Historické májové rozhodnutie lídrov krajín eurozóny o vytvorení spoločného garančného mechanizmu malo dať finančným trhom jednoznačne najavo, že spoločná menová únia je v duchu prútov kráľa Svätopluka jednotná a že v tomto klube platí heslo: jeden za všetkých, všetci za jedného. Také zomknutie sa bude vyžadovať jasnejšie a prísnejšie pravidlá, ale aj účinnejší mechanizmus na ich kontrolu a na vynucovanie ich plnenia.
Európska centrálna banka (ECB) podporila dohodu lídrov eurozóny oznámením, že vstúpi intervenčnými nákupmi na trh štátnych dlhopisov členských krajín eurozóny, "aby zabezpečila ich riadne fungovanie". Hneď v prvý obchodný deň po víkendovej dohode eurozóny a po oznámení ECB klesla riziková prirážka 10-ročných gréckych štátnych dlhopisov, ale aj rizikové prirážky Portugalska, Španielska a Talianska. Reakcia dlhopisových trhov potvrdzuje, že víkendovú dohodu zobrali finančné trhy vážne.
Najmä dramatický pokles rizikovej prirážky Grécka z 963 na menej než 400 bázických bodov upozorňuje na skutočnosť, že eskalácia napätia a špekulácií okolo tejto, menej než 3-percentnej časti menovej únie bola v úvode mája nafúknutá. Riziková prirážka Grécka dokonca prevýšila mnohých emitentov s horším ratingom, čo svedčí o ostrovčeku negatívnej deviácie na finančných trhoch, ktoré by správne nemali nechať ležať peniaze na chodníku.
Nedostatočná likvidita na sekundárnom trhu je stav, keď má jedna zo strán (či už predávajúci, alebo kupujúci) problém pri danej trhovej cene nájsť protistranu, s ktorou by uskutočnila obchod. Nedostatočná hĺbka trhu je stav, keď sa síce nájde pri danej trhovej cene protistrana ochotná uskutočniť obchod, ale v nepomerne nižšom objeme. Oba tieto prípady vedú k situácii, keď sa doslova licituje o nájdenie kupca, a to zvyšovaním ceny tempom a spôsobom, k akému by nedošlo bez prehnanej paniky. Práve na zabezpečenie dostatočnej likvidity a hĺbky sekundárneho trhu pri aktuálnych a fundamentálne podložených trhových cenách majú slúžiť intervenčné nákupy ECB, pokiaľ by boli nutné na predídenie neprimeraných krátkodobých výkyvov.
Krátko po tomto oznámení sa vyrojil aj kŕdeľ kuvikov obviňujúcich ECB z toho, že tlačí nové peniaze a ohrozuje tak stabilnú cenovú úroveň. Zásadný a kľúčový rozdiel, ktorý sa pritom zamlčuje, je ten, že ECB nenakupuje štátne dlhopisy priamo od vlád (ako sa to dialo vo Weimarskej republike a ako to má ECB zakázané), ale na sekundárnom trhu od súkromných investorov, a aj to len v prípade, že by nízka aktivita na trhu, alebo panika podobná tej z prvého májového týždňa, neadekvátne vychýlila cenu týchto cenných papierov. Aj preto sa hovorí o intervenčnom nákupe (teda nenakuje sa kedykoľvek, ale vtedy, keď je na trhu dramatická nerovnováha medzi ponukou a dopytom).
Navyše, ECB likviditu, ktorú takýmito nákupmi dlhopisov dodá na trh, hneď aj sterilizuje. ECB kúpi na trhu dlhopis, jeho bývalý majiteľ dostane hotovosť, ale banka sa s ním hneď aj dohodne, aby tú hotovosť uložil u nej na sterilizačnom účte, takže predmetná hotovosť ďalej nesmeruje do poskytovania nových úverov a zvyšovania inflácie.
Pri strašení tým, ako by mala intervencia ECB údajne ohroziť stabilitu cenovej úrovne v eurozóne, je dobré si niektoré veci pripomenúť. Napríklad, že index inflácie spotrebiteľských cien v eurozóne - očistený o ceny potravín a energií - sa v apríli spomalil na 0,8 percenta. Prakticky od marca 2008 je pod 2-percentnou úrovňou, v tomto roku ešte neprekročil 1-percentnú úroveň. Pri strašení budúcimi rizikami a intervenčným zásahom na dlhopisovom trhu si možno pripomenúť, ako dopadli kuvičie hlasy zo zámoria. Americká inflácia - očistená o ceny potravín a energií - sa v apríli spomalila na 0,9 percenta, teda na najnižšiu úroveň od začiatku 80. rokov.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
Európska centrálna banka (ECB) podporila dohodu lídrov eurozóny oznámením, že vstúpi intervenčnými nákupmi na trh štátnych dlhopisov členských krajín eurozóny, "aby zabezpečila ich riadne fungovanie". Hneď v prvý obchodný deň po víkendovej dohode eurozóny a po oznámení ECB klesla riziková prirážka 10-ročných gréckych štátnych dlhopisov, ale aj rizikové prirážky Portugalska, Španielska a Talianska. Reakcia dlhopisových trhov potvrdzuje, že víkendovú dohodu zobrali finančné trhy vážne.
Najmä dramatický pokles rizikovej prirážky Grécka z 963 na menej než 400 bázických bodov upozorňuje na skutočnosť, že eskalácia napätia a špekulácií okolo tejto, menej než 3-percentnej časti menovej únie bola v úvode mája nafúknutá. Riziková prirážka Grécka dokonca prevýšila mnohých emitentov s horším ratingom, čo svedčí o ostrovčeku negatívnej deviácie na finančných trhoch, ktoré by správne nemali nechať ležať peniaze na chodníku.
Nedostatočná likvidita na sekundárnom trhu je stav, keď má jedna zo strán (či už predávajúci, alebo kupujúci) problém pri danej trhovej cene nájsť protistranu, s ktorou by uskutočnila obchod. Nedostatočná hĺbka trhu je stav, keď sa síce nájde pri danej trhovej cene protistrana ochotná uskutočniť obchod, ale v nepomerne nižšom objeme. Oba tieto prípady vedú k situácii, keď sa doslova licituje o nájdenie kupca, a to zvyšovaním ceny tempom a spôsobom, k akému by nedošlo bez prehnanej paniky. Práve na zabezpečenie dostatočnej likvidity a hĺbky sekundárneho trhu pri aktuálnych a fundamentálne podložených trhových cenách majú slúžiť intervenčné nákupy ECB, pokiaľ by boli nutné na predídenie neprimeraných krátkodobých výkyvov.
Krátko po tomto oznámení sa vyrojil aj kŕdeľ kuvikov obviňujúcich ECB z toho, že tlačí nové peniaze a ohrozuje tak stabilnú cenovú úroveň. Zásadný a kľúčový rozdiel, ktorý sa pritom zamlčuje, je ten, že ECB nenakupuje štátne dlhopisy priamo od vlád (ako sa to dialo vo Weimarskej republike a ako to má ECB zakázané), ale na sekundárnom trhu od súkromných investorov, a aj to len v prípade, že by nízka aktivita na trhu, alebo panika podobná tej z prvého májového týždňa, neadekvátne vychýlila cenu týchto cenných papierov. Aj preto sa hovorí o intervenčnom nákupe (teda nenakuje sa kedykoľvek, ale vtedy, keď je na trhu dramatická nerovnováha medzi ponukou a dopytom).
Navyše, ECB likviditu, ktorú takýmito nákupmi dlhopisov dodá na trh, hneď aj sterilizuje. ECB kúpi na trhu dlhopis, jeho bývalý majiteľ dostane hotovosť, ale banka sa s ním hneď aj dohodne, aby tú hotovosť uložil u nej na sterilizačnom účte, takže predmetná hotovosť ďalej nesmeruje do poskytovania nových úverov a zvyšovania inflácie.
Pri strašení tým, ako by mala intervencia ECB údajne ohroziť stabilitu cenovej úrovne v eurozóne, je dobré si niektoré veci pripomenúť. Napríklad, že index inflácie spotrebiteľských cien v eurozóne - očistený o ceny potravín a energií - sa v apríli spomalil na 0,8 percenta. Prakticky od marca 2008 je pod 2-percentnou úrovňou, v tomto roku ešte neprekročil 1-percentnú úroveň. Pri strašení budúcimi rizikami a intervenčným zásahom na dlhopisovom trhu si možno pripomenúť, ako dopadli kuvičie hlasy zo zámoria. Americká inflácia - očistená o ceny potravín a energií - sa v apríli spomalila na 0,9 percenta, teda na najnižšiu úroveň od začiatku 80. rokov.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.