Ktorí boli najhorší ľudia Ficovej garnitúry?

Štefan Harabin 

To, že tento muž bude jedným z najnebezpečnejších ľudí, ktorých Ficova garnitúra dostala k moci, bolo jasné ešte predtým, než sa stal ministrom spravodlivosti. Napokon, problém bol už v tom, že ten rezort sa dostal do rúk Mečiarovho HZDS. 

Nad justíciou tak prevzala kontrolu strana, ktorá na sebe dodnes nesie biľag káuz ako únos Michala Kováča mladšieho či vražda Roberta Remiáša. Harabin sa prvýkrát stal šéfom Najvyššieho súdu ešte počas tejto éry a Mečiarovi zostal verný.

Jeho najväčším prehreškom nebol ani tak kamarátsky telefonát s Albáncom, podozrivým z drogovej trestnej činnosti. Hoci aj to by inde stačilo na doživotnú diskvalifikáciu. Horšie bolo, že Harabin začal budovať slovenskú justíciu úplne na svoj obraz: teda na obraz provinčného okresného papalášika z čias pred rokom 1989. Papalášika, ktorý je šikovný organizátor, vie veci potlačiť, miesta svojich podriadených rozdá len tým najlojálnejším pätolízačom a všetkých kritikov sa bude snažiť čo najprefíkanejším spôsobom odstaviť. Keďže novembrom 1989 nepobozkané súdnictvo je takýchto papalášikov plné, bol len aotázka času, keď nájdu v Harabinovi človeka, ktorý im aj v novej dobe bude garantovať slušné zázemie. Táto justičná klika chytila počas Harabinovho ministrovania druhý dych, vedela sa veľmi rýchlo zorganizovať a využila všetky demokratické nástroje, ktoré im poskytli neprezieraví politici. Súdnictvo bolo odrazu ovládnuté. Harabinovci mali väčšinu v Súdnej rade, ovládali vedúce miesta na okresných či krajských súdoch. Ostal len jeden problém: ako naložiť s pár  sudcami, ktorým sa také praktiky nepáčili a mali odvahu sa verejne proti nim ozvať? Tak sa začali disciplinárne konania proti nepohodlným sudcom, pričom väčšinou išlo o celkom vykonštruované zámienky. Sudkyňa Dana Kuchtová bola stíhaná za to, že na súde vypovedala ako svedkyňa proti svojmu kolegovi, sudca Miroslav Gavalec za to, že sa vraj svedomito nevzdelával a sudca Peter Paluda za to, že si na ministra Harabina dovolil podať trestné oznámenie. Všetci títo sudcovia patrili ešte so svojimi kolegami Sojkom, Klimentom, Kanderom, Růžičkom, Benešovou, Babjakom a ďalšími, (aká to náhoda!), ku kritikom Harabina, alebo jeho obľúbencov. 

Štefan Harabin však vedel, že politika je neistá a jeho ochrancovia z HZDS pomaly odchádzajú do minulosti. Preto sa rozhodol poistiť si svoju kariéru. Kandidoval na šéfa Najvyššieho súdu a lojálna Súdna rada ho do tejto funkcie bez problémov zvolila. To mu však nestačilo a rozhodol sa stať neobmedzeným pánom nad súdnictvom. Inicioval novelu zákona, podľa ktorej by predseda Najvyššieho súdu držal vo svojich rukách prakticky všetky dôležité právomoci v súdnictve. Aj keby prišla nová vláda a nový minister spravodlivosti, Harabin by vládol ďalej. To už však bolo veľa aj na Ficov Smer, ktorý dovtedy nechal Harabina beztrestne vyvádzať, a zákon v parlamente neuspel. 

Aj keď Štefan Harabin z vysokých miest slovenskej justície jedného pekného dňa určite odíde, smrad, ktorý v nej narobil, bude treba vetrať ešte dlho. Veľmi dlho.

Železná istota slovenskej politiky: pustite Mečiara k moci a čakajte problém. Vlastne sto problémov. Fico si myslel, že všetko vyrieši, ak mu nedá kreslo vo vláde. Omyl. VM sa presadil aj tak. S úsmevom a igelitkou v ruke.

Predseda SNS opäť prerážal dno politickej kultúry. Vodca spolku, ktorý okrem nenávisti a túžby po peniazoch nemá vo svojej agende nič, pourážal, koho mohol. Ficom vynútené výmeny ministrov SNS ukázali, že je to človek bez elementárnej sebaúcty.  

Fešácky minister vážne zlyhal: polícia pod jeho vedením obvinila napadnutú obeť Hedvigu Malinovú zo „samoútoku“, z františkánov vyrobila sexuálnych delikventov a tým, že nevyšetrovala korupciu na najvyšších miestach, slúžila záujmom mocných. 

Predseda Národej rady bol celé štyri roky považovaný za tieňového ministra zdravotníctva. Pod jeho vedením bol parlament degradovaný na prevodovú páku vlády. Do svojich útrob nás nechal nazrieť 17. novembra, keď v emotívnom prejave odmietol označenie boľševik. 

Bývalý agent ŠtB, po Novembri podnikateľ a šéf hokejového zväzu, je považovaný za jedného z najvýraznejších sponzorov Smeru. Počas vládnutia Fica si štedro vyberal provízie vo forme verejných zákaziek, pri ktorých cena nerozhodovala. 


Smer síce chcel mať v STV silnejšiu osobnosť, lenže nikoho lepšieho nenašiel. A STV išla prudko dolu vodou. Nižňanský nie je len tvárou prednovembrovej televízie, ale je aj manažérom bez vízie a schopnosti viesť verejnoprávnu televíziu.