Prípadne si prečítajte knihu Jonasa Lehrera nazvanú Jak se rozhodujeme? (Dokorán, 2010). Nájdete v nej opísaný experiment, v ktorom ľudia mali vybrať najchutnejší z piatich džemov. Hodnotenie laikov sa pôsobivo zhodovalo s hodnoteniami expertov. Jednoducho, keď ide o zmyslové pôžitky, ako je napríklad chuť, všetci sme experti. Keď však požiadali laikov, aby svoj výber a preferencie vysvetlili, začali si vyberať celkom iné džemy, často tie najhoršie. Vedci z toho vyvodili záver, že ak v nesprávnej chvíli premýšľame až príliš, odrežeme sa od múdrosti našich emócií a strácame cit pre to, čo vlastne chceme. A začneme si vyberať veci, ktorých výber ľahšie zdôvodníme svojmu okoliu.
Rovnako dopadli testované osoby, keď mali porovnávať obrazy. Bez zdôvodňovania inštinktívne vyberali umenie. Čím viac však skúmali svoj vlastný vkus, tým menej ho poznávali a tým väčšie gýče preferovali. Nebudem tu citovať celú knihu, preskočím všetky vedecké vysvetlenia, jednoducho tomu verte. Podľa autora knihy náš racionálny mozog je dosť nové a nedokonalé zariadenie, ktoré začne haprovať, už keď má brať do úvahy viac ako sedem premenných a čím zložitejší problém riešime, tým istejšie je spoliehať sa radšej na prastaré emócie a inštinkty.
Skok od džemov k pokusom na voličoch. Ďalší experiment opisuje, že skalní voliči, keď si vypočujú závažné argumenty v neprospech svojho kandidáta/strany/názoru, tak namiesto toho, aby použili mozog na analýzu nových faktov, zneužívajú svoje racionálne schopnosti na sebaklam, ospravedlnenie a utvrdenie sa v pôvodnom presvedčení. Voliči sa len domnievajú, že myslia, v skutočnosti si však fakty vymýšľajú alebo ich ignorujú, aby boli v zhode s rozhodnutím, ktoré už dávno urobili. Nepýtajte sa ma ani radšej, ako dopadli v podobnom teste politológovia, pre istotu si zapamätajte len to, že čím sebavedomejší a sebaistejší expert, tým lepšie urobíte, keď ho budete ignorovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.