.na úvod treba povedať, že každá maďarská vláda sa musí starať o maďarské menšiny v zahraničí, keďže tú povinnosť jej diktuje priamo Ústava. Podľa jedného z jej paragrafov "Maďarská republika pociťuje zodpovednosť za osud Maďarov mimo svojich hraníc a bude podporovať pestovanie ich vzťahov s Maďarskom". Korene tejto silnej ústavnej formulácie treba hľadať v histórií, keď sa po Trianonskej zmluve a presunoch obyvateľstva po druhej svetovej vojne približne tretina maďarského národa stala občanmi iných štátov. Nie v každom z nich je však postavenie maďarskej menšiny rovnaké.
Historici László Szarka a Nándor Bárdi rozdelili maďarské komunity v zahraničí na tri typy. Maďari v Chorvátsku, Slovinsku a Rakúsku žijú roztrúsene, je ich málo a prevažne ide už o starších ľudí. Fungujú v zmiešaných manželstvách, bývajú na dedinách, kde tvoria menšinu a hovoria jazykom väčšiny. Ich osud je, takpovediac, spečatený. Maďarské komunity v srbskej Vojvodine a na Zakarpatskej Ukrajine síce prežívajú, ale ich existencia je ohrozená. Na Ukrajine v dôsledku zlej sociálnej situácie, odchodov za prácou do zahraničia Maďari strácajú elitu a ich v minulosti pestrý mestský svet sa mení na uzavreté poľnohospodárske spoločenstvá. Vo Vojvodine sa zase vzhľadom na množstvo presídlených srbských utečencov rozrušila štruktúra maďarskej komunity. O vnútorne rôznorodých maďarských komunitách s vybudovaným inštitucionálnym systémom sa podľa autorov dá hovoriť iba v prípade Slovenska a Rumunska. Aj preto práve Maďarom v týchto dvoch krajinách venujú politici v Budapešti najväčšiu pozornosť.
Podľa Szarku a Bándiho využívali všetci maďarskí politici problematiku menšín v politickom boji. A vždy tak, že "netematizovali problémy zahraničných Maďarov, ale vzťah k nim." Čo je teda na tom, že v tej línii pokračuje aj Viktor Orbán? Problém je v tom, že šéf Fideszu prekročil povestný Rubikon.
.samé problémy
Niežeby udeľovanie dvojitého občianstva bez podmienky trvalého pobytu bolo európskym unikátom. Keď však funguje v regiónoch s komplikovanými geopolitickými vzťahmi a nevyjasnenými traumami z minulosti, vždy to vyvoláva problémy. Rumunsko takým spôsobom udeľuje dvojité občianstvo občanom Moldavska, ak preukážu, že aspoň jeden z ich predkov bol do roku 1940 občanom Rumunska. Rumunská vláda však začala masovo udeľovať občianstvo až po vstupe krajiny do EÚ, pretože s tým vstupom sa spájala nutnosť zaviesť víza pre moldavských občanov. Zdôvodňovala to zlou sociálnou situáciou v Moldavsku a tým, aby mali ľudia s rumunskými koreňmi šancu na lepší život vnútri Únie. Mimochodom, medzi Slovenskom a Maďarskom nijaká vízová povinnosť ani výrazné sociálne rozdiely neexistujú a obe krajiny sú dokonca členmi Schengenského priestoru. Voči zjednodušenému udeľovaniu rumunského občianstva Moldavcom protestovala aj Európska únia na čele s predsedajúcim Českom. Vtedajší český vicepremiér Alexander Vondra to označil za veľké riziko destabilizácie celého regiónu. Nerumunsky hovoriaci občania Moldavska to videli ako zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny a Rusi ako ohrozenie svojich záujmov v regióne.
Dvojité občianstvo na etnickom princípe udeľuje aj Bulharsko občanom Macedónska. Aj v tomto prípade platí, že tým bez ohľadu na motívy prispieva k destabilizácii už aj tak vnútornými národnostnými konfliktmi dosť rozdelenej krajiny. Mnohí Macedónci sa na tú bulharskú politiku pozerajú ako na provokáciu. Značná časť Bulharov totiž Macedónsko stále vníma ako druhý bulharský štát a macedónsky jazyk ako dialekt bulharčiny.
Keď sa hovorí o udeľovaní dvojitého občianstva bez väzby na trvalý pobyt, netreba zabúdať ani na Rusko, ktoré takým spôsobom udeľuje svoje občianstvo ľuďom žijúcim v Severnom Osetsku či v Abcházku. Príklad Gruzínska je dôkazom, že od tejto politiky je už len krôčik k tomu, aby držiteľom novučičkých ruských pasov v prípade potreby prišli na pomoc ruské tanky. Český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg pred časom ruské hry s dvojitým občianstvom na Kaukaze právom označil za "veľmi vážnu provokáciu."
.riziká
Porovnávať motívy Vladimíra Putina a Viktora Orbána sa, samozrejme, nedá. Ale Fideszom navrhovaný zákon môže tiež narobiť veľa problémov. Predložená norma napríklad predpokladá, že človek, ktorý chce získať maďarské občianstvo, bude musieť zložiť štátnoobčiansku prísahu, alebo sľub. Ak pôjde o Maďara žijúceho na Slovensku, udeje sa to na maďarskom zastupiteľskom úrade. Keďže u nás musia sľub vernosti zložiť všetci vojaci a policajti, zaujímavá situácia nastane napríklad vtedy, ak o maďarské občianstvo požiada policajný vyšetrovateľ z Komárna. Môže jeden človek s istotou tvrdiť, že dokáže zachovať vernosť dvom krajinám? Ak by išlo o Slovensko a Madagaskar, tak by to bola banálna otázka, v prípade Slovenska a Maďarska isté riziko predsa len existuje.
Na niekoľko ďalších problémov maďarského zákona upozornil v texte Európsky duch a dvojaké občianstvo politológ Juraj Marušiak. Maďarská ústava napríklad obsahuje aj ustanovenie, že každý maďarský občan je povinný brániť svoju vlasť. "Môžeme byť síce presvedčení, že v prípade dvoch členských štátov NATO nemá zmysel uvažovať o tejto eventualite, interpretácia tohto ustanovenia však môže podliehať zmenám a nemožno vylúčiť, že by vyzerala úplne inak v prípade, ak by vládnu väčšinu získal napríklad extrémistický Jobbik," napísal Marušiak.
Otvorenou otázkou aktuálnych maďarských snáh stále ostáva otázka volebného práva pre maďarských občanov v zahraničí. Predložený návrh zákona tú možnosť neobsahuje, viacerí politici Fideszu sa však netaja, že volebné právo pre zahraničných Maďarov môže v krátkom čase nasledovať. Jeden z predkladateľov zákona vicepremiér Zsolt Semjén už vyhlásil, že "existuje iba jedno občianstvo so všetkým, čo k tomu patrí." Predstavme si, ako o priazeň našich Maďarov bojujú bilbordy Fideszu alebo krikľúni Jobbiku na svojich mítingoch. Čo by to spravilo s našou krajinou? A čo viac si môže želať SNS, ktorá uplynulých 20 rokov nehovorí o inom než o hrozbe maďarskej iredenty?
Orbánova iniciatíva má teda potenciál slovensko-maďarské vzťahy na dlhé roky výrazne poškodiť bez toho, aby miestnym Maďarom v niečom čo i len trochu pomohla.
.prečo?
Prečo to teda všetko Viktror Orbán robí? Prečo predkladá taký citlivý zákon v čase, keď jeho vláda ešte ani nemá schválený program, vzhľadom na pohodlnú parlamentnú väčšinu sa vôbec nemusí ponáhľať, a na Slovensku zúri predvolebná kampaň? Jednou z možných odpovedí je, že Orbán tak chce ešte zasiahnuť do slovenskej predvolebnej kampane a pomôcť Robertovi Ficovi. Vie, že doma ho vzhľadom na žalostný stav ekonomiky čakajú ťažké časy, počas ktorých sa mu bude oduševnený zápas s nepriateľom na opačnej strane Dunaja môže politicky veľmi hodiť. Možno.
V každom prípade tak môže Robert Fico spokojne prestať robiť volebnú kampaň. O jeho dobrý volebný výsledok sa od tejto chvíle stará priateľ Viktor.
Historici László Szarka a Nándor Bárdi rozdelili maďarské komunity v zahraničí na tri typy. Maďari v Chorvátsku, Slovinsku a Rakúsku žijú roztrúsene, je ich málo a prevažne ide už o starších ľudí. Fungujú v zmiešaných manželstvách, bývajú na dedinách, kde tvoria menšinu a hovoria jazykom väčšiny. Ich osud je, takpovediac, spečatený. Maďarské komunity v srbskej Vojvodine a na Zakarpatskej Ukrajine síce prežívajú, ale ich existencia je ohrozená. Na Ukrajine v dôsledku zlej sociálnej situácie, odchodov za prácou do zahraničia Maďari strácajú elitu a ich v minulosti pestrý mestský svet sa mení na uzavreté poľnohospodárske spoločenstvá. Vo Vojvodine sa zase vzhľadom na množstvo presídlených srbských utečencov rozrušila štruktúra maďarskej komunity. O vnútorne rôznorodých maďarských komunitách s vybudovaným inštitucionálnym systémom sa podľa autorov dá hovoriť iba v prípade Slovenska a Rumunska. Aj preto práve Maďarom v týchto dvoch krajinách venujú politici v Budapešti najväčšiu pozornosť.
Podľa Szarku a Bándiho využívali všetci maďarskí politici problematiku menšín v politickom boji. A vždy tak, že "netematizovali problémy zahraničných Maďarov, ale vzťah k nim." Čo je teda na tom, že v tej línii pokračuje aj Viktor Orbán? Problém je v tom, že šéf Fideszu prekročil povestný Rubikon.
.samé problémy
Niežeby udeľovanie dvojitého občianstva bez podmienky trvalého pobytu bolo európskym unikátom. Keď však funguje v regiónoch s komplikovanými geopolitickými vzťahmi a nevyjasnenými traumami z minulosti, vždy to vyvoláva problémy. Rumunsko takým spôsobom udeľuje dvojité občianstvo občanom Moldavska, ak preukážu, že aspoň jeden z ich predkov bol do roku 1940 občanom Rumunska. Rumunská vláda však začala masovo udeľovať občianstvo až po vstupe krajiny do EÚ, pretože s tým vstupom sa spájala nutnosť zaviesť víza pre moldavských občanov. Zdôvodňovala to zlou sociálnou situáciou v Moldavsku a tým, aby mali ľudia s rumunskými koreňmi šancu na lepší život vnútri Únie. Mimochodom, medzi Slovenskom a Maďarskom nijaká vízová povinnosť ani výrazné sociálne rozdiely neexistujú a obe krajiny sú dokonca členmi Schengenského priestoru. Voči zjednodušenému udeľovaniu rumunského občianstva Moldavcom protestovala aj Európska únia na čele s predsedajúcim Českom. Vtedajší český vicepremiér Alexander Vondra to označil za veľké riziko destabilizácie celého regiónu. Nerumunsky hovoriaci občania Moldavska to videli ako zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny a Rusi ako ohrozenie svojich záujmov v regióne.
Dvojité občianstvo na etnickom princípe udeľuje aj Bulharsko občanom Macedónska. Aj v tomto prípade platí, že tým bez ohľadu na motívy prispieva k destabilizácii už aj tak vnútornými národnostnými konfliktmi dosť rozdelenej krajiny. Mnohí Macedónci sa na tú bulharskú politiku pozerajú ako na provokáciu. Značná časť Bulharov totiž Macedónsko stále vníma ako druhý bulharský štát a macedónsky jazyk ako dialekt bulharčiny.
Keď sa hovorí o udeľovaní dvojitého občianstva bez väzby na trvalý pobyt, netreba zabúdať ani na Rusko, ktoré takým spôsobom udeľuje svoje občianstvo ľuďom žijúcim v Severnom Osetsku či v Abcházku. Príklad Gruzínska je dôkazom, že od tejto politiky je už len krôčik k tomu, aby držiteľom novučičkých ruských pasov v prípade potreby prišli na pomoc ruské tanky. Český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg pred časom ruské hry s dvojitým občianstvom na Kaukaze právom označil za "veľmi vážnu provokáciu."
.riziká
Porovnávať motívy Vladimíra Putina a Viktora Orbána sa, samozrejme, nedá. Ale Fideszom navrhovaný zákon môže tiež narobiť veľa problémov. Predložená norma napríklad predpokladá, že človek, ktorý chce získať maďarské občianstvo, bude musieť zložiť štátnoobčiansku prísahu, alebo sľub. Ak pôjde o Maďara žijúceho na Slovensku, udeje sa to na maďarskom zastupiteľskom úrade. Keďže u nás musia sľub vernosti zložiť všetci vojaci a policajti, zaujímavá situácia nastane napríklad vtedy, ak o maďarské občianstvo požiada policajný vyšetrovateľ z Komárna. Môže jeden človek s istotou tvrdiť, že dokáže zachovať vernosť dvom krajinám? Ak by išlo o Slovensko a Madagaskar, tak by to bola banálna otázka, v prípade Slovenska a Maďarska isté riziko predsa len existuje.
Na niekoľko ďalších problémov maďarského zákona upozornil v texte Európsky duch a dvojaké občianstvo politológ Juraj Marušiak. Maďarská ústava napríklad obsahuje aj ustanovenie, že každý maďarský občan je povinný brániť svoju vlasť. "Môžeme byť síce presvedčení, že v prípade dvoch členských štátov NATO nemá zmysel uvažovať o tejto eventualite, interpretácia tohto ustanovenia však môže podliehať zmenám a nemožno vylúčiť, že by vyzerala úplne inak v prípade, ak by vládnu väčšinu získal napríklad extrémistický Jobbik," napísal Marušiak.
Otvorenou otázkou aktuálnych maďarských snáh stále ostáva otázka volebného práva pre maďarských občanov v zahraničí. Predložený návrh zákona tú možnosť neobsahuje, viacerí politici Fideszu sa však netaja, že volebné právo pre zahraničných Maďarov môže v krátkom čase nasledovať. Jeden z predkladateľov zákona vicepremiér Zsolt Semjén už vyhlásil, že "existuje iba jedno občianstvo so všetkým, čo k tomu patrí." Predstavme si, ako o priazeň našich Maďarov bojujú bilbordy Fideszu alebo krikľúni Jobbiku na svojich mítingoch. Čo by to spravilo s našou krajinou? A čo viac si môže želať SNS, ktorá uplynulých 20 rokov nehovorí o inom než o hrozbe maďarskej iredenty?
Orbánova iniciatíva má teda potenciál slovensko-maďarské vzťahy na dlhé roky výrazne poškodiť bez toho, aby miestnym Maďarom v niečom čo i len trochu pomohla.
.prečo?
Prečo to teda všetko Viktror Orbán robí? Prečo predkladá taký citlivý zákon v čase, keď jeho vláda ešte ani nemá schválený program, vzhľadom na pohodlnú parlamentnú väčšinu sa vôbec nemusí ponáhľať, a na Slovensku zúri predvolebná kampaň? Jednou z možných odpovedí je, že Orbán tak chce ešte zasiahnuť do slovenskej predvolebnej kampane a pomôcť Robertovi Ficovi. Vie, že doma ho vzhľadom na žalostný stav ekonomiky čakajú ťažké časy, počas ktorých sa mu bude oduševnený zápas s nepriateľom na opačnej strane Dunaja môže politicky veľmi hodiť. Možno.
V každom prípade tak môže Robert Fico spokojne prestať robiť volebnú kampaň. O jeho dobrý volebný výsledok sa od tejto chvíle stará priateľ Viktor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.