Ako volili, ako budú voliť - anketa

Opäť volí SDKÚ-DS Martin Kamenský (31) vyštudoval históriu a politológiu a po pár rokoch práce v médiách dnes podniká v gastronómii a vlastní kaviareň v bratislavskom Starom Meste. Už na škole sa zaujímal o politiku a angažoval sa aj v Občianskodemokratickej mládeži. Jeho pravicové zmýšľanie ho priviedlo k podpore Langošovej Demokratickej strany. V roku 1998 volil SDK, a napokon sa stal skalným voličom SDKÚ-DS. V minulých voľbách im pomáhal aj v predvolebnej kampani, hoci do strany nevstúpil. Strane ostáva verný aj teraz. „Som človek pravicového zmýšľania, ktorý nechce, aby sa o neho štát staral, ale chce od štátu iba vytvorenie podmienok, aby som sa o seba mohol postarať sám,“ vysvetľuje dôvody svojej voľby. Kauzy bývalej Dzurindovej vlády vnímal, ale myslí si, že to boli individuálne zlyhania jednotlivých ľudí v strane. Nie je idealista a vie, že v každej strane sa nájdu ľudia, ktorí sa chcú obohatiť. „Každý, kto niečo robí, robí aj chyby,“ hovorí. Napriek tomu oceňuje, čo tím okolo Mikuláša Dzurindu za osem rokov dokázal. Keď sa v minulosti stretával s ľuďmi zo zahraničia, bol na Slovensko hrdý. Preto dodnes nechápe, ako je možné, že väčšina Slovákov nepochopila, čo pre krajinu pravicová vláda urobila a poslala SDKÚ do opozície. V strane SDKÚ-DS ho neláka iba program, ale aj jednotlivé osobnosti.  Posledné štyri roky vlády Smeru vníma ako premrhaný čas, pretože krajina sa nikam neposunula. Práve naopak. Šokovalo ho, že Slota s Mečiarom sa dostali zase do vlády, čím sa Fico úplne zdiskreditoval. Najviac ho znepokojovali pomery v súdnictve, upadajúce zdravotníctvo a narastajúca miera korupcie.  Dokázal by voliť aj inú stranu než SDKÚ-DS? Iba KDH, ale k nemu má Martin Kamenský pár výhrad: „Som evanjelik a KDH sa profiluje ako katolícka strana. Navyše mi prekážajú ich názory na mäkké drogy a homosexuálov,“ vysvetľuje. O strane Richarda Sulíka ani neuvažoval. Myslí si, že síce majú pravicový program, ale nezaujali ho osobnosti v strane. Verí, že Sulík je dobrý ekonóm, ale nevidí žiadnu hodnotu, ktorá by stranu spájala okrem vôli po moci. Pozná niektorých ľudí osobne a vie, že sú tam aj osobnosti, ale je tam aj veľa ľudí, ktorí u neho v politike morálne neobstoja. 

Volil KDH a bude ho voliť aj naďalej

Ing. Michal Krippel (25) vyštudoval v Prahe ekonómiu a momentálne pôsobí vo Švajčiarsku. Zatiaľ je slobodný a venuje sa kariére. Pracuje v medzinárodnej poisťovni ako developer poistných modelov. Pred štyrmi rokmi volil prvý raz a volil neobvykle – poštou: „Dôvodom bola časová tieseň, keďže som bol v Prahe a v deň volieb som cestoval do USA,“ vysvetľuje. Vtedy volil KDH, podobne volil v komunálnych a krajských voľbách. V prezidentských voľbách podporil Františka Mikloška. Teraz sa opäť chystá voliť KDH.  

Páči sa mu politika, ktorá je pravicová a sociálna zároveň. Je mu sympatické, že si KDH dáva pozor na bývalých členov KSČ vo svojich radoch. Ale KDH volí aj preto, lebo mnohých politikov tej strany pozná osobne.  „Poznám ich ako čestných a spravodlivých ľudí. Ako ľudí, ktorí nemajú v pozadí lobistické skupiny a po novembri 1989 neprevrátili kabát. Viacerí z nich obetovali za komunizmu aj časť svojej slobody, ktorú mohli využiť úplne inak, ale neurobili tak, lebo nechceli stratiť tvár,“ tvrdí Michal Krippel. Má pocit, že KDH aj dnes bojuje za ideály kresťanskej politiky, za ideály etiky a morálky v spoločnosti. 

„S politikou KDH som viac-menej spokojný,“ hovorí. Nesúhlasil však s tým, že KDH bolo po voľbách ochotné ísť do vlády so Smerom. „Pozitívny názor väčšej časti vtedajšieho predsedníctva na potenciálnu vládu so Smerom ma mierne šokoval.“ Aj preto v eurovoľbách podporil Palkovu KDS. 

Veľmi pozitívne vnímal obmenu vedenia KDH, aj príchod nových podpredsedov. S Figeľovými názormi sa vie Michal Krippel takmer bez problémov stotožniť. Nesúhlasí však s názorom podpredsedu pre ekonomiku Marcinčinom na potraty. „Nesúhlasím, aby sa tá otázka neriešila a nesúhlasím ani s názorom, že ak sa potraty zakážu úplne, zvýši sa ilegálna činnosť a ženy, ktoré budú chcieť vykonať potrat, budú musieť cestovať do zahraničia. Ak totiž KDH považuje potraty za vraždu, nemôže robiť výnimky,“ tvrdí Krippel a bol by rád, keby sa členovia KDH v tomto podstatnom bode názorovo zjednotili. „Aj keď som ekonóm s pozitívnym vzťahom k liberálnej ekonomike a slobodnému trhu, hodnoty morálky a etiky sú pre mňa na prvom mieste,“ dodáva.

Peter Polončák (47) je šoférom kamiónu, s ktorým križuje celú Európu. Žije v Stropkove, vychováva tri deti. Má pocit, že jeho život sa za posledných dvanásť rokov len zhoršoval. Je typickým sklamaným voličom. V 90. rokoch volil HZDS, pretože veril Mečiarovi a bol za samostatnosť. „V začiatkoch to vyzeralo sľubne, človek veril, že to myslí dobre, ale bohužiaľ,“ hovorí dnes. Polončák si myslí, že kauzy z Mečiarovej éry mali byť vyšetrené. „Dnes si o ňom myslím, že je to starý senilný pán, ktorý mal opustiť politiku, keď bol v najväčšej sláve. Vtedy mal odísť a ľudia by o ňom len v dobrom hovorili. Velebili by ho aj dvadsať rokov po smrti,“ tvrdí Polončák.

Pred štyrmi rokmi už volil Smer. „Slepo som uveril Ficovi. Program mal pekný, ale ako politik ma sklamal na plnej čiare,“ hovorí. Všade, najmä na úradoch, je vraj teraz veľa arogancie a byrokracie. „Keď nemáš známosti alebo nie si v správnej strane, tak nepochodíš.“ Polončák je smutný aj z toho, ako zle sa žije ľuďom v jeho okolí, teda ďaleko od Bratislavy. „Keď sa hovorí o priemerných mzdách na Slovensku, tak to sú taľafatky. Tu ľudia robia vo fabrike osem a pol hodín denne za 280 ´éčiek´. Ficova vláda nezlepšila nič, akurát dôchodcom pridali tie vianočné dávky.“ Pravica aj ľavica sú vraj falošné a nerobia nič pre obyčajných ľudí. 

Ako vodič má Polončák zlé skúsenosti s políciou. „Na jednej strane hovoria, že posilňujú bezpečnosť na cestách, ale oni to nerobia pre ľudí, ale preto, aby mal Počiatek plnú kasu. Keď však majú riešiť niečo iné, tak nerobia nič, iba na cestách sú stopercentní. Nižšiu pokutu ako 60 ´éčiek´ ani nepoznajú, je jedno, či si prešiel na červenú, alebo nemal zapnuté pásy.“ 

Polončák bude zrejme voliť nejakú novú stranu, lebo chce v politike novú krv. „Terajší politici sa síce navonok hádajú, ale v skutočnosti si navzájom dohadzujú kšefty.“ Rozhodne však nechce voliť Sulíkovu SaS. „Niečo mi vnútorne hovorí, že toto nie. A chcú legalizovať drogy, to je choré.“ Nakoniec podráždene dodáva: „Ja vážne neviem, koho voliť. A som z toho nervózny.“

Ingrid Németh žije v Dunajskej Strede, pracuje ako obchodná referentka a má maďarskú národnosť. S manželom vychovali jednu dcéru, ktorá dnes študuje v Česku. O politiku sa Ingrid Németh zaujíma veľmi intenzívne a voliť chodieva pravidelne. V posledných voľbách volila SMK. Ako volička tejto strany sa však dnes cíti veľmi sklamaná. „Mala som dojem, že je to strana, ktorá svojou serióznou politikou bude hájiť aj moje záujmy,“ tvrdí Ingrid Németh. Teraz ten pocit vôbec nemá. Naopak, intenzívne cíti zmenený postoj slovenským politikov k SMK. „Pod vedením Bélu Bugára bola SMK stranou, ktorej postoj brali do úvahy aj slovenské politické strany. Ale nové vedie SMK dostalo stranu do pozície, že už žiadna slušná slovenská strana nie je s nimi ochotná spolupracovať. Na zradu opozície pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve sa tak ľahko nezabúda,“ myslí si Ingrid Németh. 

Novému vedeniu SMK sa podľa nej dokonale podarilo rozštiepiť aj maďarských voličov, a to aj vinou toho, že sa SMK dnes vyhlasuje za jediného zástancu práv maďarskej menšiny. Ingrid Németh veľmi prekáža, že SMK dnes označuje Most-Híd za svojho najväčšieho nepriateľa, s ktorým nie je schopná spolupracovať ani pri závažných problémoch týkajúcich sa všetkých príslušníkov maďarskej menšiny. Preto už SMK voliť nebude.

Všimla si, že v jej okolí pribúda ľudí, ktorí sú znechutení zo súboja SMK a Most-Híd. Predpokladá, že možno práve preto veľa občanov maďarskej národnosti ani nepôjde voliť. „Zdá sa mi to veľmi neférové, keď SMK tlačí ľuďom do hlavy, že ten, kto nevolí ich, ale Most-Híd, je zradca národa a jeho hlas stratí hodnotu, lebo Most sa do parlamentu nedostane,“ hovorí Ingrid Németh. 

Ona je rozhodnutá ísť voliť aj tentoraz. „V Most-Híd sú ľudia, ktorým zatiaľ verím, najmä Bélovi Bugárovi.“ Z politikov slovenskej národnosti zatiaľ najviac verí Ivete Radičovej a je zvedavá na to, akú politiku bude robiť Sulíkova SaS. 

Ingrid Németh nemá pocit, že sa za posledné štyri roky jej život po ekonomickej stránke zhoršil, ale ako občianka s maďarskou národnosťou sa cíti menej vážená. „Hlavne od útoku na Hedvigu Malinovú sa cítim aj menej v bezpečí. A čoraz viac začínam pociťovať obavy, či nás nečakajú horšie časy.“

Lukáš Machlica (84) bol pred Novembrom komunistom a podnikovým riaditeľom komárňanských Lodeníc. Presne v decembri 1989, nezávisle od pádu režimu, nastúpil do dôchodku. Zvykol voliť KSS, ale dnes volí Smer, pretože je to najsilnejšia ľavicová strana. Zatrpknutosť z pádu komunizmu však Lukáš Machlica necíti, hoci ho prekvapilo, že socializmus padol a nastal kapitalizmus. „Už pred Novembrom som veril, že sa uskutočnia nejaké reformy,“ tvrdí dnes. „Bol som za to, aby štát vlastnil podniky, lenže podniky mali získať manažérsku nezávislosť vo výrobe. Štát sa však bál nezamestnanosti, čo viedlo k deformáciám. Keby sme v podniku prepustili 25 percent pracovníkov, produkcia by neklesla. Lenže lajdák žil vtedy tak ako poctivý zamestnanec“. 

Machlica má však prekvapujúci názor na Dzurindovu éru. Samozrejme,  vyčíta pravicovej vláde, že sociálna stránka bola v pozadí („bohatí mali, žiaľ, navrch“), ale oceňuje vtedajšiu „razantnosť ekonomickej politiky“. Ako hovorí: „Išli do neznáma a mali odvahu. Reformy, ktoré spravili, boli jedným z riešení. V riadení priemyslu nemôže existovať nijaká demokracia, nevyhnutná je disciplína“. 

Prečo teda volil po roku 1989 KSS? „Viete, pre mňa to už bola voľba z nostalgie. Bol som ako dieťa a mladý človek poznačený životom v biede, žili sme v bírešskej komunite. Nechcel som zradiť presvedčenie, ktorému som zasvätil svoj život,“ priznáva. Pritom ani s dnešným kapitalizmom nemá vraj zásadný problém. S jednou veľkou výhradou: „Myslím si, že banky aj strategické podniky by mal vlastniť štát.“ 

Lukáš Machlica nechce Roberta Fica chváliť ani kritizovať. „Aj za bývalej vlády aj za dnešnej sa uberá táto krajina dobrým smerom. Vôbec by som sa nebál, keby teraz vyhrala pravica, nech ľavica aj pravica spolu súťažia. Ale dôležitá je kontinuita. Pre mňa je kľúčové, že sa orientujeme na EÚ, ktorú vnímam ako garanta mieru. Len aby opäť vojny nebolo,“ dodáva úprimne starý pán. Akú vládu by si želal najviac? „Páčila by sa mi vláda Smeru a SDKÚ. Pasovalo by mi to, keďže aj SDKÚ je teraz sociálne orientovaná.“ Voľby však Lukáša Machlicu nijako nevzrušujú. „Viete, ja som spokojný so stavom tohto sveta aj so svojím životom na dôchodku, teším sa z detí, vnúčat, pravnúčat.“