Zoznam účinkujúcich na tohtoročnej Pohode sa postupne finalizuje. K dnešnému dňu ho tvorí 95 účinkujúcich z 24 krajín. To posledné číslo (údajne sa ešte môže o jednu krajinu zvýšiť) je dôležité. Určuje totiž zároveň počet hymien, ktoré v piatok, druhý deň festivalu, zaznejú – dobrovoľne, bez (pseudo-)vlastneneckých zákonov – z hlavného pódia. Zahrá ich Štátna filharmónia Košice, dirigovať bude skladateľ, klavirista, dirigent a spolupracovník .týždňa Peter Breiner, ktorý tieto (a aj všetky ostatné) hymny zaranžoval.
Geograficky sme si preto rozdelili aj náš seriál Pohoda Backstage. Účinkujúcich sme rozdelili do šiestich geografických skupín a spolu s Petrom Bálikom a Vladimírom „Potkanom” Potančokom vám ich v najbližších týždňoch predstavíme.
Začnime na Britských ostrovoch, ktorým bude venovaná nie jedna, ale pre veľký počet účinkujúcich hneď dve časti. Z Ostrovov sa potom presunieme do (severnej, strednej a južnej) Ameriky, následne sa vrátime na európsky kontinent, zastavíme sa v Česku a skončíme na Slovensku.
Rokenrol všeobecne a punk špeciálne už pochovávali veľakrát a vždy znovu optimisticky konštatujeme, že „rock'n'roll can never die.” Ak sú správy o ich forme aspoň spolovice pravidvé, skonštatujeme to hneď v prvý deň Pohody počas vystúpenia The Stranglers. Kapela, ktorá vystupuje už viac než 40 rokov, legenda, ku ktorej sa hlásia pankáči aj gitaroví rockeri, hudobní podzemníci a vďaka viacerým hitparádovým singlom aj milovníci popu. Keď budú spievať „No more heroes any more,” tak to bude znieť trochu paradoxne – pre mnohých prítomných sú hrdinami práve oni.
Za hrdinov ich považuje určite aj Ian Brown, spevák výborných Stone Roses s ostrými črtami tváre, v ktorých možno čítať lety a pády, hviezdne chvíle aj temné noci „manchesterskej scény,” ktorej bol Ian dôležitou súčasťou. V roku 1998 vydal svoj prvý sólový album Unfinished Monkey Business, minulý rok zatiaľ posledný. Má sinatrovský názov My Way, je plný sugestívnych pesničiek, v ktorých sa vzácne spája brownovská drzosť s rozvahou muža v strednom veku.
Skupina These New Puritans začala hrať v roku 2006, keď jej členovia boli ešte len tínedžeri. Biografickou zaujímavosťou je, že ich prvá nahrávka vznikla pre potreby módnej prehliadky Christiana Diora. Potom však nahrali dva skvelé albumy s étericky znejúcimi pesničkami, vystuženými invenčne použitou elektronikou, roztodivnými zvukmi, zvláštnymi melódiami a takmer halucinogénne pôsobiacim spevom, pričom z času na čas sa to všetko zleje do svižne rockových riffov.
Ešte mladšia je skupinka s tajomným názvom The XX. Vznikla ani nie pred dvoma rokmi, pričom svoj prvý album vydala len minulý rok. Volá sa jednoducho X, zaujal množstvo hudbymilovných ľudí a poplietol hlavu nejednému hudobnému kritikovi. Jamie, Romy a Oliver (a Baria, ktorá s nimi album nahrávala, no medzitým kapelu opustila) hrajú veľmi zvláštnu hudbu. Neplytvajú zvukmi ani tónmi, často znie len jemný spev sprevádzaný sporadickými zvukmi gitary a metronomicky klopkajúcimi bicími. Ich plachá hudba má však obrovskú silu. Sasha Frere-Jones z časopisu New Yorker prirovnal ich koncerty k návšteve očného lekára, ktorý vám ukazuje písmená rôznej veľkosti, vy najprv bezradne tápete, a keď je v okuliarovej obrube sklíčko so správnym počtom dioptrií, zrazu je všetko jasné a ostré. Uvidíme, či mal pravdu.
Z britského koláča, ktorý sa pripravuje na tohtoročnú Pohodu, som vybral len zopár hrozienok. Stále ich v ňom veľa zostalo. Na budúci týždeň bude (ešte stále britské a írske) hrozienka vyberať Vladimír „Potkan” Potančok.
Do Pohody zostáva 42 dní, 5 hodín, 25 minút.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.