Spolu s dojemne detskými Wunderbare Jahre sme pre budúcnosť pochovali herca Freda Savagea, tešili sme sa zo zlomyseľností manželov Bundyovcov (z prekladu „Bunda" som sa nikdy nespamätala), a vďaka uškriekanej The Nanny sme už v dvanástich vedeli, že o čokoládových pralinkách platí „minútu v ústach, doživotne na bokoch." Potom prišli Simpsonovci, miera irónie a sarkazmu sa
zdvihla na nepoznané úrovne, nastala seriálová revolúcia.
Keď som dorazila do Ameriky, bolo mi jasné, že najviac sa o spoločnosti aj o jazyku naučím z telky. Denne som po-zerala legendárneho Seinfelda. Niektoré repliky mám vtetované do mozgu tak hlboko, že na smrteľnej posteli
zrejme zmätiem svoje vnúčatá zdanlivo odťažitým „A ty si chcel byť mojím predajcom latexu!"
Keď pri treťom opakovaní môj život pomaly ale isto strácal zmysel, zachránil ma kreslený Family Guy - Simpsonovci na kolumbijskom kokaíne. Všetko je ostrejšie, priamejšie, drsnejšie, prekračujúce akékoľvek spoločenské,
náboženské, rasové či sexuálne hranice. Z dojazdu sa
človek dlho spamätáva.
Vtip „rodinne založeného chlapíka” je v jeho bezhraničnej neohrozenosti: Peter Griffin je priemerný Američan, retard, ospravedlňujúci svoje asociálne správanie retardovanosťou. Dcéra Meg je neobľúbená, pretože sa odmieta stať bulimičkou a schudnúť na prijateľný spoločenský štandard, Chris je ešte
pomalší ako jeho otec, a bábätko Stewie, s hlavou v tvare rugbyovej lopty, je gay, rozpráva s britským prízvukom a nenávidí svoju matku. Pes Brian je z rodiny najnormálnejší, má problém len s alkoholom a po svojom otcovi, strážcovi otrokov, zdedil „rasistický gén.” Ich ignorantstvo je na zožratie a je nedoceni-
teľné – lepšie zrkadlo sa ignorantom nastaviť nedá.
Vždy ma strasie, keď Quagmire, Petrov kamarát-úchyl odvlečie z dievčenského záchoda odpadnutú školáčku s víťazným výkrikom „Bingo!” Podobne som sa spamätávala z príchodu na Slovensko v deň Dúhového pochodu, ktorý vyvolal hystériu nielen v náckoch. Bolo mi pár dní ťažko z priameho násilia aj z tolerantného napomínania. „Robte si čo chcete, ale robte to tak, ako káže naše písmo.” Namiesto Xanaxu som si dala päť dielov Family Guya, a potom ma osvietilo. Veď ja som sa ocitla v sitcome – len som sa zabudla smiať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.