde ho uniesli. Koncom apríla sa telo Stanczaka našlo. "Bola potrebná identifikácia po troch mesiacoch. Telo ležalo na chrbte v oblečení, v akom som ho videl na videu. Hlava bola, naopak, tvárou dole. Doneste nám plastové rukavice, povedal som. Od Piotrovej sestry som vedel štyri možné identifikačné znaky. Všetky sedeli. Prvé, čo mi udrelo do očí, bolo, že mal evidentne kratšie vlasy ako na videu. Najväčší šok však prišiel, keď sme otočili hlavu. Tvár bola skrivená v grimase hrôzy. Celkom iná ako na videu," vraví Vrubel, zastaví sa a pokračuje po chvíli: "Zavolali sme lekára z laboratória kvôli vzorkám DNA. Chcel ich odobrať z malíčka na ruke. Myklo nás hrôzou. Neboli tam nechty, na žiadnom prste, ani na nohách..." V posmrtnej správe z 27. apríla lekár skonštatoval, že smrť nastala asi dva týždne pred obhliadkou tela. Za tým tvrdením si stojí a vylučuje, že by bolo telo staré takmer tri mesiace, teda zo začiatku februára, keď Taliban nakrútil video z popravy. O čo tu vlastne ide? Vrubel má hypotézu, možno šialenú. Taliban vybavený modernými technológiami vo februári zinscenoval popravu, pričom nezabil Stanczaka, ale iného človeka s tým, že vymodelovali hlavu Poliaka - preto tá pokojná tvár bez grimasy hrôzy. Možno si tak vytvorili priestor na tajné rokovania s pakistanskou vládou. Keď zlyhali, mučili ho a popravili o tri mesiace. Súd s vrahmi dnes pokračuje, mula je na slobode.
.únos
Skoro ráno 28. septembra 2008 vycestoval do terénu v regióne Attock, asi sto kilometrov západne od hlavného mesta Islamabad, štvorčlenný tím poľskej firmy Geofizyka Krakow, ktorá sa venuje geologickému prieskumu zásob ropy a zemného plynu. Vpredu sedeli dvaja šoféri, vzadu Piotr Stanczak s ochrankárom. Čo sa dialo ďalej, dodnes presne nevieme. Únoscovia všetkých okrem Poliaka zabili, jeho uniesli. Onedlho bola na mieste polícia, o pár hodín aj vedenie firmy. Zabezpečovali pohreb, keď v najmenej vhodnej chvíli prišla skupinka miestnych novinárov. "Vyhodil som ich. Protestovali. Vzal som teda od ochrankára do ruky kalašnikov a skríkol som: Mám vám pomôcť? Choďte do pekla! Rozbehli sa. Šéf polície dištriktu stál vedľa mňa a upokojoval ma. Ak budú robiť problémy, môžem ich na sedem dní zadržať, povedal. A viete, aké sú pakistanské väznice, dodal. Viem. Ľudia na výsluchu zavesení dole hlavou a podobne," spomína Slovák Ivan Vrubel, šéf pakistanskej pobočky Geofizyky Krakow. O štyri dni mal o pol štvrtej v noci Vrubel telefonát z utajeného čísla. Neznámy muž mu perfektnou angličtinou oznámil, že je z pakistanskej odnože Talibanu TTP (Tehrik-e-Taliban), majú Stanczaka a sami budú kontaktovať vládu. "Ak všetko pôjde po poriadku, váš kolega sa vráti," utešoval ho a zložil bez toho, aby mu dal možnosť čokoľvek sa opýtať. Poliaka sa pokúsili lokalizovať cez jeho zapnutý mobil - v priebehu hodiny a pol americká ambasáda oznámila jeho súradnice. Žiaľ, mobil ležal v jeho izbe v kampe. Ráno o pol siedmej navštívili Vrubela dvaja muži z pakistanskej tajnej služby ISI. Vedeli o nočnom telefonáte. Aj oni ho požiadali, aby o tom s nikým nehovoril. Hľadanie Stanczaka však neprinášalo výsledky. V priebehu týždňa firma z krajiny evakuovala všetkých Poliakov. Túto možnosť korektne konzultovala aj s Vrubelom. Odmietol. Cítil zodpovednosť za osud uneseného kolegu, aj za majetok firmy v hodnote miliónov dolárov. "Dnes už je preukázané, že Piotr bol minimálne dve noci v dedine, kde ho uniesli. Až potom ho únoscovia previezli na člne cez rieku Indus z provincie Pandžáb do oblasti Kohat vo FATA (Federálne spravované kmeňové územia), kde ho predali Talibanu, podľa všetkého za desaťtisíc dolárov. Keby polícia ihneď obkľúčila dedinu a prehľadávali dom po dome, tak by ho zrejme našli. Nesmel som však vyvíjať nijakú aktivitu. Na jednej strane hovorím chvalabohu, nič som nepokazil. Na druhej strane to budem ľutovať do konca života, lebo mám tam dosť dobrých vysokopostavených známych," hovorí Vrubel.
.poprava
Postupne Vrubela štyrikrát navštívil istý mula (islamský duchovný) a bývalý člen parlamentu z oblasti Kohat. Tvrdil, že vyjednáva pre Taliban ako sprostredkovateľ podmienky prepustenia. Neskôr sa ukázalo, že Poliaka držali v "slávnej" dedine Darra Adam Khel na kmeňových územiach, kde sú početné ilegálne výrobne zbraní. "Najprv mi nezaplo, že za tým celým je samotný mula, že to on si objednal únos Stanczaka od Tarika Afridiho z TTP. Jeho bratranca, člena vlády v pandžábskom Lahore, pritom dobre poznám. Ponúkal pomoc, poľská strana to však vtedy odmietla, nik z nás vtedy netušil možné súvislosti." Poslednýkrát prišiel mula za Vrubelom začiatkom januára 2009. Stanczak ešte žil: únoscovia poslali videonahrávku a obálku s jeho zlatou retiazkou, ktorú neskôr poľská ambasáda odovzdala jeho 14-ročnému synovi Michalovi. Únoscovia najprv žiadali 160 väzňov, čo pakistanská strana odmietla. Neskôr znížili tento počet na desatinu, no tiež neuspeli. Dňa 5. februára 2009 Taliban oznámil, že dávajú na splnenie požiadaviek iba 24 hodín, inak Stanczaka zabijú. Šiesteho februára na tlačovke v Koháte zaznelo, že ak do polnoci nedostanú TTK peniaze a štyroch Talibov neprepustia z väzenia, poľský inžinier bude zabitý. "Po polnoci mi volal jeden novinár z Pešávaru s tým, že podľa jeho informácií Piotra sťali. Ostal som ako obarený. Celý čas som si to nepripúšťal. V chladničke som pre neho štyri mesiace držal dve poľské pivá, každé dva týždne som mu nabíjal baterku do fotoaparátu, nechal som mu oprať a vyžehliť jeho veci," pokračuje Vrubel. Ráno mu volali z poľskej amabasády a oznámili mu, že na druhý deň by mali získať video z popravy. "Ivan, budeš si to musieť pozrieť, si jediný, kto ho poznal a je momentálne v Pakistane," vraveli mu. Prišiel aj známy vyjednávač Zenon Kuchciak, označovaný ako poľský James Bond. "Mal som v sebe pol litra whisky. Čosi také hrozné som v živote nevidel. Videozáznam mal dvanásť minút a tri časti. V prvej, ktorá mala asi päť minút, a potom sa objavila na internete, sedel Stanczak vonku na zemi v tradičnom odeve šalvar kamíz a pokojným hlasom odpovedal na otázky únoscov. Za ním stáli dvaja maskovaní muži so samopalmi a nápisom TTK Darra Adam Khel. Viem to prečítať, učím sa jazyk urdu," hovorí Vrubel a dodáva: "Druhou časťou videa bola poprava. Tá sa odohrávala vnútri, nožom oddeľovali hlavu od tela a kričali: Aláhu akbar! Trvalo to dlho, so všetkými neopísateľnými detailmi. Položili Piotra na chrbát, mal zaviazané oči a zviazané ruky. Vôbec sa nehýbal, čo je nepochopiteľné. Až ku koncu sa mu začali triasť nohy. Je možné, že ho uspali. Keď potom jeden z dvoch vrahov - dnes je vo väzení - ukázal v šere odrezanú hlavu smerom na kameru a odviazali šatku okolo očí, všimol som si, v šoku, že bola úplne pokojná, bez znetvorenia bolesťou. Prečo to hovorím? Lekár mi potvrdil, že aj keby obeť uspali, tak pri prerezaní nervov na krku by sa tvár automaticky zvraštila bolestivou grimasou." V tretej časti videa sedí neznámy muž na stoličke a číta vyhlásenie Talibanu. Poľská tajná služba analýzou videonahrávky zistila, že pôvodne mala osem častí a bola nakrútená najmodernejšou technikou. Šokujúce. V stredovekej kamennej pustatine kdesi vo FATA?
.otázniky
Tri mesiace chodili každý deň pracovníci poľskej firmy na miesto únosu. Niekedy únoscovia pohodia mŕtveho tam, kde ho uniesli. Koncom apríla sa telo Stanczaka našlo. "Bola potrebná identifikácia po troch mesiacoch. Telo ležalo na chrbte v oblečení, v akom som ho videl na videu. Hlava bola, naopak, tvárou dole. Doneste nám plastové rukavice, povedal som. Od Piotrovej sestry som vedel štyri možné identifikačné znaky. Všetky sedeli. Prvé, čo mi udrelo do očí, bolo, že mal evidentne kratšie vlasy ako na videu. Najväčší šok však prišiel, keď sme otočili hlavu. Tvár bola skrivená v grimase hrôzy. Celkom iná ako na videu," vraví Vrubel, zastaví sa a pokračuje po chvíli: "Zavolali sme lekára z laboratória kvôli vzorkám DNA. Chcel ich odobrať z malíčka na ruke. Myklo nás hrôzou. Neboli tam nechty, na žiadnom prste, ani na nohách..." V posmrtnej správe z 27. apríla lekár skonštatoval, že smrť nastala asi dva týždne pred obhliadkou tela. Za tým tvrdením si stojí a vylučuje, že by bolo telo staré takmer tri mesiace, teda zo začiatku februára, keď Taliban nakrútil video z popravy. O čo tu vlastne ide? Vrubel má hypotézu, možno šialenú. Taliban vybavený modernými technológiami vo februári zinscenoval popravu, pričom nezabil Stanczaka, ale iného človeka s tým, že vymodelovali hlavu Poliaka - preto tá pokojná tvár bez grimasy hrôzy. Možno si tak vytvorili priestor na tajné rokovania s pakistanskou vládou. Keď zlyhali, mučili ho a popravili o tri mesiace. Súd s vrahmi dnes pokračuje, mula je na slobode.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.