V bohatom svete stúpajú ceny potravín. Nemci ešte tento rok predpovedajú jedlo drahšie o desiatky percent, a v prípade mlieka už ceny stúpli o polovicu. O štvrtinu by malo zdražieť mäso a chlieb. Ceny stúpajú aj v Amerike.
V menšej miere sa rast cien prejaví aj v obchodoch na Slovensku a v ďalších krajinách strednej Európy, a zdražovanie pocíti aj chudobný svet. Prečo je však vôbec jedlo drahšie? Zlyháva trh? Alebo je na vine globálne oteplenie či iná novodobá pohroma?
Za zdražovaním jedla sú v skutočnosti dobré správy. Rastúci dopyt po mlieku a po mäse v Číne a v Indii a v ďalších ázijských krajinách zvyšuje priamo ceny týchto živočíšnych produktov a nepriamo aj ceny krmiva, teda kukurice a ďalšieho obilia. A potom je tu čoraz masívnejšie využívanie etanolu a ďalších alternatívnych palív, vyrábaných znova z kukurice a iných poľnohospodárskych výrobkov.
Dopyt po biopalivách súvisí so snahou Ameriky a Európy znížiť závislosť od (arabskej, iránskej, venezuelskej, ruskej...) ropy a takisto znížiť emisie, keďže etanol je šetrnejší ako benzín či nafta. Výrobu etanolu podporujú vlády po celom svete aj vzhľadom na vysoké ceny ropy – a tie sú spôsobené okrem iného opäť Čínou a Indiou, ktorých silnejúce ekonomiky potrebujú čoraz viac paliva. Prvá príčina (viac Číňanov, ktorí pijú mlieko) je ďalším z prejavov globalizácie, druhá (etanol) zasa technologického pokroku, ktorým sa čiastočne prepájajú ceny energií a potravín.
Drahšie jedlo má, samozrejme, aj odvrátenú stránku. Drahší nákup, ktorý bude v Európe iba nepríjemnosťou, môže byť v Afrike otázkou prežitia. Skôr, ako zahromžíme na nespravodlivý trh, sa však pozrime na súvislosti. Drahšie potraviny súvisia práve s bohatnutím niekdajšieho „tretieho sveta“. Chudobní Číňania a Indovia jedia viac a jedia kvalitnejšie potraviny vrátane živočíšnych bielkovín. Čína a v menšej miere India zaplavili v posledných desaťročiach svet lacnými výrobkami, od odevov po elektroniku. Tieto výrobky si tak mohlo kúpiť čoraz viac ľudí. Čínska výroba pomohla udržať nízku infláciu. Teraz sa situácia zmenila. Vyššia spotreba jedla zasiahne vyššími cenami aj Európu. Z obavy pred infláciou budú centrálne banky dvíhať úrokové miery.
Trh a ceny však dokážu zázraky. Na drahšiu ropu reagujú nielen producenti etanolu či výrobcovia áut, ale aj dobyvatelia ropy, keď ohlasujú postupne nové náleziská, a pripravujú tak neskoršie zníženie cien. Podobne vyššie ceny potravín sú nielen signálom pre spotrebiteľov, ale aj pre výrobcov potravín, v bohatom i chudobnom svete. Na silný dopyt v Číne a v Indii budú reagovať aj farmári v Ázii a v Afrike. Drahšie jedlo je jednoducho daňou za to, že svetová ekonomika rýchlo rastie a že niektorí chudobní postupne bohatnú.
.daniel Bútora
V menšej miere sa rast cien prejaví aj v obchodoch na Slovensku a v ďalších krajinách strednej Európy, a zdražovanie pocíti aj chudobný svet. Prečo je však vôbec jedlo drahšie? Zlyháva trh? Alebo je na vine globálne oteplenie či iná novodobá pohroma?
Za zdražovaním jedla sú v skutočnosti dobré správy. Rastúci dopyt po mlieku a po mäse v Číne a v Indii a v ďalších ázijských krajinách zvyšuje priamo ceny týchto živočíšnych produktov a nepriamo aj ceny krmiva, teda kukurice a ďalšieho obilia. A potom je tu čoraz masívnejšie využívanie etanolu a ďalších alternatívnych palív, vyrábaných znova z kukurice a iných poľnohospodárskych výrobkov.
Dopyt po biopalivách súvisí so snahou Ameriky a Európy znížiť závislosť od (arabskej, iránskej, venezuelskej, ruskej...) ropy a takisto znížiť emisie, keďže etanol je šetrnejší ako benzín či nafta. Výrobu etanolu podporujú vlády po celom svete aj vzhľadom na vysoké ceny ropy – a tie sú spôsobené okrem iného opäť Čínou a Indiou, ktorých silnejúce ekonomiky potrebujú čoraz viac paliva. Prvá príčina (viac Číňanov, ktorí pijú mlieko) je ďalším z prejavov globalizácie, druhá (etanol) zasa technologického pokroku, ktorým sa čiastočne prepájajú ceny energií a potravín.
Drahšie jedlo má, samozrejme, aj odvrátenú stránku. Drahší nákup, ktorý bude v Európe iba nepríjemnosťou, môže byť v Afrike otázkou prežitia. Skôr, ako zahromžíme na nespravodlivý trh, sa však pozrime na súvislosti. Drahšie potraviny súvisia práve s bohatnutím niekdajšieho „tretieho sveta“. Chudobní Číňania a Indovia jedia viac a jedia kvalitnejšie potraviny vrátane živočíšnych bielkovín. Čína a v menšej miere India zaplavili v posledných desaťročiach svet lacnými výrobkami, od odevov po elektroniku. Tieto výrobky si tak mohlo kúpiť čoraz viac ľudí. Čínska výroba pomohla udržať nízku infláciu. Teraz sa situácia zmenila. Vyššia spotreba jedla zasiahne vyššími cenami aj Európu. Z obavy pred infláciou budú centrálne banky dvíhať úrokové miery.
Trh a ceny však dokážu zázraky. Na drahšiu ropu reagujú nielen producenti etanolu či výrobcovia áut, ale aj dobyvatelia ropy, keď ohlasujú postupne nové náleziská, a pripravujú tak neskoršie zníženie cien. Podobne vyššie ceny potravín sú nielen signálom pre spotrebiteľov, ale aj pre výrobcov potravín, v bohatom i chudobnom svete. Na silný dopyt v Číne a v Indii budú reagovať aj farmári v Ázii a v Afrike. Drahšie jedlo je jednoducho daňou za to, že svetová ekonomika rýchlo rastie a že niektorí chudobní postupne bohatnú.
.daniel Bútora
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.