Americkí prezidenti Bush a Obama počas dramatickej fázy krízy v USA nadžgávali do krachu bilióny dolárov. A ani európski politici, najmä Merkelová a Sarkozy, sa nesprávali inak. Všetci vrazili do systémov nereálne peniaze, ktoré sa skôr či neskôr budú musieť vytlačiť. Málokto povie, že tým reálne ubudne z našich peňaženiek.
Budeme platiť účet aj za to, že krajiny eurozóny si samy uvoľňovali opraty rozpočtovej disciplíny, a to v časoch dávno predkrízových. Kam inde patrí zmäkčenie povolených troch percent deficitu na "o niečo viac" práve Nemcami a Francúzmi? Pritom deficitné hospodárenie, i to povolené trojpercentne, je forma života na dlh. Roky predkrízovej hojnosti, platené deficitmi rozpočtov, vzbudili veľké chúťky na rozdávanie. Ako inak by mohol napríklad Robert Fico za posledné roky rozdávať peniaze ako bohatý strýčko z Ameriky na haly, športoviská či penzie? Rozdával aj práva šafáriť so skleníkovými plynmi či mýtnymi tendrami. Aj toto zlodejstvo zvyšuje deficit. Nielen finančný, ale aj morálny. Fico sľuboval pred voľbami 2006 veľa, teraz sľubuje ešte viac. Slovensko je zaplavené plagátmi Smeru, napríklad: "Garantujeme stabilné ceny elektriky, alebo nižšie doplatky na lieky či trináste dôchodky". Ako chce profesor Jahnátek ceny garantovať, to sa už nepíše, ale garantovať svetové ceny energií nedokáže. A na nižšie doplatky na lieky neverí dokonca ani mladý a zdravý, nieto ešte kardiak či diabetik. A osemdesiat eur, vyplácaných na Vianoce, ani nie všetkým dôchodcom, je asi taký trinásty dôchodok, ako je Fico sociálny demokrat. To všetko sa deje pod heslom Pre ľudí, za Slovensko. Ale je to Za socializmus!
Podobne ako Fico, aj Paroubek v Česku oblepil krajinu nesplniteľnými sľubmi. Dividendy z ČEZ-u sľúbil mladým, chorým, dôchodcom, deťom. Všetkým. To by však musel ČEZ zásobovať elektrikou pol zemegule, aby mal na také dividendy. Dlhy, ktoré tí veľmajstri klamania narobia, budú splácať deti našich detí. Aj to len za predpokladu, že populistov a rast dlhov niekto čím skôr zastaví.
Fico a Paroubek majú spoločného viac. Napríklad nechuť na verejné diskusie s oponentmi. Radšej vedú monológy. Len tak môže beztrestne zaznieť vyjadrenie, že Slovensko je na tom dobre. Je to zbožné želanie, ale v monológu ľahko prejde. Realita? Sme malá a otvorená ekonomika, menšia ako česká. Zaznamenali sme výrazne vyšší prepad. Máme väčší deficit verejných financií, takmer rovnakú zadlženosť na hlavu, pričom rast tej našej je prudší.
V Česku trúbia na poplach aspoň rozumné strany. Niekoľko babiek sa síce nervovo zrútilo, keď im Kalouskova kniežacia TOP 09 poslala fiktívnu poukážku na úhradu 4 800 eur ako rukolapný argument o výške dlhu na každého živého Čecha. Dobrou správou však je, že v Česku sa začali proti Paroubkovým klamstvám búriť mladí.
U nás, zdá sa, ešte nedozrela doba. Ešte stále sa dá Slovensko mobilizovať najmä proti imaginárnemu nepriateľovi, v tohtoročnej sezóne proti Maďarom a komárom. Ale neujdeme pred sebou. Za Ficov účet, ako za každý iný, budeme musieť raz tvrdo zaplatiť.
Nie je vôbec isté, či nová vláda, akéhokoľvek zloženia, nebude vo Ficových šľapajach pokračovať. Zlá správa - zatiaľ sa zdá, že skôr áno.
Budeme platiť účet aj za to, že krajiny eurozóny si samy uvoľňovali opraty rozpočtovej disciplíny, a to v časoch dávno predkrízových. Kam inde patrí zmäkčenie povolených troch percent deficitu na "o niečo viac" práve Nemcami a Francúzmi? Pritom deficitné hospodárenie, i to povolené trojpercentne, je forma života na dlh. Roky predkrízovej hojnosti, platené deficitmi rozpočtov, vzbudili veľké chúťky na rozdávanie. Ako inak by mohol napríklad Robert Fico za posledné roky rozdávať peniaze ako bohatý strýčko z Ameriky na haly, športoviská či penzie? Rozdával aj práva šafáriť so skleníkovými plynmi či mýtnymi tendrami. Aj toto zlodejstvo zvyšuje deficit. Nielen finančný, ale aj morálny. Fico sľuboval pred voľbami 2006 veľa, teraz sľubuje ešte viac. Slovensko je zaplavené plagátmi Smeru, napríklad: "Garantujeme stabilné ceny elektriky, alebo nižšie doplatky na lieky či trináste dôchodky". Ako chce profesor Jahnátek ceny garantovať, to sa už nepíše, ale garantovať svetové ceny energií nedokáže. A na nižšie doplatky na lieky neverí dokonca ani mladý a zdravý, nieto ešte kardiak či diabetik. A osemdesiat eur, vyplácaných na Vianoce, ani nie všetkým dôchodcom, je asi taký trinásty dôchodok, ako je Fico sociálny demokrat. To všetko sa deje pod heslom Pre ľudí, za Slovensko. Ale je to Za socializmus!
Podobne ako Fico, aj Paroubek v Česku oblepil krajinu nesplniteľnými sľubmi. Dividendy z ČEZ-u sľúbil mladým, chorým, dôchodcom, deťom. Všetkým. To by však musel ČEZ zásobovať elektrikou pol zemegule, aby mal na také dividendy. Dlhy, ktoré tí veľmajstri klamania narobia, budú splácať deti našich detí. Aj to len za predpokladu, že populistov a rast dlhov niekto čím skôr zastaví.
Fico a Paroubek majú spoločného viac. Napríklad nechuť na verejné diskusie s oponentmi. Radšej vedú monológy. Len tak môže beztrestne zaznieť vyjadrenie, že Slovensko je na tom dobre. Je to zbožné želanie, ale v monológu ľahko prejde. Realita? Sme malá a otvorená ekonomika, menšia ako česká. Zaznamenali sme výrazne vyšší prepad. Máme väčší deficit verejných financií, takmer rovnakú zadlženosť na hlavu, pričom rast tej našej je prudší.
V Česku trúbia na poplach aspoň rozumné strany. Niekoľko babiek sa síce nervovo zrútilo, keď im Kalouskova kniežacia TOP 09 poslala fiktívnu poukážku na úhradu 4 800 eur ako rukolapný argument o výške dlhu na každého živého Čecha. Dobrou správou však je, že v Česku sa začali proti Paroubkovým klamstvám búriť mladí.
U nás, zdá sa, ešte nedozrela doba. Ešte stále sa dá Slovensko mobilizovať najmä proti imaginárnemu nepriateľovi, v tohtoročnej sezóne proti Maďarom a komárom. Ale neujdeme pred sebou. Za Ficov účet, ako za každý iný, budeme musieť raz tvrdo zaplatiť.
Nie je vôbec isté, či nová vláda, akéhokoľvek zloženia, nebude vo Ficových šľapajach pokračovať. Zlá správa - zatiaľ sa zdá, že skôr áno.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.